Archív článkov
Práca v telekomunikáciách. Marisia a moje klamstvo mi neschádzali z mysle. Už dávno som nemusel nikomu klamať. Nestýkal som sa viac s ľuďmi, ktorým by na tom záležalo. Už dlho sa ma nikto nepýtal, čo vlastne robím. Otázka, ktorá sa nekladie. Ale stretnutie s Marisiou mi pripomenulo, aké to bolo kedysi. Inštinktívne ako dávno zabudnutá vôňa. Prísada, ktorú v kuchyni používala...
Začal ma biť, len čo otvoril dvere. Nečakal ma, prišla som sama. Chytil ma za kabát a oprel o stenu. Nohou pribuchol dvere. Záhlavím som vrazila do steny. Ale nie silno. Bola som taká prekvapená, že bolesť som ani necítila. Buchol ma do tváre a z nosa mi začala tiecť krv. Vraj ako mohol byť taký slepý. Že Janut je zločinec a vrana k vrane sadá. Ako sme sa proti nemu sprisahali...
To o Gregorovi nemala povedať. Dotkla sa boľavého miesta. Tabuľky s nápisom Petra, ktorú som už nikdy nechcel zvesiť. Dúfal som, že zarástla ako dobre zahojená jazva. Koža pokrytá hrubou vrstvou väziva. Zdravá pokožka schopná regenerácie začala zrazu mokvať. Bolesť ako vtedy, keď som v telefónnej búdke počul hlas Petrinej mamy. V búdke rozhorúčenej slnkom, že sa v nej takmer...
Ona ma k tomu dohnala. Dúfal som, že sa tí dvaja nikdy viac nestretnú. Že som tomu nafúkancovi nahnal dosť strachu. Musel som si byť istý, že sa Marisie dokáže vzdať. A takí ako on uveria každej vyhrážke. Džentlmeni v rukavičkách. Ktorí hneď uveria, že ich chce niekto zbiť. Že ich chcú okradnúť a polámať všetky rebrá. Videl som, ako si začal zamykať izbu. Ale vtedy som ešte...
Nezamestnanosť je pasca. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že existujú aj nezamestnaní, ktorí si život bez práce vychutnávajú, alebo nájdu spôsoby, ako sa v ňom pohybovať, ako ho žiť čo najlepšie. Ako som dospela k rozhodnutiu napísať o tomto poznaní? V minulom čísle týždenníka Týždeň píše Tomáš Gális v článku Sebavedomie na podpore o osemstosedemdesiatich novopečených...
Vraj kde mám tú istotu, že sa všetko utrasie. Či nevidím, že v to dúfajú všetci. Tí všetci, ktorí sa z roka na rok nepohnú ani o krok. Bolo skoré ráno krátko po Vianociach. Pracovali sme aj medzi sviatkami. Borko sa s prácou ponáhľal. Z domu som chodil za tmy a v okolitých oknách svietili vianočné stromčeky. Na sklách boli zvnútra nalepené snehové vločky z kancelárskeho papiera...