Reklama
Reklama

Boj s temnými silami
v trestnom práve

Autor je sudca Krajského súdu v Bratislave; publikované v Právnych listoch 23.5.2022
Počet zobrazení: 1908

Za­čnem net­ra­dič­ne ci­tá­tom:

„Kaž­dý krok náš­ho pos­tu­pu vpred je spre­vá­dza­ný ur­put­ným od­po­rom ne­pria­te­ľov, zbie­ra­jú­cich pro­ti nám všet­ky si­ly, mo­bi­li­zu­jú­cich do bo­ja pro­ti nám ne­čes­tné tem­né si­ly“.

Nie. Mý­li­te sa. Aj na­priek to­mu, že to tak pô­so­bí, nej­de o ďal­ší z vý­ro­kov sú­čas­né­ho pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý veľ­mi rád a čas­to spo­mí­na boj pro­ti tem­ným si­lám, kto­ré chcú brá­niť roz­le­tu je­ho vy­vo­le­nej čas­ti po­lí­cie. Po­li­caj­ný pre­zi­dent sa to­tiž už opa­ko­va­ne ne­chal vo svo­jich ve­rej­ných vy­jad­re­niach po­čuť, že sa „tem­né si­ly mo­bi­li­zu­jú“, že „tem­né si­ly pra­cu­jú efek­tív­ne a ma­jú skú­se­nos­ti“, že za „ob­vi­ne­ním vy­šet­ro­va­te­ľov sú tem­né si­ly“, či, že je nut­né ho­vo­riť o „bo­ji s tem­ný­mi si­la­mi“ ale­bo, že „tem­né si­ly bo­ju­jú pro­ti očis­te spo­loč­nos­ti“. A sa­moz­rej­me, ne­chý­ba ani ubez­pe­če­nie po­li­caj­né­ho pre­zi­den­ta, že je od­hod­la­ný „tem­né si­ly po­ra­ziť“ a že „pre tem­né si­ly nas­ta­li zlé ča­sy“. Už to tak tro­chu vy­ze­rá ako po­sad­nu­tosť po­li­caj­né­ho pre­zi­den­ta tem­ný­mi si­la­mi. Tem­né si­ly však vi­dia aj iní. Nap­rík­lad, ne­dáv­no sa pri­dal do­kon­ca aj pro­ku­rá­tor špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry keď vy­hlá­sil, že „tem­né si­ly, kto­ré brá­ni­li vy­šet­ro­va­niu, tu bo­li stá­le, nie je to fe­no­mén“.

Ci­tát z úvo­du člán­ku ne­pat­rí po­li­caj­né­mu pre­zi­den­to­vi, ale ide o vý­rok le­gen­dár­ne­ho so­viet­ske­ho pro­ku­rá­to­ra A. J. Vy­šin­ského, kto­rý od­znel v rám­ci je­ho zá­ve­reč­nej re­či dňa 24.08.1936, pred­ne­se­nej v pro­ce­se s troc­kis­tic­ko-zi­no­viev­ským te­ro­ris­tic­kým cen­trom (tak sa pro­ces ozna­čo­val v do­bo­vej tla­či s tým, že ma­lo ísť o or­ga­ni­zo­va­nú zlo­či­nec­kú sku­pi­nu, do kto­rej sa spo­ji­li kon­tra­re­vo­luč­né sku­pi­ny a vy­tvo­ri­li tzv. „Spo­je­né cen­trum“). Za­uj­me aj pos­led­ná ve­ta tej­to zá­ve­reč­nej re­či, kto­rá sa tý­ka­la návr­hu tres­tu: „Žia­dam za­stre­le­nie tých­to zbe­si­lých psov, všet­kých, bez vý­nim­ky“. Zrej­me nep­rek­va­pí, že všet­kých 16 ob­ža­lo­va­ných osôb bo­lo od­sú­de­ných na trest smr­ti za­stre­le­ním a roz­su­dok bol aj nás­led­ne vy­ko­na­ný. A tak­tiež asi nie je ťaž­ké uhád­nuť, kde po­li­caj­ný pre­zi­dent be­rie in­špi­rá­ciu, keď sús­tav­ne ho­vo­rí o bo­ji s tem­ný­mi si­la­mi. Ale mož­no sa in­špi­ru­je aj in­de. Vý­znam­ný­mi bo­jov­ník­mi pro­ti tem­ným si­lám bo­li v mi­nu­los­ti nap­rík­lad aj ta­lian­sky do­mi­ni­kán Sa­vo­na­ro­la ale­bo sta­ros­lo­van­ský boh Pe­rún.

