My v minulosti a minulosť v nás

Kniha Petra Dinuša Vyrovnávanie sa s minulosťou? je datovaná v roku 2010, ale jej význam, to, že sa objavila, sa týmto vročením nekončí. Ba mala by byť akýmsi dlhodobým podnetom na diskusiu o našej nedávnej minulosti: a nielen minulosti pred 17. novembrom 1989. Nedávno sme jej venovali Klub Nového slova, teraz prinášame recenziu Ivana Laluhu, ktorá vyšla v Studia Politica Slovaca 1/2011.
Počet zobrazení: 3210
dinu.jpeg

Bežným a pozitívnym javom býva, ak sa v spoločnosti či v spoločnostiach diskutuje o minulosti, najmä ak ide o kontroverzné udalosti, ktoré rezonujú vo verejnej mienke doma či vo svete. Takýchto udalostí a javov bolo v priebehu 20. storočia viacero a mnohé z nich nás ťažia ešte aj dnes. Jeden z týchto úsekov našej minulosti si vybral aj autor. Venuje sa vyrovnávaniu sa s „komunistickou“ minulosťou krajiny v širšom slova zmysle.

Minulosť je svojím spôsobom obsiahnutá v každom z nás, či sme už boli jej aktívnym alebo pasívnym účastníkom, alebo sa s odstupom času o nej iba dozvedáme. Či si to už plne uvedomujeme, alebo nie, minulosť je obsiahnutá v našom spôsobe myslenia i v hodnotových orientáciách prostredníctvom rodinnej výchovy, tradícií a či dokonca tragédií. Vplyv prostredia na nás pôsobí viac než je únosné. A to najmä vplyv mediálneho tlaku a ním vytváraných znakov, symbolov a sloganov, v ktorých sa dnes ocitá skoro každý z nás.

Nedávna minulosť, najmä obdobie slovenského štátu počas II. svetovej vojny a éra komunizmu v povojnovom období, sú kľúčové. Patria teda k diskutovaným a kontroverzným javom našej nedávnej minulosti.

Vyrovnávanie sa s minulosťou sa často využíva a zneužíva ako politikum, ako vnucovanie určitého pohľadu na dejiny, a to ako pohľadu jedine správneho. A to bez širšej, nielen odbornej či vedeckej rozpravy, ale aj bez zohľadnenia postojov verejnej mienky, názorov občanov, ktorí v období, o ktorom je diskusia, žili a tvorili jeho každodennú podobu, na rozdiel od tých druhých, ktorí sa k nemu vyjadrujú bez „životného prežitia“. Ale to je asi prirodzené, len je potrebné si to uvedomiť a či presnejšie, chcieť si uvedomiť pri vynášaní súdov a tvrdení. Inak skutočne vzniká jednosmerný a jednostranný pohľad s možnosťou jeho využitia na politicko-mocenské vplyvy a väzby.

Vzniká prirodzene otázka, prečo taký dlhý úvod? Nuž len preto, aby sme zvýraznili aktuálnosť predmetnej posudzovanej práce autora v kontexte obdobia, v ktorom sa spoločnosť dnes nachádza. Hodnotili ju ako nekonvenčný podnet (možno pre niekoho príliš rigorózne formulovaný) do vedeckej, či odborno-spoločenskej verejnej rozpravy o vyrovnávaní sa s minulosťou.

Samotný autor svoj prístup a postup zdôvodňuje: „O minulosti tzv. komunistického režimu sa u nás kriticky nediskutuje, takáto minulosť sa paušálne odsudzuje. To je dôvod, prečo sa práca nezameriava na problematiku rôznych prístupov k štúdiu histórie ani na rozdielne interpretácie historických udalostí. Nie je súčasťou takéhoto diskurzu. Jej obsahom je kriticko-analytické vymedzenie a zhodnotenie oficiálnej, legislatívne sankcionovanej podoby vyrovnávania sa s 'komunistickou' minulosťou.“ (Dinuš c. d., s. 9). Tomuto zámeru podriaďuje autor aj štruktúru obsahu práce a spôsob výkladu.

Po predslove a úvode sa práca de facto člení na dva problémové okruhy. Prvým je sféra legislatívy, ktorá sa týka analyzovaného obdobia a problému. V jednotlivých kapitolkách ako: Vyrovnávanie sa s minulosťou v domácej legislatíve; Vyrovnávanie sa s minulosťou v zahraničnej legislatíve a Slovensko-české vyrovnávanie sa s minulosťou, charakterizuje zrod tejto legislatívy a peripetie jej kodifikovania v zákonodarných zboroch.

