Archív článkov
Koncepčný a legislatívny rámec tejto civilizačnej výzvy sa v podmienkach Slovenskej republiky začal tvoriť po roku 1998 schválením zákonov o Agentúre na podporu vedy a techniky (2001), zákonom o vede a technike (2002), zákonom o Slovenskej akadémii vied (2002), zákonom o vysokých školách (2002). Po roku 2002 sa uvedené právne normy uvádzali s problémami do praxe, pričom...
Klasik vedy o politike R. Scrutona podal všeobecne akceptovanú duálnu typológiu štátu, ktorá rozlišuje poddanský a občiansky štát, pričom prvému priraďuje realizáciu demokracie „zhora“, teda od autoritatívnych mocenských aktérov na poli politiky, štátu a občianstva, a druhému demokraciu „zdola“, čiže od občanov ako dominantných nositeľov moci. Každý z týchto dvoch typov...
Azda najznámejším príkladom nevytvorenia konsenzu medzi straníckymi záujmami a záujmami voličov (občianskou verejnosťou) je problém tzv. nezaradených, resp. nezávislých poslancov v NR SR. Nezaradení (nezávislí) poslanci Treba poznamenať, že táto téma traumatizuje už niekoľko rokov politické strany i veľkú časť občianskej verejnosti na Slovensku. Nateraz sa nenašiel vhodný...
Veľmi nápadným javom v politickom živote Slovenskej republiky po roku 1992 je partokracia. Partokracia Tento jav, ktorý súvisí s nadraďovaním straníckeho princípu nad spoločenskými cieľmi, si všimol ako prvý Moise Ostragorski na začiatku 20. storočia, keď porovnával programové vyhlásenia liberálnych politických strán s praxou presadzovania všeobecných ideálov slobody a...
Slovenská politika sa pripravuje na ďalšie parlamentné voľby. V nich občania rozhodnú o tom, ktoré politické strany budú mať svojich zástupcov v NR SR. O tom, ktoré politické subjekty budú po voľbách zostavovať vládu a následne určovať smer politiky štátu, možno uvažovať len v hypotetickej rovine. Čo však možno vyjadriť už teraz, je postoj k niektorým problémom straníckeho...