Boj pro­ti tem­ným si­lám (nech už je tým­to poj­mom mys­le­né čo­koľ­vek) je sta­rý ako sa­mé ľud­stvo (sta­čí spo­me­núť nap­rík­lad hon na ča­ro­dej­ni­ce, ka­cí­rov, tried­nych ne­pria­te­ľov a po­dob­ne) a nik­dy sa zrej­me nes­kon­čí. A pros­tried­kom toh­to, vždy z do­bo­vé­ho poh­ľa­du, spra­vod­li­vé­ho bo­ja pro­ti tem­ným si­lám, bý­va čas­to tres­tné prá­vo. Prá­ve tres­tné prá­vo to­tiž vy­tvá­ra vhod­ný pries­tor na to, aby sa v ňom tem­né si­ly nie­len po­me­no­va­li (cez me­ná ob­ža­lo­va­ných a pros­tred­níc­tvom skut­kov, kto­ré sa im kla­dú za vi­nu),  ale aj po­ra­zi­li (a bo­li im ulo­že­né tres­ty).

Tres­tné ko­na­nie je pri­tom v bo­ji s tem­ný­mi si­la­mi vy­slo­ve­ne ne­zas­tu­pi­teľ­né aj pre­to, na­koľ­ko prá­ve v ňom sa mô­žu ideál­ne vy­tvá­rať či už sku­toč­né ale­bo dom­ne­lé zlo­či­nec­ké, či or­ga­ni­zo­va­né sku­pi­ny via­ce­rých osôb (tzv. zlo­či­nec­ké tem­né si­ly), pre­to­že pre ve­rej­nosť je vždy prí­ťaž­li­vej­šie a zá­važ­nej­šie, keď sa od­ha­lí koor­di­no­va­né spri­sa­ha­nie rôz­nych osôb, kto­ré ma­li mať do­kon­ca aj ur­či­tú or­ga­ni­zač­nú štruk­tú­ru, či stup­ne ria­de­nia, ako ke­by ma­la byť tem­nou si­lou len jed­na osa­mo­te­ná oso­ba. Na­vy­še, v tres­tnom ko­na­ní je aj pries­tor na to, aby si tem­ná si­la moh­la vstú­piť do sve­do­mia, uve­do­miť si svo­je zly­ha­nia a nás­led­ne sa priz­nať k to­mu, že je tem­ná, prí­pad­ne, že s tem­ný­mi si­la­mi as­poň spolu­pra­co­va­la.

Boj pro­ti tem­ným si­lám pri­tom na­be­rá na in­ten­zi­te vždy v ur­či­tých his­to­ric­kých cyk­loch, keď sa zra­zu za­čí­na­jú opa­ko­vať ra­zan­tné slo­vá z mi­nu­los­ti o ne­kom­pro­mis­nom bo­ji pro­ti tem­ným si­lám aj na po­li tres­tné­ho prá­va (tak ako to bo­lo uve­de­né vy­ššie) a to­to ver­bál­ne vy­me­dzo­va­nie sa pro­ti tem­ným si­lám bý­va v tých­to cyk­loch spre­vá­dza­né spra­vid­la aj zvý­še­nou ak­ti­vi­tou po­lí­cie, kto­rá od­ha­ľu­je v krát­kom ča­so­vom sle­de stá­le viac a viac spri­sa­ha­ní (or­ga­ni­zo­va­ných, či zlo­či­nec­kých sku­pín), pri­čom sprie­vod­ným ja­vom toh­to čis­te­nia spo­loč­nos­ti od tem­ných síl bý­va aj to, že aká­koľ­vek prí­pad­ná kri­ti­ka vy­šet­ro­va­cích pos­tu­pov bez­peč­nos­tných zlo­žiek, bý­va os­tro od­su­dzo­va­ná a ne­zried­ka sa nás­led­ne aj ta­ký­to kri­ti­ci stá­va­jú sú­čas­ťou ne­ja­kej ďal­šej zlo­či­nec­kej (tem­nej) sku­pi­ny. Je pred­sa sa­moz­rej­mé, že ak niek­to kri­ti­zu­je, či vy­šet­ro­va­ním pre­ve­ru­je boj pro­ti tem­ným si­lám, stá­va sa sám tem­nou si­lou, res­pek­tí­ve tem­né si­ly as­poň pod­po­ru­je. Tak to bo­lo v mi­nu­los­ti a zrej­me sa na tom nič nez­me­ni­lo ani v sú­čas­nos­ti.

Boj pro­ti tem­ným si­lám sa po­tom nie­ke­dy (čo je až his­to­ric­ká no­to­rie­ta) vy­mkne spod kon­tro­ly, na­koľ­ko mož­ná kon­tro­la toh­to bo­ja je ne­žia­duca a po­kus o prí­pad­nú kon­tro­lu bý­va ozna­čo­va­ný, ako inak, za spri­sa­ha­nie tem­ných síl (zlo­či­nec­kú sku­pi­nu), kto­ré chcú ma­riť boj pro­ti tem­ným si­lám, kto­ré sa bo­ja od­ha­le­nia, a je pre­to nut­né ich po­tie­rať (sa­moz­rej­me tres­tným prá­vom). Z hľa­dis­ka ne­zau­ja­té­ho po­zo­ro­va­te­ľa po­tom nie je cel­kom jas­né, či je zlo­či­nec­ká sku­pi­na tá, kto­rá bo­ju­je pro­ti tem­ným si­lám a bo­jí sa od­ha­le­nia svo­jich me­tód bo­ja ale­bo je zlo­či­nec­ká sku­pi­na tá, kto­rá chce ten­to boj pres­kú­ma­vať (kon­tro­lo­vať), res­pek­tí­ve ide iba o do­bo­vé hry na zlo­či­nec­ké sku­pi­ny a žiad­ne fak­tic­ky neexis­tu­jú a ak nie­čo pred­sa len nie je v po­riad­ku, tak mô­že ísť naj­viac o in­di­vi­duál­ne zly­ha­nia jed­not­liv­cov.

Po­kiaľ te­da v sú­vis­los­ti s od­ňa­tím spi­su na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va III zo stra­ny po­lí­cie[1] vy­šlo naj­avo, že sa opä­tov­ne ve­die tres­tné stí­ha­nie pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu (te­da nie pre spolu­pá­cha­teľ­stvo, či or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu, ale hneď pre naj­vyš­ší le­vel tres­tnej sú­čin­nos­ti a to zlo­či­nec­kú sku­pi­nu), kto­rá by ma­la ale­bo moh­la po­zos­tá­vať z vy­šet­ro­va­te­ľov, pro­ku­rá­to­rov, či do­kon­ca sud­cov, kto­rí ma­jú ma­riť, či spo­chyb­ňo­vať (ma­ni­pu­lo­vať) boj inej čas­ti po­lí­cie pro­ti tem­ným si­lám (tým, že ho pre­ve­ru­jú, od­súh­la­su­jú, či do­ku­men­tu­jú), po­tom je to po­mer­ne sil­ný zá­van mi­nu­los­ti, keď sa zlo­či­nec­ké sku­pi­ny neod­ha­ľo­va­li, ale z rôz­nych dô­vo­dov vy­tvá­ra­li.

Je pot­reb­né sa zamy­slieť nad tým, či SR ne­má ta­ké množ­stvo vy­šet­ro­va­ných zlo­či­nec­kých sku­pín prá­ve a len z dô­vo­du, aby ich vy­šet­ro­va­nie moh­la do­zo­ro­vať kon­krét­na pro­ku­ra­tú­ra (te­da, či sa ne­ve­die pri­már­ne tres­tné stí­ha­nie pre práv­nu kva­li­fi­ká­ciu, ho­ci tá by sa ma­la od­ví­jať od skut­ko­vých zis­te­ní, a nie nao­pak) a či v tom­to kon­krét­nom, vy­ššie uve­de­nom, prí­pa­de nej­de ale­bo ne­mô­že ísť o ve­de­nie vy­šet­ro­va­nia z dô­vo­du, aby sa nik­to po­lí­cii do bo­ja pro­ti tem­ným si­lám ne­mie­šal a už vô­bec, aby nes­po­chyb­ňo­val me­tó­dy toh­to bo­ja. Sku­toč­ne mô­žu byť sú­čas­ťou zlo­či­nec­kej sku­pi­ny sud­co­via pre­to, že po­vo­li­li pou­ži­tie ITP ale­bo roz­hod­li o vza­tí do väz­by? Sku­toč­ne je mož­né, aby po­lí­cia od­ní­ma­la sud­com na sú­de spi­sy len pre­to, že si po­lí­cia me­cha­nic­ky vy­tvo­rí kon­cept akej­si zlo­či­nec­kej sku­pi­ny a tak chce kon­tro­lo­vať to „čo zis­ti­li tí dru­hí“? Je mož­né viesť tres­tné stí­ha­nie z pre­ven­tív­nych dô­vo­dov?

