I. "Barbora!“ Z kamenných múrov sálal chlad. „Barbora!“ Ján kričal na plné pľúca, jeho hlas sa miešal s odbíjaním zvonov v kostole na námestí. „Barbora!“ Keď doznel posledný výkrik, objavili sa v nepriestupnej tme ligotavé hviezdy. Bolo ich stále viac a viac, stále menšie a menšie, ako staniol, ako anjelský vlas, ktorým sa zdobievali stromčeky. Vírili pred ním v kúdole ako...