Druhý problémový okruh je venovaný teoretickej reflexii vyrovnávania sa s „komunizmom“, rozprave a polemikám o základných pojmoch s tým súvisiacich, najmä v kontexte s teraz frekventovaným porovnávaním, komparáciou fašizmu a komunizmu „čo by dvojičiek“. Kapitolky tomu venované: „Totalitarizmus“, „Nacizmus a 'komunizmus'“, „Realita 'komunizmu' a ilúzia antikomunizmu“. Prácu uzatvára záver a doslov.

Z hľadiska logiky obsahu kapitol by bolo vhodnejšie ich poradie prehodiť a teoretickú rozpravu predsunúť pred legislatívu. Ibaže v realite je to vždy zložitejšie. Legislatíva 'oznámkovala' a ohodnotila problematiku skôr, ako sa rozprava v demokratickej atmosfére skončila, ba u nás sa vlastne poriadne najmä v odborných kruhoch ani nerozbehla. Zákonodarný zbor SR sa už skôr „ujal funkcie arbitra“ napr. pri schvaľovaní zákonov o zásluhách osobností z našich moderných dejín. Už rozprava k tejto téme ukázala, že spoločnosť je vo vzťahu k nie tak dávnej minulosti diferencovaná, snáď až polarizovaná a každé zo základných ideovo-politických zoskupení chce mať v „Pantheóne slávy“ svojho zástupcu. Vyrovnávanie sa s minulosťou zatiaľ tiež nesmeruje k racionálnemu porozumeniu a nadhľadu, nehovoriac už o konsenze, ale naopak spoločnosť traumatizuje a ďalej diferencuje. Miestami vyvoláva apatiu a ľahostajnosť. To sa týka predovšetkým strednej a čiastočne staršej generácie. Mladšia generácia, pokiaľ má o minulosť záujem, je médiami a diskusiou tvárniteľnejšia, najmä ak nemá dostatok informácií, ale len ich selekciu.    

Práca P. Dinuša by mohla v tomto smere zmierniť istý deficit informácií a pomôcť vyrovnať „hladinu“. Zakladá sa totiž na vecnej znalosti problematiky, legislatívnych opatrení a diskurze o komunizme v zahraničí. Je napísaná kultivovane, autor svoj pohľad na problematiku pertraktuje otvorene, zločiny komunizmu pochopiteľne odsudzuje, ale jeho blízku príbuznosť, či „stotožnenie“ s fašizmom rázne odmieta. Pre podporu svojho stanoviska uvádza príslušnú argumentáciu.

Snáď by bolo žiaduce presnejšie a dôraznejšie uplatniť diferencovaný prístup pri analýze vývoja „komunizmu“ (to jest reálneho socializmu v rokoch 1948 – 1989). Na širšom faktografickom materiáli odsúdiť najmä zločiny a porušovanie ľudských práv v päťdesiatych rokoch, ale aj skutočnosť, že bezprostredne po roku 1989 nedošlo k personálnym postihom tam, kde to bolo opodstatnené. Niektoré v súčasnosti dodatočné aktivity majú skutočne tendenciu plošného negatívneho pohľadu či kolektívnej viny. Vo väčšej miere sa mohol autor venovať šesťdesiatym rokom 20. storočia, najmä roku 1968 a reformátorom vnútri KSČ, pre ktorých východiskom rozchodu s režimom totalitného charakteru bolo odstraňovanie zločinov, krívd a porušovania ľudských práv. Začínali pracovať rehabilitačné komisie a presadzovanie ich záverov v politickej sfére malo za následok vylúčenie celej skupiny význačných osôb z funkcií a riadenia krajiny, ktorí za neprávosti niesli osobnú politickú zodpovednosť. Rehabilitovaných bolo tisíce ľudí. Žiaľ tento proces bol zastavený okupáciou krajiny v roku 1968 a obnovila sa až po roku 1989 na širokej plne demokratickej a občianskej základni, vrátane postihnutých z rokov 1970 – 1989, medzi ktorými boli často aj iniciátori rehabilitácií zo 60. rokov.

Veľkou prednosťou autora je, že proces vyrovnávania sa s minulosťou zakomponoval do medzinárodných súvislostí. Veď fenomény, akými boli fašizmus alebo komunizmus, nie sú slovenské originály (i keď mali u nás svoje potenciálne ideologické, ale najmä sociálne zdroje), nemajú náš rodný list. Boli implantované do našich pomerov ako výsledok tlaku „vonkajších nezávislých premenných síl“. Nie sú teda naším dedičným hriechom. I keď svoj diel zodpovednosti za ne nesieme, nemôžu byť dôvodom na pocity a komplexy menejcennosti, iba ak by sme si to opäť nechali vnútiť.

Autor čitateľom kvalifikovane približuje zrod teórie totalitarizmu a podrobne oboznamuje s názormi F. Fureta a E. Nolteho. Vyjadruje oprávnene kritický postoj k ich názorom o vzájomnej prepojenosti fašizmu a komunizmu, ktoré vraj treba posudzovať spoločne, pretože nik „...nemôže pochopiť jeden z týchto dvoch táborov, ak nepreskúma aj ten druhý, nakoľko sú navzájom závislé vo svojich prejavoch, vášňach a v celkovej historickej realite“. (c. d. s. 87) Naopak, ako zdôrazňuje P. Dinuš, zásadné rozdiely medzi týmito dvoma útvarmi, t. j. fašizmom a komunizmom sú v rozdielnosti ich motivácií, kritériách a samotných hodnotách.

V Európe polemika o fašizme a komunizme prebieha už niekoľko desaťročí. Názory E. Nolteho a F. Fureta nie sú v odborných kruhoch jednoznačne prijímané a ani vo verejnosti nevyvolávajú väčšiu odozvu. Zeev Sternhell (1935) profesor z odboru všeobecných dejín a politických vied pôsobiaci prevažne vo Francúzsku v diele „Antiosvietenci od 18. storočia do obdobia studenej vojny“ (2006) upozorňuje, že korene Nolteho názorov, s ktorými sa potom stotožnil aj Furet (ináč do roku 1954 člen KS Francúzska ), sú v antiosvietenskom prúde, ktorého príslušníci brojili proti franko-kantovským osvietencom. Nolte dokonca nacizmus označuje: „za odraz stalinizmu a za legitímny akt voči nebezpečne sa šíriacemu komunizmu“ (bližšie pozri Literárny týždenník, máj 2011) a tak je potom pochopiteľnejšie zmiernenie pohľadu na obdobie fašizmu a presun ťažiska na komunizmus ako na hlavného nepriateľa či nebezpečenstvo, tak ako ho pozorujeme u tvrdého a plošného antikomunizmu.

V závere práce sa autor kriticky zaoberá názormi F. Fukuyamu a s jeho koncom dejín, ktoré však pokračujú ďalej.

V zhode so Z. Sternhellom (ale obaja nezávisle od seba) autor vidí v plošnom radikálnom antikomunizme aj snahu odviesť pozornosť od aktuálnych systémových problémov a negovať úvahy o alternatívach a víziách budúcnosti, lebo tá alternatíva, ktorá dnes prevláda, je jedine správna a bez alternatív.

Domnievame sa, že kniha P. Dinuša je fundovaným, aj keď často príliš stroho formulovaným názorom, príslušne vyargumentovaným o potrebe korektnej diskusie, ktorá nebude dopredu jednoznačne niečo odsudzovať, ale bude vecnou odbornou rozpravou o kľúčových problémoch vyrovnávania sa s minulosťou. Oprávnene volá po diskusii, ktorá by vzala viac do úvahy aj vonkajšie skutočnosti, umožniac tak presnejšie identifikovať príčiny a následky javov (napr. fašizmus a komunizmus), ktoré sú obsahom rozpravy o našej nedávnej minulosti.

Mali by sme byť pamätliví odkazu, ktorý nám zanechal zakladateľ rímskeho dejepisectva Titus Livius (59 pred Kr. – 17 po Kr.), že k histórii je potrebné pristupovať bez nenávisti a zaujatosti.

Prepis z Klubu Nového slova o knihe Petra Dinuša nájdte tu:

Videozáznam z Klubu Nového slova o knihe Petra Dinuša nájdete tu:

(Úvod, Peter Dinuš, Peter Zelenák, Diskusia, Vladimír Ondruš)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
16. november 2011, 23:42
Pán Laluha, motto pred vašim príspevkom, teda
"Sina ire et studio", v preklade bez nenávisti a zaujatosti , od Tita Livia, ma zaujalo natoľko, že sa skôr vyjadrím v rámci tohto motta o nás v minulosti a o minulosti v nás k udalostiam po 17.novembri 1989, teda k štátnemu prevratu, ako hovoríme my viac vľavo stojaci od pravice, či stredu.

Viete, "my v minulosti" sme napriek všetkému dnes historicky dokladovanému a mediálne deklarovanému boli spokojnejší v tej spoločnosti,v ktorej sme žili do roku 1989.
Neobhajujem zločiny páchané v 50.rokoch, boli hrozné a tragické, nuž, viete, lenže moja generácia sa rodila až po týchto rokoch a našu mladosť sme prežívali za bigbítovej muziky, počas rozvoja kultúry a športu, aký dovtedy nemal obdoby a ktorý nám umožňoval sa športovaniu venovať bez finančnej záťaže, kultúrne si užiť takisto bez nárokov na financie a počas nášho života sa postupne dosť podstatne menili i naše spotrebné nároky, o akých sa našim rodičom či dokonca dedom ani len snívať nemohlo. O sociálnych istotách nehovoriac.

Ako už bol povedal pán profesor Zelenák na Klube NS, bola to NAŠA MLADOSŤ a nik nemá právo nám ju protiviť.
Ani páni disidenti. My sme žiadnu normalizačnú ťažobu nepociťovali a keď som polemizoval potom s otcom v deväťdesiatych rokoch ( už za nášho kapitalizmu), vždy sa ostro ohradil:
"Nepovedz, že ty si teraz môžeš bestrestne otvoriť v práci hubu, alebo že by si nemal existenčné ťažkosti, ak by si sa chytil s nadriadeným"!
A mal svätú pravdu.

No a čo tá "minulosť v nás?".

V roku 1989 som bol vo veku 34 rokov dobre zabezpečený mladý muž so založenou rodinou a rozvinutou pracovnou odbornosťou, ktorú som hodlal kariérne využiť. So životnou úrovňou, ku ktorej som sa po reštaurácii kapitalizmu vrátil až na sklonku roku 2005.
V roku 1990 teda nastal zvrat v mojom pracovnom živote i v mojej životnej úrovni a niekoľkoráz som tak ohrozil existenciu rodiny. Od roku 1989 som teda zažil 16 rokov trvalého pocitu neistoty, poníženia z toho, že i keď som odborníkom, zdravým a pracantom, pričasto som dostával odpoveď "NIE" pri pracovných pohovoroch a niekoľko mesiacov/niekoľko ráz som mal pocit menejcennosti, lebo som bol nezamestnaný v rozkvete najsilnejšieho pracovného potenciálu.

Dnes po niekoľkých rokoch znova pociťujem, že moja životná úroveň prudko poklesne, pretože o pár rokov budem v dôchodkovom veku. A spoločnosť, ktorá sa tu stabilizovala medzitým, kapitalizmus, sa rúti do priepasti od jednej ku druhej kríze a ani najlepší politici sveta nevidia východiská, plácajú sa v problémoch víťazného liberálneho ťaženia kapitalizmu svetom.
Pravicová bezradnosť by nám mohla byť na smiech, ak by sme sa nemuseli obávať, že zmeny, ktoré u nás za 22 rokov uskutočnili politické garnitúry, nás neodvratne vohnali do stavu pasívneho očakávania a obáv o zajtrajšok.

Práve PRETO som citoval to motto "bez nenávisti a zaujatosti".
Pretože nepociťujeme nenávisť k našim "hrdinom", čo sa hlásia k zásluhám o udalosti v Novembri 1989 ( veď sa ukázalo, že trendy boli vytýčené, iba to "niekto" musel uskutočniť).
Nič nás neoprávňujebyť dokonca zaujatými, jednoducho SA STALO a nezaujatie znamená, že chceme vyjadriť, že si nemyslíme, že by bol niekto predsa naschvál chcel, aby tu dnes žilo vyše tristotisíc v beznádeji nezamestnanosti, aby stovky našich pracantov utekali zarábať do sveta tak ako naši pradedovia za tej Prvej republiky, aby tu existovali státisícové skupiny občanov Slovenskej republiky, ktoré žijú na hranici neznádejnej chudoby, aby všeobecne krízová ekonomická situácia vohnala ľudí do neistoty, čo bude zajtra, aby sme sa jedného dňa prebrali zo sna o prosperujúcej slovenskej ekonomike a pritom sme zistili, že máme iba ekonomiku na Slovensku, že už príliš toho veľa nezostáva, čo je ešte "naše", teda obecné, verejné a štátne, že minister musí "kľačať" pred medzinárodným investorom aby zachránil (pch!) štyritisíc pracovných miest. Čo to bolo v časoch, keď ČSSR muselo zamietnuť kooperáciu vo výrobe farebných televízorov, lebo podľa výrobno-obchodných požiadaviek by sme museli postaviť ešte jednu fabriku na televízory akou bola Tesla v Nižnej Slanej na Orave a niekoľko závodov po celej republike, čo by predstavovalo tisícky pracovných miest v čase, keď "zúrila" plná zamestnanosť.

Nie, nie je to nenávisť, je to ľútosť. Ľútosť za premárnenými ekonomickými šancami, ktoré nám svet už viac nedáva. Ľútosť nad zbytočnou privatizáciou a rozpustením národohospodárskeho komplexu Slovenska, kde v ekonomike už nemáme nič, nie sme vlastníkmi, iba trpenými spotrebiteľmi (druhotriedne potraviny a podobne) a plátcami daní pre splácanie pobabraného ekonomického vývoja Slovenska...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 02:01
Preco neskusite myslienkovy experiment, v ktorom by ste zabudol na stat a jeho moc a skusil ziskat moc sam. Ekonomicka moc je casto silnejsia ako politicka. Tak preco neskusit zalozit korporaciu, ci drzustvo, najst vsetkych tych odhodlanych, popracovat na nejakom odvetvi, dosiahnut postavenie a uspech vo svete a sucasne si odhlasovat socialny program a pod. Tlakom ekonomickej moci vplyvat na politicku a cely system dat ako priklad inym, co to skusia v inych odvetviach. Prevedte takyto myslienkovy experiment a zhodnotte, kolko ludi dostanete do drzustva, kolko ludi bude poctivo a skromne pracovat bez snahy si prerozdelit zisky, kolko zarobite a kolko ludi bude suhlasit s nejakym socialnym programom pre zamestnancova a pod. Skuste to takto, pretoze co bolo, bolo. Zmenil sa svet, zmenili sa ludia. Uvidime, ci je mozne oprasit veci z historie, alebo ake su predpoklady na oprasenie tychto veci. Aky vykon je dnes potrebny, ake inovacie, aky system riadenia. Aky je scenar konkurenciescjhopneho udrzania sa. Staci v mysli namodelovat. Bez moci statu. A ked to vyjde, hura do toho.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
17. november 2011, 08:59
bol z hladiska obcianskej vacsiny dobre mysleny, lenze lenze, z dnesneho pohladu dobrymi umyslami bola vlastne vydlazdena cesta do pekla suroveho ranneho kapitalizmu. vysledkom je rozvratene hospodarstvo, statisice ludi je bez prace a aj bez nadeje pracu zohnat, statisice mladych vzdelanych odislo za pracou do zahranicia, je rozvratene polnohospodarsvo, zdravotnictvo, dochodkovy system... takze na rozdiel od clanku hore vyssie si myslim, ze ta "minulost v nas" ma a zakonite bude mat coraz vacsie problemy s nasou sucasnostou...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 09:00
"Skuste myslienkovy experiment Preco neskusite myslienkovy experiment, v ktorom by ste zabudol na stat a jeho moc a skusil ziskat moc sam. Ekonomicka moc je casto silnejsia ako politicka. Tak preco neskusit zalozit korporaciu, ci drzustvo, najst vsetkych tych odhodlanych, popracovat na nejakom odvetvi, dosiahnut postavenie a uspech vo svete a sucasne si odhlasovat socialny program a pod. Tlakom ekonomickej moci vplyvat na politicku a cely system dat ako priklad inym, co to skusia v inych odvetviach. Prevedte takyto myslienkovy experiment a zhodnotte, kolko ludi dostanete do drzustva, kolko ludi bude poctivo a skromne pracovat bez snahy si prerozdelit zisky,... ."

*******************************

Tak takto by to určite neprinieslo požadovaný efekt pre námezdných pracujúcich, ale len ďalšiu formu vykorisťovanie námezdných pracujúcich ako tomu bolo počas 41 rokov za vlády komunistov!

Uvedomte si, že jediným riešením je egalitarizmus pre úplne všetkých a v úplne všetkom spojený s odmeňovaním výlučne podľa výsledkov odvedenej práce (čistého úsilia)!!!!!

Takže najskôr musí prijsť zmena z hora (z pozície štátu) až potom je možné budovať novú spoločnosť a novú formu ekonomiky. To si však vyžaduje radikálnu zmenu myslenia a triednej uvedomelosti námezdných pracujúcich vrátane námezdných horšie platených štátnych zamestnancov (upratovačky, zdravotné sestry, učitelia, radoví úradnici,...)!

Nikto takúto egalitárnu zmenu v súčastnej dobe z tých čo sedia v parlamente neurobí! Lebo sú to utilitaristickí, egoistickí a oportunistickí buržuji bez výnimky, ktorých iní zaujúímajú výlučne keď potrebujú ich hlasy pred voľbami! Ak sa s pravdepodobnosťou blížiacou sa k nule nejaká výnimka nájde, veľmi rada sa jej verejne ospravedlním. Žiaľ absolútne nikto mi nenapadá, kto by uvažoval egalistický z tých,čo oblbujú masy za 100 000 poslanecké platy!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 09:10
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 09:17
"prevrat 17. novembra 1989 bol z hladiska obcianskej vacsiny dobre mysleny, lenze lenze, z dnesneho pohladu dobrymi umyslami bola vlastne vydlazdena cesta do pekla suroveho ranneho kapitalizmu. vysledkom je rozvratene hospodarstvo, statisice ludi je bez prace a aj bez nadeje pracu zohnat, statisice mladych vzdelanych odislo za pracou do zahranicia, je rozvratene polnohospodarsvo, zdravotnictvo, dochodkovy system... takze na rozdiel od clanku hore vyssie si myslim, ze ta "minulost v nas" ma a zakonite bude mat coraz vacsie problemy s nasou sucasnostou... anton b. "

************************************

Za tento rozvrat spoločnosti po 1989 a morálno-materiálny drastický úpadok sú v plnej miere zadpovední oportunistickí komunisti, ktorí ako smrad tiahli do SDĽ, potom do ZRS a nakoniec komplet sa zlúčili v buržoázno-oportunistickom Smere-SD!!!

Mali by sme vidieť veci a javy také aké v skutočnosti sú! Lebo s kritizovaním pravicových buržujov a zvaľovaním viny na nich za úpadok v spoločnosti sa nič nevyrieší. Treba začať kritikov samých seba a poučiť sa z 22 ročneho úpadku v spoločnosti, ktorí zavinili výlučne oportunistickí prebehlícki ex-komunisti!!!!!!!!!!!!! Ktorí v snahe udržať si moc, postavenie a zlegalizovať si nakradnuté majetky (a získať zlodejinami ďalšie) by sa spojili aj s čertom!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 09:32
prevrat 17. novembra 1989 bol z hladiska obcianskej vacsiny dobre mysleny, lenze lenze, z dnesneho pohladu dobrymi umyslami bola vlastne vydlazdena cesta do pekla suroveho ranneho kapitalizmu. vysledkom je rozvratene hospodarstvo, statisice ludi je bez prace a aj bez nadeje pracu zohnat, statisice mladych vzdelanych odislo za pracou do zahranicia, je rozvratene polnohospodarsvo, zdravotnictvo, dochodkovy system... takze na rozdiel od clanku hore vyssie si myslim, ze ta "minulost v nas" ma a zakonite bude mat coraz vacsie problemy s nasou sucasnostou... anton b.

**********************************

Ešte vybudovaním silného sociálneho štátu sa nič nevyriešilo a ni za komunizmu (1948-1989! Neodstránilo sa vykorisťovanie proletárov! Zmenili sa len páni - zo súkromných buržujov na štátnokapitalistických komunistov!

Pred týždňom som pozerala dokument o diani v poľskej Solidarite! Štátno-kapitalisické vykorisťovanie komunistami v Gdaňských lodeniciach bolo také drastické, že samotní robotníci si založili vlastné odbory! Kým s severských štátoch za rovnaký výkon zarábali robotníci 10 násobne viac pri zrovnateľnom sociálnom štáte aký bol napr. vo Švédsku! Z ceny vyrobenej lode švédski robotníci mali 40% na platy a odmeny, kým poľskí len 4%

Toto vykorisťovanie proletárov komunistami za pseudosocializmu si za boha nechcú uznať komunisti a ex-kominsti !

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 11:01
ked pises srdcom.Nie rozumom.Srdce nepozna kalkul.Moja uprimna "svietocna"poklona.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 11:07
comu ani sama neveris.Lebo si vsetci budu mysliet, ze sa tym zivis.Aj ked to nemusi byt pravda.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 11:10
PetroviS...sa na tom pracuje...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 12:24
Nepis comu ani sama neveris.Lebo si vsetci budu mysliet, ze sa tym zivis.Aj ked to nemusi byt pravda. Chatyv Alkov"

****************************

To o čom píšem je históriou overená pravda! Komunizmus padol, lebo vykoriťovateľskí komunisti stratili behom dvoch generácií takmer úplne podporu proletárov! Už v r. 1968 ich proletári nepodporovali a tak oportunistickým komunistom moc zabezpečovali okupačné vojska ZSSR! A to bolo len 20 rokov po víťaztve komunistov nad buržoáziou na jednej strane a nad proletariátom na strane druhej, hoci rozsiahla komunistická propaganda vymývala tento fakt vehementne proletariátu z mozgov!

Takže si to uvedomila až ďalšia generácia o cca 20 rokov neskôr v r.1989

Ak by tomu tak nebolo, tak by nemali komunisti obrovské obavy dať proletariátu (ľudovým milíciam) zbrane do rúk, aby si "socializmus" bránili pred buržoáziou!!!

Rovnaký problém riešil aj Kaddáfi, ale ani ten sa neodhodlal dať masám proletariátu zbrane, aby sa neobrátili proti nemu a jemu oddaným červeným vykorisťovateľom!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 13:03
Hej, nickname, teda anonym "Inga":
Vy by ste tuším najradšej vzala tanky a guľometnou paľbou kosila ľudí po uliciach, veď sme všetci "exkomunisti", aspoň tí, čo sa narodili do roku 1989.
A možno by ste potom samopalom ako Harman vtrhli do jednotlivých úradov a firiem a kosili tam súčasných "buržujov", lebo veď... vy veríte.
Spamätajte sa, práve preto tam dal pán laluha to motto
bez nenávisti a zaujatosti. Vaše texty tu sú plné nenávisti a zaujatosti, to je zas na výmaz.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 13:52
Tak dobru chut.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. november 2011, 17:47
by mohla robit kadrovacku v OKS :o)
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
17. november 2011, 18:39
Napríklad i o tom, ako elegantne dnes v médiách všetci obchádzajú a zamlčujú súčasnú ekonomickú, politickú a spoločenskú situáciu a "pripomínajú" si revolučné časy, namiesto aby sa pokúsili pravdivo aspoň reflektovať, KAM SME DOŠLI.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. november 2011, 08:59
trochu to zhrniem, nie je tu datumovanie tak pre pamat uvadzam, ze vcera bolo 22. druhe vyrocie novembroveho pravicoveho prevratu vo vnutri KSC eufemisticky nazvane, ze revolucia. aka je kazdodenna skutocnost ktoru zijeme nie je treba zvlast opisovat. osobitnu ulohu v tlaceni kalerabov do hlavy ze vsetko je ok a ako dobre sme pred 22 rokmi vykrocili zohravaju media, sukromne aj verejnopravne... vcera od rana do vecera na SRo jednofarebne proklamacie akterov, ich priame vstupy o tom, ako sme sa zbavili utlaku, neslobody, ako studenti povstali proti zlemu skolstvu, aku mame dnes slobodu, demokraciu atd. vecer zaklincovane na STV2 nechvalne znamou niekolkohodinovou relaciou Pod lampou, kde premietli davnejsie natoceny vcelku objektivny film o udalostiach novembra, hned nato monografiu akejsi studentky prazskej FAMU o nedavno zosnulom disidentovi Ivanovi Jirousovi prezyvaneho priznacne Magor. dokument zacinal tym , ako autorka dokumentu prichadza po Jirousa na zachytku, aby ho odtial vyzdvihla. Jirous je neoholeny, ma na sebe teplaky so slabou gumou ktore si musi kazdu chvilu vytahovat aby mu nepadli, pritomnost kamery mu robi dobre, chvilami chrapti, chvilami cosi nezrozumitelne rozprava, v zavere dvakrat dva krat dviha ruku na fasisticky pozdrav a vykrikuje Sieg Heil. Hned nato redakcne komentare akehosi hudobnika a potom Hribovho poskoka Kusnierika o tom, aky bol Jirous bola velicina v kulture a hudbe a vobec v umeni... potom nasledovala diskusia so potomkami "akterov novembra", z ktorych zaujal jedine mlady Knazko, ktory na otazku ako to vsetko vidi odpovedal ze nic sa nezmenilo az na to ze dnes moze slobodne povedat ze komunisti boli hajzli a ti co po nich nastupili este vacsi. nato zaskoceny krivohuby Boletus namietol, ze dnes sa moze obliekat ako chce a nikto mu nic neurcuje. mlady Knazko oponoval, ze ked chodil v amerike do skoly, tak tiez nemohol mat rifle a bundu, ale predpisane oblecenie - a bolo vymalovane... o tom, ze do parlamentu vcera prisli desiatky ludi v maskach Guy Fawkesa nikde nic, ani o mnozstve protestnych demonstracii v Prahe a dalsich mestach. ved naco ludi znepokojovat v ich predstave, ze vsetko je tak ako ma byt, ze je sloboda, demokracia, slobodne cestovanie na druhy koniec sveta a vobec ziadne rady na banany...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. november 2011, 11:09
Hm, tomu sa hovorí, antonb, že sa prepólovali totalitné maniere:

V médiách zažívame takmer monopolné oslavovanie "revolúcie" niekdajšími disidentami a "pamätníkmi" či "účastníkmi" a ja si iba pripomínam fór môjho strýka, ktorý hovoril, že ako vlastne mohlo byť to Povstanie v 1944 potlačené, keď sme tu mali celý národ, ktorý si bral zásluhy za to a nik nebol " na druhej strane".

Prepólovanie je i v tom, že znova sa nehovorí pravda, iba sa ovlavujú "hrdinské činy" bez súvislostí a bez prediskutovania následkov, resp. od tých obstarožných vtedajších študentov som nepočul slovíčko kritiky na súčasnú situáciu v školstve a súčasnú situáciu v neslobode výberu, či študovať, či slušne žiť, či mať rodinu, hlavne, čo so svojou kvalifikáciou robiť po štúdiu.

