Ošiaľ testovania a testovanie ošiaľu

Počet zobrazení: 3368

Netreba pochybovať o tom, že Matovič a jeho ľudia vo vláde sú presvedčení, že to, čo robia, je nielen správne, ale jedine správne, teda podľa nich nevyhnutné. Dospeli k tomu, že musíme zistiť, koľko z nás všetkých je nositeľom vírusu Covid-19. Vyzerá to ako úplne jasné aj z hľadiska zdravého rozumu: treba predsa najprv zistiť, kto je „pozitívny“. O tom sa im darí presvedčiť, zdá sa, značnú časť občanov. A netreba ani veľa ďalšieho rozumu, aby sme pochopili, že všetci, čo sa idú na testovanie, tým uznali Matoviča za svoju autoritu, ba svojho vodcu, ak nie dokonca „spasiteľa“. Ten, kto by o tom pochyboval alebo tomu nebodaj odporoval, bude vyhlásený za „čudáka“, nerozumného, nezodpovedného či až spoločensky nebezpečného.

Na druhej strane netreba pochybovať o tom, že každý rozumný človek vie, že môže dostať Covid-19, a preto sa chráni. Nikto ho nechce dostať, a preto ani zbytočne neriskuje.

To, že Matovič a jeho vláda má svoje dôvody na plošné testovanie, ktoré vydáva za racionálne a správne, je jedna vec. Aké dôvody však môžu mať tí, čo sa podriadia tejto pseudo-racionálnej šou-kampani za asistencie všetkého schopných médií a na miliónové náklady z verejných zdrojov? Aké dôvody môžu mať „obyčajní“ občania, v mene ktorých sa to celé má robiť? Tých dôvodov je celý „vejár“: 1. „obyčajná“ konformita voči akémukoľvek nariadeniu vlády, pretože pochádza „zhora“, 2. neznalosť veci, o čo ide, spolu s nevôľou zaoberať sa tým, a jednoducho „mať pokoj“ od štátnej autority, ktorá by mi mohla ublížiť, ak by chcela, 3. „obyčajná“ zvedavosť, či to naozaj nemám, 4. „pragmatický“ dôvod získať papier, aby som mohol ísť do roboty, lebo to potrebujem, 5. presvedčenie, že takto je to správne. Normálny dôvod občana na testovanie je zdravotný. Teraz sa z nariadenia štátu určuje dôvod úradný takmer pre všetkých. „Otestovaní“ sú „naši“, „neotestovaní“ sú „proti nám“.

Skúsme sa v tom rozobrať aj vlastným rozumom. Nechajme bokom všetky logistické komplikácie či iné riziká masového testovania, nehovoriac už o pochybnostiach o vhodnosti testov. Skúsme si predstaviť, že akcia sa podarí. Že má teda svoj racionálny cieľ, ktorý, keď sa naplní, bude tým zamýšľaným a žiadaným výsledkom. Čo má byť tým výsledkom?

Výsledkom má byť predovšetkým nejaké vopred neznáme „číslo“ pozitívnych, o vypátranie ktorých ide. Nech toto číslo bude akékoľvek, všetci dostanú inštrukciu v zalepenej obálke, ktorej obsahom je buď 10-dňová karanténa aj s členmi ich domácnosti (a ich povinnosťou následne sa testovať tiež) vrátane návštevy lekára v prípade príznakov. To podľa autorov kampane fakticky znamená ich nekompromisné odizolovanie od všetkých ostatných, teda od negatívnych testovaných a netestovaných.

Predpokladá sa, že títo pozitívni za 10 dní buď prestanú šíriť vírus ďalej a ten v nich akosi „odumrie“, lebo získajú naň imunitu a po tejto karanténe už budú „zdraví“. Ich jedinou „liečbou“ bude seba-izolácia. Prípadne, ak nejaký neznámy počet z nich bude mať príznaky a problémy, bude sa špeciálne liečiť doma alebo v nemocnici.

Tento scenár ďalej predpokladá, že negatívne testovaní získajú „licenciu“ ďalej pracovať a normálne žiť, teraz však už ako „nekontaminovaní“ a neohrození „pozitívnymi“ v karanténe. Zvyšná skupina netestovaných — tiež nevedno aká veľká — môže zostať „výbušnou“ zmesou pozitívnych aj negatívnych. Podľa vládou komunikovaných informácií scenár počíta so zákazom ich vychádzania pod hrozbou pokuty, a to zatiaľ na bližšie neurčenú dobu či aspoň 1 – 3 týždne.

Z toho je zrejmé, že tento scenár rozdelil občanov na 3 skupiny: testovaných, z ktorých sú jedni 1. pozitívni, druhí 2. negatívni, a 3. netestovaní, ktorí môžu byť takí aj takí. Čo potom predpokladá scenár povedzme po 3 týždňoch?

Prioritou má byť zrejme práca so skupinou 1. pozitívni — títo sa po nevyhnutnej karanténe majú zmeniť na negatívnych, a teda vyliečených, respektíve najťažšie prípady z nich sa budú liečiť ďalej. Skupina 2. negatívni — sa bude môcť dať „bokom“, pokiaľ sa niekto z nich nejakým spôsobom „nenakazí“. Takže jedinou rizikovou a „spoločensky nebezpečnou“ zostane skupina 3. netestovaní — na tých sa treba „preventívne“ pozerať ako potenciálne pozitívnych, takže voči nim sú možné dva postupy: 1. donútiť ich k povinnému testovaniu, alebo 2. izolovať ich ďalej pod hrozbou pokuty na ďalší čas dovtedy, kým vírus u nich „neodumrie“, alebo kým, naopak, nedostanú príznaky a sami nevyhľadajú lekársku pomoc na liečenie.

Nech je to akokoľvek, scenár vo svojom hlavnom výsledku predpokladá, že po troch týždňoch bude „číslo“ pozitívne testovaných=nakazených nižšie, než je teraz, ba čo viac, že nebude stúpať. Vyzerá to celkom logicky, veď 1. skupina sa buď vyliečila alebo sa lieči, 2. skupina si buď drží svoju negativitu alebo číslo „pozitívnych“ z jej radov nebude vysoké. Ak bude nejaké „číslo“ pozitívnych, tak len z „nezodpovednej“ 3. skupiny netestovaných, ale ani to by nemalo byť až také vysoké ako sú „čísla“, ktoré k celej tejto kampani vládu doviedli.

Suma sumárum, keď budeme mať nižšie „čísla“ pozitívne testovaných, čiže nejaký denný priemer pod určený medián, „budeme za vodou“ a môžeme začať znova „normálne žiť“ (pokiaľ si to zasa nepokazíme).

O čo teda celým týmto šou-cirkusom za verejné milióny ide? O zníženie „čísel“ denne pozitívne testovaných, ktoré vniesli nielen paniku, ale až horor najprv do vlády, potom do médií a napokon do celej spoločnosti. Rozum, ktorý sa riadi iba „číslami“ bez ich adekvátnej analýzy a interpretácie, je krátkozraký alebo veľmi účelový rozum. Ide len o to identifikovať, akým účelom takýto rozum slúži.

Pretože keď si položíme otázku, čo testovanie (nielen „plošné“) je a načo je, tak odpoveď je jasná: ide o diagnostiku, nie terapiu. Žiadne testovanie totiž nič nelieči, iba zisťuje, kto by liečenie mohol potrebovať. V tomto prípade však priamym účelom testovania nie je ani tak liečenie ako „vyčlenenie“ (segregácia) tých, čo by podľa výsledku testu mohli byť „nebezpeční“ voči všetkým ostatným. O tých prvých sa treba postarať, aby už ďalej tú „hnusobu“ okolo seba nešírili. Nepripomína vám to niečo? „Nečistí“ vľavo, „čistí“ vpravo (alebo naopak?)… Občanov 1. kategórie treba oddeliť od občanov 2. kategórie, nehovoriac už o občanoch 3. kategórie. Len aby tí prví „nenakazili“ nás druhých, pričom ešte musíme dať „do laty“ tých tretích!

