Archív článkov

Politológovia, zberatelia politických kuriozít, si pri tvorení prehľadov o vzťahu predsedov k svojim stranám určite prídu na svoje. S akými rozmanitými podobami vzťahov sa tu stretávame. Veľkým zjednodušením by bolo povedať, že každá strana má takého predsedu, akého si zaslúži. Oveľa častejšie sa stretávame s prípadom, že predseda má takú stranu, akú si zaslúži. Veď niekde je...

Vraj "nejakej tabuľke" venuje vláda viac pozornosti ako rozpadu ekonomiky, rastu nezamestnanosti a inflácie. Túto výčitku sme počuli od žilinského primátora, keď ustupoval tlaku "takzvaných demokratov" a požiadal mestské zastupiteľstvo, aby odvolalo svoje rozhodnutie o inštalovaní pamätnej tabule na počesť vyhlásenia autonómie Slovenska na jeseň roku 1938. Aby bola vec trochu...

Iste, veľa našich politických trapasov vyplýva z nedokonalosti zákonov a ústavy. Na niektoré mohli prísť jej tvorcovia už vtedy, keď ich koncipovali, na niektoré sa dá prísť len „v praxi“, v kritickej, krízovej situácii. Veď to je vlastne jeden z účelov zákona a ústavy - ponúknuť isté všeobecné pravidlo riešenia krízovej situácie. Žiaľ, či našťastie, všetky krízy sa nedajú...

Jozef Jablonický
Narodil sa 3. januára 1933 v Zavare neďaleko Trnavy. Detstvo strávil v rodnej obci, strednú školu navštevoval v Trnave. V rokoch 1944 až 1952 študoval na trnavskom gymnáziu: najprv to bolo Rímsko-katolícke biskupské gymnázium, po prechode frontu už bolo štátne. V roku 1952 ho prijali na Filozofickú fakultu a o päť rokov neskôr tam absolvoval históriu....

Štát považujeme za jednu z najvýznamnejších sociálnych inovácií, ktorá umožnila zvýšenie výkonnosti danej spoločnosti. Moderný štát sa formuje v úsilí prekonať partikularistické štruktúry stredovekého sveta a výsledkom tohto úsilia je vytvorenie monopolu legitímneho použitia násilia.

Cieľom je jednotný štát s presne vymedzeným...

Zostavenie novej rakúskej vlády, v ktorej sú aj ministri Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) vyvolalo nečakane prudkú reakciu ostatných štátov EÚ. Stredoeurópske krajiny, ktoré kandidujú na členstvo v EÚ reagovali zdržanlivejšie, vidíme však, že diskusie o "Haiderovi" sa postupne stávajú aj u nás vnútropolitickou témou. Preto sme požiadali o vyjadrenie názoru aj pani Gabriele...

 

Aj slovenská politika je už dávno vecou predstieraných vášní. Len zriedka sa stáva, aby politik z "role" vypadol a reagoval spontánne bez toho, aby sa vopred nespýtal sám seba, ako to prispeje (prospeje) k jeho obrazu u voličov, sponzorov, novinárov. Insitnosť, ktorú u niektorých ešte vidíme, je už dávno pózou, vedome využívanou "...

Ľudia svoj život vždy žili na pomedzí medzi obmedzeniami a možnosťami. Vždy uvažovali o tom, ako zlepšiť svoj život, a to i vtedy, keď sa svet spoločnosti zdal rovnako nemenný ako svet prírody. Umiestnenie jednotlivca v spoločnosti nikdy nebolo raz navždy dané, napriek tomu, že v doterajších dejinách boli obmedzenia spoločenskej exi...

Ešte pred niekoľkými mesiacmi nebolo obľúbenejšieho slova ako "polarizácia". To slovo malo označovať stav, keď stoja voči sebe dva nezmieriteľné politické "tábory" a vedú vojnu, ktorej cieľom je … no čo už tak môže byť cieľom vojny.

Pokiaľ by to bolo tak, bolo by to ešte v poriadku. Politika je vždy aj hrou "kto z koho" a asi sotva sa - najmä v období privatizácie...

Prvý sen sa našim politikom z obce Chujava sníva už veľmi dlho. Sníva sa všetkým, niektorí sa k nemu priznávajú, iní ho zasa decentne skrývajú. Je to sen o tom, že raz, keď prídu do obecnej rady, stretnú tam len „svojich“ a nebude tam ani jeden z tých nepríjemných niktošov, ktorí bývajú na druhom konci dediny.

Druhý sen je snom tak trochu zo zúfalstva. Je to sen o...

Prvé prekvapenie: Predseda jedného politického zoskupenia a člen druhého, ohlasuje založenie tretieho. Prekvapení sú len predsedovia štyroch "materských strán", piaty bol "pritom", ale vraj si to ešte musí rozmyslieť.

Druhé prekvapenie: Vraj nejde a nešlo priamo o založenie novej strany, ale len o zámer kedysi v blízkej budúcnosti, takúto stranu založiť...

Dianie na slovenskej politickej scéne svedčí o tom, že všetky politické zoskupenia stoja zoči voči nevyhnutnosti prehodnotiť svoj "spôsob existencie". Najpálčivejšie sú s touto nevyhnutnosťou konfrontované vedenia strán združených do SDK, ani ostatné strany si však nemôžu zakrývať fakt, že stoja pred podobnými problémami. Politické...

Nedostatky, ktoré vidíme okolo seba, často pripisujeme na účet povahy človeka. Sme vraj raz už takí, že pravidlá rešpektujeme len vtedy, keď musíme. Našli sa dokonca filozofi, ktorí tvrdili, že ľudská prirodzenosť je "klbko hadov". Ťažkosti spoločnosti, v ktorej žijeme, sa však nedajú vysvetliť (a už vôbec nie ospravedlniť) odvolávaním sa na ľudskú prirodzenosť....

Shlomo Avineri
Profesor Shlomo Avineri je riaditeľom Inštitútu pre európske štúdie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Narodil sa v Poľsku roku 1933, od roku 1939 žije v Izraeli. Študoval na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na London School of Economics. Ako hosťujúci profesor pôsobil na významných amerických a európskych univerzitách a vedeckých inštitútoch. Medzi...

 

Keď chceme pochopiť, čo sa deje v určitej spoločnosti, prečo sa ľudia správajú tak a tak, prečo raz konajú "rozumne" a inokedy zasa "iracionálne", tak často urobíme lepšie, keď sa budeme zaujímať nielen o "reálie" ich života, ale aj o ich ašpirácie, sny, o to, čo vlastne chcú, namiesto toho, aby sme sa pýtali ako žijú, čo fakticky určuje...

 

Nemecký filozof G. W. F. Hegel kedysi napísal: "Svetové dejiny nie sú pôdou šťastia. Obdobia šťastia sú v nich prázdnymi listami, lebo sú obdobiami harmónie bez protikladov." Pokiaľ má tento filozof pravdu, tak o našej súčasnosti toho raz historici napíšu veľmi veľa: určite nežijeme v období "šťastia", teda stability a harmónie. Skôr naopak...

Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o to, čo sa deje v súčasnej filozofii, iste pozná meno nemeckého filozofa Jürgena Habermasa. Jeho dielo už od začiatku 60. rokov určuje spôsoby, ako dnes rozmýšľame o svete, súčasnosti a dejinách.

Predsa však, poznať meno a vedieť, o čo ide v jeho diele, sú obyčajne rozdielne veci. Napriek nespornému významu, do...

O jednom zo zakladateľov spoločenstva západoeurópskych štátov, ktoré dnes nesie názov Európska únia, Jeanovi Monetovi, sa traduje, že pri spätnom hod notení svojho diela si prial, aby sa proces zjednocovania začal v oblasti kultúry, a nie v oblasti politiky a ekonomiky.

Nech už je tento výrok autentický alebo nie, predsa len obsahuje hlbokú pravdu, ktorú...

Príkladov, ktoré hovoria, čo všetko sa dá v politike spôsobiť slovom je veľa. O jednom z bývalých predsedov slovenskej vlády sa hovorí, že svojimi rečami sa mu skoro podarilo vytlačiť krajinu na európsku perifériu. Predsedovi vlády jednej zo susedných krajín sa vraj niekoľko rokov darilo úspešne vyvolávať dojem, že práve jeho krajina je...

 

Moderné spoločnosti v porovnaní s tradičnými spoločnosťami sú dosť jednotvárne, rovnorodé, temer "nudné". Voľakedy každý región, dedina mala typický kroj, typické jedlá, dokonca piesne. To ani nespomínam zvyky, spôsob života, dialekt, typický spôsob vyjadrovania. Táto pestrosť je už dávno minulosťou, začala sa strácať už vtedy, keď za...

 

Tretia cesta je ideovým, či vari ideologickým hitom neskorého leta posledného roku tohto tisícročia. Manifest, ktorý spoločne podpísali T. Blair a G. Schröder pritiahol k sebe mimo riadne veľkú pozornosť európskych médií. Do akej miery môže byť táto diskusia zaujímavá aj pre nás?

O možnostiach Tretej cesty sa dnes...

Jednou z najdôležitejších charakteristík súčasného politického myslenia je uvedomenie si toho, že sme súčasníkmi radikálneho dejinného prelomu. Mení sa vari všetko, od inštitúcií až po spôsob vnímania sveta, a to tak rýchlo, že pamäť sa zdá byť skôr záťažou ako niečím, čo nám pomáha orientovať sa v súčasnosti.

Toto neurčité vedomie novosti a zároveň väzba...

Viktor Krupa

Vyštudoval slavistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho materským pracoviskom je Kabinet orientalistiky Slovenskej akadémie vied, kam nastúpil v roku 1961 na študijný pobyt a kde od roku 1990 pôsobí ako jeho riaditeľ. Spätosť s jedným pracoviskom nie je v slovenskej vede až takou vzácnosťou. Originalita...

je pre vonkajšieho pozorovateľa asi najnápadnejšia charakteristika Viktora Krupu. Nikdy som ho nevidel ponáhľať sa, a predsa sa mu podarilo stihnúť spmedzi slovenských vedcov v oblasti duchovných vied vari najviac. Už číry prehľad jeho prác hovorí o tom, že stretávame jednu z najvýznamnejších postáv v slovenskej vede. A nejde len o počet, ale aj o kvalitu. Stáva sa, že...

Jednou zo známok toho, že v slovenskom politickom živote nie je niečo v poriadku, je stav politických strán. Máme ich síce veľa, sotvaktorá však za niečo stojí. A pritom vieme, že silné a stabilné, zreteľne sa od seba odlišujúce strany, sú nevyhnutným predpokladom zdravého fungovania politického systému. Takýto stav sa však len výnimočne dá dosiahnuť spoľahnutím sa na živelný...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984