No a prepólovanie je i v tom, že "tým zlým" sa nedovolí vystúpiť, neudeľuje sa im slovo, aby nedajbože náhodou nepreniklo na verejnosť poznanie, čo sme si to vlastne vybojovali...
je to jednoducho zas totalita názorov a verejného opvlyvňovania prepólovaná z ľavicového na pravicový pól a verejnosť má opäť raz ( vzácne zas po 20 ročnej perióde) iný názor na vec ako oficiálne médiá a ako oficiálni oslavujúci.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. november 2011, 09:20
Bylo velkou iluzí roku 1989, že bylo dosaženo svobody. Ano, společnost se osvobodila od diktatury stranických tajemníků. Svoboda ale není něco, co buď je, anebo není a má mnoho rozměrů. O svobodu musíme pečovat a bránit ji. Jestliže nemusíme mít tolik obav z cenzury či policejní svévole, vstoupily do našeho života nepozorovaně mnohá jiná omezení a ohrožení svobody. Statisíce našich spoluobčanů pracuje v soukromých tyraniích šikanózních pracovních podmínek, vydáni manažerům v mocenských vztazích, které v lecčems připomínají moc minulých funkcionářů. Mnozí čelí podobnému tlaku v iluzorním postavení ?svobodných živnostníků?. Statisíce dalších spadly do dlužních pastí v dobře promazaném stroji průmyslu dluhu, plném lichvářů, právníků a exekutorů. S nástupem reforem se přitom jejich osud stává předobrazem osudu nás všech, každý z náš může skončit v dlužní pasti, jako obyvatel ghetta, jako bezdomovec...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. november 2011, 10:31
keby sme si prestali klamat.Nelhat a nekrast!Uz to samo o sebe je klamstvo.Taticek prec musel vedet ,ze bez toho to nejde.Sam lhal i kradl.Ked nic ine tak chlieb hladnej chudobe do ktorej nechal strielat.Zo zlodejmi aj ked zvacsa tymi drobnymi sa bojovat viac ci menej uspesne da.Z luharmi este nikdy nikto vitazny boj nevybojoval.Klamalo sa o FrancJozkovi,tatickokovi ,potom o Jozkovi co bol Masarykom.A prisli casy ked si to rozdali gardisti s komunistami.Len si predstavte ,ze komunista Husak je dodnes zodpovedny za to, ze ho"komunisti"zavreli.Dodnes tu loz ze sa Husak zavrel sam podsuvaju ako pravdu.A klamstva pokracuju.Aj autor clanku dnes uz musi vediet,ze sme si pravdu o socializme s ludskou tvarov nepovedali.Vtedy to vediet nemusel.Dnes uz sa to nevediet neda.Bol to pokus o to co sa perestrojke uz podarilo.Dobrymi umyslami vydlazdena cesticka do pekla ,ktore tu mame a ktoremu opat"pravdivo"hovorime SLOBODA.Z celebrit vyrabame magorov z magorov celebrity.Jedno z koliesok tejto masinerie ,toho mlynceka na "pravdu"a SLOBODU" pekne popisal Tonik vyssie.Pod lampou.Trochu zlavim.Ludia kradnite ,ak este je co.Len prestante klamat! Aspon sami seba.PS:Dik Toniku.Pisem To "len preto" aby si nebol sam, komu sa do toho mlynceka nechce. Pritom pravdovravnych laviciarov je tu tooolko,ze sa chystaju sami vladnut. Aj to je loz.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. november 2011, 10:48
"prepólovanie je i v tom, že "tým zlým" sa nedovolí vystúpiť, neudeľuje sa im slovo, aby nedajbože náhodou nepreniklo na verejnosť poznanie, čo sme si to vlastne vybojovali... je to jednoducho zas totalita názorov a verejného opvlyvňovania prepólovaná z ľavicového na pravicový pól a verejnosť má opäť raz ( vzácne zas po 20 ročnej perióde) iný názor na vec ako oficiálne médiá a ako oficiálni oslavujúci. Peter Zajac-Vanka"

***********************************

Je veľmi jednoduche pochopiť, čo sme si "vybojovali". Oveľa zložitejšie je nájsť východiska z marazmu do akého sme sa výlučne vlastnou vinou dostali!

posledných 4-5 rokov čítam o tom ako je nam zle, v akej biede žijeme, že mnohí nedosahujeme ani životnú úroveň z r. 1989. Nikto nevie ani poriadne naznačiť ako sa z tejto pekelnej situácie dostať! Ako žiť slobodne (cestovanie, vierovyznanie, sloboda prejavu,...) a zároveň nevklznúť do novej štátno-kapitalistickej totality? Nikde si ani náhodou neprečítam o tom ako radikálne zlepšiť postavenie námezdných pracujúcich (súčastných proletárov) Nikto sa sa nezaoberá sytémovou zmenou-tzn. založiť stranu pre proletárov, ktorá by pritiahla k voľbám tých 45% nevoličov, ktorí rezignovali na parlamentný systém, lebo na kandidátkach strán, ktoré sa dostanú do parlamentu sú výlučne buržují! Tak prečo ísť vlastne voliť, keď niet koho? V tom spočíva alfa a omega úspechu 1% bohatých buržujov a ich prisluhovačov! Nikomu ani nenapadne zaviesť povinnú účasť vo voľbách, čo by drastický zmenilo pomer pravicovej buržoázie v parlamente. Preto treba začať s reformou volebného systému! Až potom ísť v reformovaní spoločnosti ďalej!

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984