Archív článkov
Myslím, že čitateľa, ktorý aspoň čiastočne pozná poéziu Mily Haugovej, jej najnovšia, v poradí štrnásta zbierka básní nejako razantne nezaskočí, nešokuje – ani v negatívnom ani v pozitívnom zmysle. Texty v nej zahrnuté totiž disponujú obdobnou atmosférou i motivikou, akú sme si od tejto poetky podľa jej predošlých zbierok zvykli očakávať. Časť rukopisu sa navyše už objavila, v...
Po dvoch knižných publikáciách, ktoré českému a slovenskému čitateľovi sprostredkovali pohľad na svetové (americké) feministické a genderovo citlivé myslenie, po zbierke rozhovorov Věrnost v pohybu: Hovory o feminismu, dějinách a vizualitě (2001) a antológii esejí Neviditeľná žena (2002), prichádza Martina Pachmanová s prácou, v ktorej využíva nadobudnuté skúsenosti a poznatky...
Svoju poslednú zbierku, Osnova a útok, si vydala už pred piatimi rokmi. Čo sa za tých päť rokov u teba zmenilo? Čo sa zmenilo v tvojom písaní? Ako to vidíš ty? - Áno, päť to je taká pekná okrúhla cifra. Priam vyzýva na bilancovanie. Až ma striasa, keď si pomyslím, čo som za tých päť rokov mohla ohromného urobiť a neurobila som. Taký román!, to by už bolo čosi. Opera! Freska!!...
Mňa? To mňa sa pýtate? Mňa? – osobne? – konkrétne? – mňa? A prečo tak hlúpo? Prečo sa pýtate? To každého topiaceho sa takto? Hádžete otázky, namiesto záchranného kolesa? Hádžete, namiesto toho, aby ste skočili! Ách!, tak vy ste, vraj, mizerný plavec, úbohá slamka, kostrnka len – vetchá. Ešte tak ruku po zápästie namočiť, nôžku po kolienko vnoriť a potom s piskotom utekať, kade...
Už si si zvykla na myšlienku, že si autorkou knihy? Je to podstatná zmena oproti tomu, keď si publikovala svoje texty len časopisecky, prípadne v zborníku poviedkovej súťaže? Prekvapili, potešili, prípadne ťa aj priviedli do rozpakov nejaké reakcie tvojich čitateľov z okruhu známych (aj neznámych – ak boli)? - To, či samu seba vnímam ako autorku knižky, je veľmi závislé od...
Mám rozčítaných viacero kníh odrazu, niektoré aj takú dlhú dobu, že už hádam spadajú aj do kategórie nedočítaných: napr. Deleuzov Záhyb alebo Merleau-Pontyho Oko a duch. Pritom Deleuzov Záhyb som začala čítať s obrovskou vervou: pripravila som si slovník aj ceruzku: zaškrtávala a vypisovala som si fragmenty, ktoré ma zaujali a vpisovala som si „slovíčka“. Potom som sa však...
Postava kreolky Berty – šialenej z podkrovia – je v románe Jana Eyrová fantómom spradeným z rečí a šepotov iných, z jej hrdla vychádza len čudné mrmlanie a smiech, ktorý preniká cez hrubé steny Thornfieldu a z ktorého tuhne krv v žilách. Len v máloktorej čitateľke románu Charlotty Bront vzbudí táto postava súcit a , ako predpokladám, je ešte menej takých, ktorým by sa zachcelo...