Zamestnanie verzus poslanie

Štát namiesto toho, aby sa snažil aspoň trošku prácu oslobodiť a poskytnúť tak ľuďom možnosť venovať sa skutočne zmysluplným činnostiam, dotuje množstvom peňazí pracovné miesta, ktoré nie sú o nič lepšie ako veslovanie na galejách. Jedinú slobodu, ktorú máme vo svete práce od štátu k dispozícii, je možnosť voľby medzi dvoma či viacerými, viac-menej pofidérnymi, alternatívami. Sloboda však znamená oveľa viac. Predstavuje aj možnosť robiť niečo skutočne dôležité, niečo, čo skutočne chceme. A tu prichádza k slovu zamestnanie ako poslanie. Niečo som na túto tému spomenula už v článku Hra na istotu.
 

Testy a dotazníky - skresávanie duší

Tlak na to, aby sme fungovali v pracovnej oblasti pokiaľ možno čo najefektívnejšie, sa zákonite odráža aj v činnosti moderných karierových či personálnych poradcov, ktorí by nám mali pomáhať pri rozhodovaní o našom pracovnom živote. Ak by šlo o pomoc pri navigácii zamestnania ako poslania, resp. povolania, boli by brané do úvahy aj naše sny a priania. Štandardizované personalistické postupy však už v začiatkoch okrešú túto časť na minimum. Samozrejme, že rôzne osobnostné testy a dotazníky majú v poradenstve pre voľbu zamestnania svoje opodstatnenie, zároveň však skresávajú dušu človeka a priestor pre rozvoj našej inej (tvorivej) stránky nedostáva vôbec žiadnu šancu.

Celé divadielko je založené na jednoduchom princípe. Kompetentná osoba s vami urobí sériu testov, vyplníte rôzne osobnostné dotazníky, odpoviete na inteligenčné testy a počkáte si na vyhodnotenie, ktoré bude prezentované ako profil vašich údajných schopností, keďže k  takmer každej práci je stanovený profil požiadaviek, ktorý sa dá porovnávať s profilom našich schopností. Tento postup je jednoduchý a rýchly, ale má veľmi veľa nedostatkov.

Nech sú testy akokoľvek obsiahle, stále redukujú človeka len na tie informácie, ktoré sú v nich merané resp. skúmané. Vzniká tak akýsi neživý a digitálny profil našej osobnosti. Povolanie je však práve o pocite, že sme nažive. No tento pocit v dnešnej dobe nie je žiadnou samozrejmosťou. V neživom profile našej osobnosti sa viacrozmernosť a mnohovýznamovosť života stráca. Profily požiadaviek na jednotlivé pracovné miesta sú taktiež jednodimenzionálne a neživé. Štandardizované pracovné poradenstvá zanedbávajú najdôležitejšiu časť našej osobnosti, jej komplexnosť a mnohorakosť.


Rady jednotne zastrihnutých stromov

Čoraz častejšie sa stretávam s javom, že ľudia pri hľadaní zamestnania začínajú cítiť odpor k ponukám, ktoré sa obmedzujú len na nejaké schopnosti a požadované vzdelanie, pretože neoslovujú celého človeka ako komplexnú bytosť. Profil vašich schopností sa síce môže zhodovať s profilom požiadaviek na danú pozíciu, ale vôbec vás neosloví, nevznikne žiadna rezonancia na hlbšej úrovni. Zhoda ostáva úplne bez života.

Na ceste k materiálnemu blahobytu sme sa naučili definovať svet hlavne podľa toho, akým spôsobom ho možno využívať. Z voľne rastúcich jabloní sa stali uniformné, v radoch stojace a jednotne zastrihnuté stromy. Efektívnosť zberu úrody je pre nás dôležitejšia ako voľný rast. Tento postup sa dá pochopiť a aplikovať na jabloňový sad, lenže čoraz viac je viditeľný aj v bežnom pracovnom živote. Ľudský kapitál - pojem, ktorý naznačuje, ako hlboko sú funkcionalistické pojmy z oblasti ekonómie usadené. Svet práce sa stáva oblasťou, ktorú prehnané zdôrazňovanie efektívnosti a produktivity zvlášť silno zasahuje.

Niekde na ceste k lepšej budúcnosti práca stratila svoju dušu. Počet ľudí, ktorí sú postihnutí vyhorením, depresiou, ale aj mobbingom z roka na rok rastie. Čo sa to s naším svetom práce stalo?

Foto: Sean MacEntee