Som ná­zo­ru, že po­lí­cia by sa ne­ma­la báť vy­šet­ro­vať tem­né si­ly, ak sku­toč­ne exis­tu­jú. Rov­na­ko tak by sa však po­lí­cia ne­ma­la báť to­ho, ak niek­to bu­de vy­šet­ro­vať spô­sob ve­de­nia bo­ja pro­ti tem­ným si­lám, t. j., či spô­sob ve­de­nia vy­šet­ro­va­nia je v sú­la­de so zá­ko­nom, res­pek­tí­ve, či as­poň z čas­ti nie sú tem­né si­ly ume­lo vy­tvá­ra­né a pre­ven­tív­ne viesť proti­vy­šet­ro­va­nie. Nik­to by to­tiž ne­mal chcieť, aby sa opa­ko­va­la his­tó­ria, keď časť pre­zen­to­va­ných tem­ných síl (spri­sa­ha­ní, sku­pín, či spol­če­ní) ne­bo­la sku­toč­ná a vied­la k jus­tič­ným omy­lom a pr­zne­niu tres­tné­ho prá­va.

Člá­nok si do­vo­lím za­kon­čiť opä­tov­ne ci­tá­tom. Ten­to­raz pôj­de o vy­jad­re­nie pro­ku­rá­to­ra JUDr. Ju­ra­ja Vies­ku[2], kto­rý bol vý­znam­ným pro­ku­rá­to­rom Štát­nej pro­ku­ra­tú­ry, zria­de­nej v ro­ku 1948, po­die­ľal sa ako pro­ku­rá­tor na via­ce­rých po­li­tic­kých pro­ce­soch (navr­ho­val nap­rík­lad trest smr­ti pre Mi­la­du Ho­rá­ko­vú), bol auto­rom ko­men­tá­ru (vý­kla­du) zá­ko­na č. 231/1948 Zb. na ochra­nu ľu­do­vo-de­mok­ra­tic­kej re­pub­li­ky (na pod­kla­de kto­ré­ho bo­lo pop­ra­ve­ných 182 osôb) a sám bol nás­led­ne od­sú­de­ný za trest­ný čin sa­bo­tá­že (na se­dem ro­kov), pre­to­že ne­zak­ro­čil a neu­po­zor­nil na pou­ží­va­nie ne­zá­kon­ných me­tód vy­šet­ro­va­nia bez­peč­nos­tným apa­rá­tom (ma­lo ísť o nát­lak na ob­ža­lo­va­ných, či sved­kov, či fal­šo­va­nie dô­ka­zov), a tým mal oh­ro­ziť dô­le­ži­tý zá­ujem na zis­te­ní ma­te­riál­nej prav­dy. V rám­ci svo­jich ob­ha­job­ných tvr­de­ní uvie­dol:

„Ofi­ciál­ne sta­no­vis­ko bo­lo to­to: v tom­to ob­do­bí tried­ne­ho bo­ja si ne­mô­že­me do­vo­liť stí­hať čle­nov bez­peč­nos­tné­ho apa­rá­tu, keď ne­za­cho­vá­va­jú pred­pi­sy o spô­so­boch vy­šet­ro­va­nia“... Vý­znam­né pos­ty v bez­peč­nos­tnom apa­rá­te či jus­tí­cii ob­sa­dzo­va­li „ký­va­lo­via, kto­rí so všet­kým bu­dú súh­la­siť a nik­dy nič ne­bu­dú na­mie­tať“. Ako pro­ku­rá­tor bol pros­te len „sú­čas­ťou súd­nej rep­re­sie, jus­tí­cie, kto­rej ne­zá­le­ží na skut­ko­vom de­ji, na zis­te­ní ma­te­riál­nej prav­dy, jus­tí­cie, kto­rá je tu pre­to, aby od­rov­ná­va­la, ak je na tom zá­ujem“. Tak po­zor na to, pre­to­že boj pro­ti tem­ným si­lám mô­že byť nie­ke­dy tiež tem­ný...

Úvodná fotografia: pixabay.com

Bližšie:

[1]http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1088-podivne-praktiky-policie-alebo-moze-sudca-vydat-spis-policii-podla-89a-ods-1-tr-por
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1091-este-k-nezakonnemu-postupu-policie-na-sude-alebo-moze-vydat-spis-policii-sudca-ktory-nie-je-zakonnym-sudcom

 [2] Ži­vot­ný prí­beh pro­ku­rá­to­ra JUDr. Ju­ra­ja Vies­ku by si za­slú­žil sa­mos­tat­ný člá­nok, ako aj je­ho poh­ľad na do­bu je­ho pô­so­be­nia na Štát­nej pro­ku­ra­tú­re v ro­koch 1949 a 1950; k uve­de­né­mu poz­ri pod­rob­nej­šie Pa­le­ček, P. (ed.): Jus­tič­ní vraž­dy a mu­če­ní, Vo­jen­ská rozvědka a jus­ti­ce o sobě. Vy­dal Amef­ro o.p.s. Br­no 2020

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama