Zamestnanie verzus poslanie
Štát namiesto toho, aby sa snažil aspoň trošku prácu oslobodiť a poskytnúť tak ľuďom možnosť venovať sa skutočne zmysluplným činnostiam, dotuje množstvom peňazí pracovné miesta, ktoré nie sú o nič lepšie ako veslovanie na galejách. Jedinú slobodu, ktorú máme vo svete práce od štátu k dispozícii, je možnosť voľby medzi dvoma či viacerými, viac-menej pofidérnymi, alternatívami. Sloboda však znamená oveľa viac. Predstavuje aj možnosť robiť niečo skutočne dôležité, niečo, čo skutočne chceme. A tu prichádza k slovu zamestnanie ako poslanie. Niečo som na túto tému spomenula už v článku Hra na istotu.
Testy a dotazníky - skresávanie duší
Tlak na to, aby sme fungovali v pracovnej oblasti pokiaľ možno čo najefektívnejšie, sa zákonite odráža aj v činnosti moderných karierových či personálnych poradcov, ktorí by nám mali pomáhať pri rozhodovaní o našom pracovnom živote. Ak by šlo o pomoc pri navigácii zamestnania ako poslania, resp. povolania, boli by brané do úvahy aj naše sny a priania. Štandardizované personalistické postupy však už v začiatkoch okrešú túto časť na minimum. Samozrejme, že rôzne osobnostné testy a dotazníky majú v poradenstve pre voľbu zamestnania svoje opodstatnenie, zároveň však skresávajú dušu človeka a priestor pre rozvoj našej inej (tvorivej) stránky nedostáva vôbec žiadnu šancu.
Celé divadielko je založené na jednoduchom princípe. Kompetentná osoba s vami urobí sériu testov, vyplníte rôzne osobnostné dotazníky, odpoviete na inteligenčné testy a počkáte si na vyhodnotenie, ktoré bude prezentované ako profil vašich údajných schopností, keďže k takmer každej práci je stanovený profil požiadaviek, ktorý sa dá porovnávať s profilom našich schopností. Tento postup je jednoduchý a rýchly, ale má veľmi veľa nedostatkov.
Nech sú testy akokoľvek obsiahle, stále redukujú človeka len na tie informácie, ktoré sú v nich merané resp. skúmané. Vzniká tak akýsi neživý a digitálny profil našej osobnosti. Povolanie je však práve o pocite, že sme nažive. No tento pocit v dnešnej dobe nie je žiadnou samozrejmosťou. V neživom profile našej osobnosti sa viacrozmernosť a mnohovýznamovosť života stráca. Profily požiadaviek na jednotlivé pracovné miesta sú taktiež jednodimenzionálne a neživé. Štandardizované pracovné poradenstvá zanedbávajú najdôležitejšiu časť našej osobnosti, jej komplexnosť a mnohorakosť.
Rady jednotne zastrihnutých stromov
Čoraz častejšie sa stretávam s javom, že ľudia pri hľadaní zamestnania začínajú cítiť odpor k ponukám, ktoré sa obmedzujú len na nejaké schopnosti a požadované vzdelanie, pretože neoslovujú celého človeka ako komplexnú bytosť. Profil vašich schopností sa síce môže zhodovať s profilom požiadaviek na danú pozíciu, ale vôbec vás neosloví, nevznikne žiadna rezonancia na hlbšej úrovni. Zhoda ostáva úplne bez života.
Na ceste k materiálnemu blahobytu sme sa naučili definovať svet hlavne podľa toho, akým spôsobom ho možno využívať. Z voľne rastúcich jabloní sa stali uniformné, v radoch stojace a jednotne zastrihnuté stromy. Efektívnosť zberu úrody je pre nás dôležitejšia ako voľný rast. Tento postup sa dá pochopiť a aplikovať na jabloňový sad, lenže čoraz viac je viditeľný aj v bežnom pracovnom živote. Ľudský kapitál - pojem, ktorý naznačuje, ako hlboko sú funkcionalistické pojmy z oblasti ekonómie usadené. Svet práce sa stáva oblasťou, ktorú prehnané zdôrazňovanie efektívnosti a produktivity zvlášť silno zasahuje.
