Český básnik Miroslav Holub kedysi povedal, že prvá veľká spoločenská trauma, ktorú človek zažije, dlhodobo dominantne ovládne jeho vedomie. Táto trauma je prítomná i v pocite, ktorý spája jednotlivé generácie nasledujúce v husom rade za sebou, a generačné úsilia často integrujú práve spôsoby vyrovnávania sa s týmito nadosobnými bremenami, na ktoré je ľudská história taká...