Tým pseudo-racionálnym, teda iracionálnym cieľom nie je liečiť, ale „zabiť, zničiť, zlikvidovať“ vírus alebo aspoň radikálne obmedziť jeho šírenie a pôsobenie. Taká bola stratégia vlády od začiatku epidémie v zmysle „buď on, alebo my“. Vírus je zlý, nechceme ho tu a my dokážeme, že ho „porazíme“, vyženieme ho a zničíme! Táto vláda zostala v ošiali, že kľúčovým parametrom sú „čísla“ o počtoch pozitívnych. (Na to, že masové testovanie je slepou ulicou boja proti pandémii poukázal E. Šebo na stránkach Slova 8. 9. 2020.)

Malo by to byť však inak. Prioritu musia mať tí, čo sú naozaj chorí a majú zdravotné problémy. Na druhom mieste majú byť najviac ohrození a rizikoví, sledovaní a liečení kvôli iným diagnózam, aj keď sú z hľadiska Covid-19 zatiaľ neindikovaní. Na treťom mieste sú zdraví a najmenej rizikoví. A tieto 3 skupiny treba operacionálne definovať.

Vláda prijala uznesenie na úrovni zákona a každý poslušný občan sa mu podriadi. Každý normálny občan však o ňom aj uvažuje, ba dokonca má právo ho posudzovať a v demokracii o ňom aj slobodne diskutovať. S hocikým a hocikedy. Nielen „držať hubu a krok“.

Pretože zákony sú tu pre občanov, nie občania pre zákony. Takže aj keď vláda má právo i povinnosť prijímať zákony, má dve možnosti: zákony, ktoré prijíma, môžu byť dobré alebo zlé. Dobré sú vtedy, keď sú na prospech občanom, zlé naopak.

Situácia začína byť naozaj neúnosná. Neohrozuje nás len vírus – alebo ani tak vírus – ako rozhodnutia a postupy vlády. Namiesto terapie sa vyrába eskalácia napätia, nepokoja, stresu, paniky, masovej manipulácie a teraz už aj masového ošiaľu. „Ste za alebo proti testovaniu?“ Podobne ako predtým: “Ste za alebo proti rúškam?“ Ak ste za, ste náš „obyčajný človek“, ak ste proti, ste nezodpovedný, ktorý je však zodpovedný za smrť spoluobčanov. Vydieranie smrťou druhých ako pracovná metóda?

Ide o to, za čo nás táto vláda vlastne má? Myslí si, že nám nejde o život a zdravie? Že sme len manipulovateľná masa hlupákov a nevzdelancov – ako sú niektorí z nich samých? Že nás môže nahnať do košiara alebo zavrieť do klietky?

Covid-19 je nepochybne pohroma, ale ak ju niekto dokáže otočiť na manipuláciu voči vlastnému obyvateľstvu, tak to je vrchol! Čo komu urobil občan, ktorý chce žiť, ale ktorému sa vláda vyhráža, že naňho pošle policajta, aby ho legitimoval nejakou bumažkou o nejakom teste? Kto je tu vo „vojne“ s čím alebo s kým? Kto sa pandémiou dostal na hranicu rozdeľovania občanov na kategórie? Kto si tu myslí, že občania sú len egoisti a nehľadia na nič iné len na seba a je im jedno, čo okolo seba šíria a čo od druhých chytia, keď vyjdú na ulicu?

Nejde len o to, čo s nami robí Covid-19, ale nemenej aj o to, čo s nami robí politika a médiá a najmä táto vláda a jej „čísla“, ktorými sa riadi. Ako riadi štát v tejto krízovej situácii? Strach z korony by nemal zakryť ohrozenie občanov zo strany samotnej vlády!

Táto vláda totiž dospela svojimi krokmi k ohrozeniu zdravia svojho obyvateľstva. Pretože dala dôvody rozumným a slušným občanom, ktorí sú zodpovední a záleží im na zdraví, aby odmietli masové testovanie ak už pre nič iné tak z politických dôvodov. Týmito dôvodmi je oprávnené pobúrenie zo spôsobov vládnutia Matoviča a spol.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984