Niekde na ceste k lepšej budúcnosti práca stratila svoju dušu. Počet ľudí, ktorí sú postihnutí vyhorením, depresiou, ale aj mobbingom z roka na rok rastie. Čo sa to s naším svetom práce stalo?
Foto: Sean MacEntee
Reagujte na článok
Komentáre
Nie úrady práce, ale celý rozvinutý trh personálnych agentúr a personálnych "recruiterov" ( po slovensky: náborárov) hľadajú pracovnú silu pre prevažne zahraničných investorov.
Pretože sme "zglobalizovaní", personálne agentúri a "recruiteri" používajú rovnaké šablóny a rovnaké elektronické formy náboru a výberu, pri ktorých je jedno, či Vás vyberajú na stavbu v Adis Abebe alebo do callcentra v Brne.
Spomeňte si, dal som do blogu podobnú tému o rovnakom probléme náboru a výberu a o tom, ako sa z toho vytvoril biznis.
Zaoberám sa vedomostnou ekonomikou a preto zodpovedne tvrdí, že celý tento biznis sa už dnes podobá na ťažbu nerastného bohatstva v 19. a 20.soročiach, keď prospektori ťažili z ložísk zaostalejších krajín pre koloniálne mocnosti lacnú surovinu. Dnes sa ťaží "lacná pracovná sila" a prospektormi sú personálne agentúry a ich koloniálnymi zákazníkmi zahraniční investori a dobre rozvinutá sieť firiem akéhokoľvek priemyselného a podnikateľského odvedvia.
Do vypuknutia systémovej krízy kapitalizmu to pre nás vyzeralo nádejne, Slováci pôjdu ( a šli!) za hranice a budú sa mať dobre. Dnes počas krízy sa siotuácia dramaticky zmenila, prospektori ťažia z "domácej surociny" na mieste pre taký či onaký montážny závod, pre to či ono callcentrum, pre také či onaké obchodné zastúpenie.
A štát, teda súčasná vláda, sa už ani len neprizerá. Ona to podporuje, najradšej by zrušila "zbytočné" úrady práce, cez ktoré už človek sotva získa prácu.
Nezamestnanosť sa pohybuje okolo 10-12 percent práceschopného obyvateľstva, zďaleka to nie sú iba Rómovia. Dnes to už nie je "armáda nezamestnaných", je to "roztrúsená bieda" po celom Slovensku, ale i po celom svete ( čo je na tom pravdy, že v Dánsku ( chytil som to včera na informáciách) je SEDEM precent práceschopného obyvateľstva bez práce? V TOM DÁNSKU, ktoré bolo považované za raj v Európe.
Naspäť k nám: V inom článku o Slovensku sa píše o strachu. Áno, ten strach o to, že človek stratí živobytie, je dnes a tu u nás všadeprítomný. Aje to horšie ako vylúčenie zo strany i ako "znemožnenie tvorivého pracovania".
Opýtajte sa ľudí po päťdesiatke, čoho sa desia, opýtajte sa mladých pred ukončením školy, z čoho majú nepokojný spánok.
Práca ako poslanie? Výnimočne. Ale nikdy nie v zamestnaní u zahraničných investorov či v štátnej správe v roku 2011. My školitelia sme to učili celú prvú dekádu 21,storočia, že práca sa nám vďaka tvorivosti stáva poslaním. Lenže kde je strach, tam končí poslanie. V roku 2011 už práca v monhých prípadoch a často nie je poslaním. Neveríte? Opýtajte sa lekárov a sestričiek, ktorých prepúšťajú z "nadbytočných" nemocníc... keď už nikoho iného.
Lenže asi je jednoduchšie vyrúbiť dane, pýtať peniaze od štátnej kasy a plakať, že eurofondy nedajú...
Šikovné samosprávy by vlastne mohli iniciovať tvorbu družstiev nielen pre samozásobenie zeleninou a ovocím, ale i komunálne družstvo pre stavbárske, cestné, remeselnícke služby. Kde je napísané, že ak sa im bude dariť, nebudú lepšími zamestnávateľmi ako zahraniční investori?
Zatiaľ si všetci hlavne vytyčujú ploty raz na "priemyselné parky", raz na "fotovoltaické farmy" a vždy zaplačú...