Reklama

Carl Schmitt: Amnestia alebo sila zabudnutia

Počet zobrazení: 2787
Autor prekladu tohto textu si veľmi dobre uvedomuje, kto bol Carl Schmitt a v akých kontextoch bola jeho úvaha o amnestii napísaná. Takže, prosím, nevŕtať! Prekladateľ si tak isto si uvedomuje, že na Slovensku je mnoho právnikov, ktorí inštitútu amnestie rozumejú možno lepšie ako Carl Schmitt. Jeho názory na amnestiu však stoja za to, aby sme o nich aspoň porozmýšľali.

Postupne si uvedomujeme, že „vojna“ je dnes podstatne niečím iným ako bola v časoch našich starých otcov. Zmena je veľmi hlboká a má v sebe niečo znepokojujúce a odpudivé. Vojna dnes nie je len stretnutím dvoch organizovaných, dobre disciplinovaných armád. Vedie sa nielen palnými zbraňami. Protivníci sa vzájomne podrážajú všetkými prostriedkami. Tým sa vojna premieňa na občiansku vojnu. A aj studená vojna sa mení na studenú občiansku vojnu.

Každý európsky národ vie, čo to znamená. Každý pozná nielen jednu, ale viaceré piate kolóny. Denacifikácia bola studenou občianskou vojnou. Znaky tejto občianskej vojny spočívajú v tom, že s iným zaobchádzame ako so zločincom, vrahom, sabotérom a gangsterom. V strašidelnom zmysle je občianska vojna spravodlivou vojnou, pretože každá strana bezpodmienečne trvá na svojom práve ako na svojej koristi. Každý sa pomstí v mene práva. Ako je však možné z tohto stavu studenej občianske vojny dospieť k mieru?Ako možno prelomiť tento kruh smrteľného trvania na svojom práve? Ako možno zakončiť studenú občiansku vojnu?­

Komunista má jednoduchú odpoveď: zničiť toho druhého. Rozhodnutím zničiť prevyšuje iných. „Znič ho!“ hovorí v jednej svojej hre Bert Brecht. To je jedna, neľudská možnosť,  ako skončiť občiansku vojnu. My ju však nemôžeme považovať za ozajstný prostriedok zakončenia občianskej vojny. – Potom však existuje len jeden jediný prostriedok, a keď v sebe nenájdeme silu a poctivosť použiť ho, musí myšlienka zničenia zvíťaziť. Týmto iným prostriedkom je sila zabudnutia.

Všetky občianske vojny vo svetových dejinách, ktoré neskončili totálnym zničením protivníka, skončili amnestiou. Slovo amnestia znamená zabudnutie, a nielen zabudnutie, ale aj prísny zákaz vŕtať sa v minulosti a tam hľadať podnet k ďalším aktom pomsty a ďalším nárokom na odškodnenie. Slovo amnestia sa v ľudskom jazyku prvý raz objavilo po hroznej tridsaťročnej bratskej vojne, po peloponézskej vojne gréckych kmeňov a miest (štyristo rokov pred Kristovým narodením). Cromwellova anglická revolúcia sa v roku 1660 skončila zákonom o odpustení a zabudnutí: Indemnity and Oblivian Act. V Anglicku ešte stále platí zákon z roku 1495, na ktorý sa Angličania, ktorí už stáročia nezažili občiansku vojnu, už podľa všetkého zabudli, ktorý však stále platí a zaslúži si, aby sme o ňom aspoň chvíľu rozmýšľali: po  obnovení normálnych pomerov nesmie nikto preto, že stál na nesprávnej strane, byť trestaný.

Amnestia teda znamená viac ako číre omilostenie kvôli malým prečinom. Musí to byť viac ako akt milosti, ktorý už nemožno uprieť tým, ktorí dlhé roky boli mučení a prenasledovaní. Amnestia je viac ako cigareta, ktorú ponúkneme tým, ktorí boli zbavení práva, aby sme tak preukázali svoju ľudskosť. Tak lacno sa studená občianska vojna nedá skončiť.

Po tom, ako bolo tak veľa slov, pojmov a inštitúcií znehodnotených a otrávených, mali by sme dbať aspoň na to, aby sme nezabudli na kľúčové slovo mier. Amnestia je viac ako zbaviť viny štátny represívny aparát. Je to recipročný akt zabudnutia. Nie je to omilostenie a nie je to almužna. Kto amnestiu berie, musí ju aj dávať, a kto ju dáva, musí vedieť, že ju aj berie. Zachovajme si prinajmenšom čistú spomienku na zvyšky posvätného práva, aby posledný a jediný prostriedok ako skončiť studenú občiansku vojnu humánnym spôsobom, neupadol do zabudnutia.

(1949)

Priemer: 4.7 (32 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama