Vojna je mi cudzia – a chcem veriť, že takých je nás viac, veľmi by som chcel dúfať, že väčšina, na rozdiel od tých, čo si myslia, že vojna je „normálna”, „prirodzená” a nebodaj aj „oprávnená” či  „spravodlivá”. A že viesť vojnu s niekým a proti niekomu je tiež „ľudské”, lebo veď je to naše  „dedičstvo” už od pravekých „lovcov a zberačov”, ba nebodaj „prirodzené právo”...

Za­čnem net­ra­dič­ne ci­tá­tom:

„Kaž­dý krok náš­ho pos­tu­pu vpred je spre­vá­dza­ný ur­put­ným od­po­rom ne­pria­te­ľov, zbie­ra­jú­cich pro­ti nám všet­ky si­ly, mo­bi­li­zu­jú­cich do bo­ja pro­ti nám ne­čes­tné tem­né si­ly“.

Nie. Mý­li­te sa. Aj na­priek to­mu, že to tak pô­so­bí, nej­de o ďal­ší z vý­ro­kov...