Môžeme maškrtiť s čistým svedomím?
Slnko dopadá na tvár krásnej spiacej ženy, keď v tom ju prebudí vôňa čerstvo uvarenej kávy. Vstane a v kuchyni nájde usmiateho manžela s dvoma šálkami v rukách. A potom na televíznej obrazovke zasvieti názov jedného z kávových gigantov. Bezpochyby, so šálkou kávy je svet krajší. Neplatí to však pre všetkých: (aj) pre našu „značkovú“ šálku pestovatelia poľnohospodárskych surovín v iných častiach sveta stále ťahajú za kratší koniec. Káva, pravý čaj, kakao a čokoláda si našli miesto na našom stole už veľmi dávno a dnes si bez nich svoj jedálniček nedokážeme predstaviť. Ešte pred pár rokmi by nám nenapadlo, že by s týmito potravinami na našom trhu mohlo byť niečo v neporiadku. Železná opona k nám mnoho informácií nepustila. Na Západe je však kritický konzument udomácnený už niekoľko desiatok rokov a vďaka hnutiu Fair Trade („spravodlivý obchod“ – pozn. red.) sa zaujíma nielen o to, kde sa jeho obľúbené pochutiny pestujú, ale aj za akých podmienok. Viacero organizácií, ktoré propagujú a presadzujú Fair Trade produkty, pôsobí už aj na Slovensku a v priebehu niekoľkých rokov sa im podarilo dostať tieto spravodlivo obchodované výroky z políc malých špecializovaných obchodíkov do kaviarní, čajovní a na police supermarketov. Obchod, nie pomoc! Začiatky hnutia Fair Trade sa datujú do obdobia po druhej svetovej vojne, keď americké cirkvi začali obchodovať s chudobnými komunitami na globálnom Juhu. Vďaka priamemu obchodovaniu a spravodlivým cenám ponúkli alternatívne organizácie v porovnaní s konvenčnými obchodníkmi producentom vyššie zárobky. Do Európy prišiel tento trend v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď britská organizácia Oxfam začala predávať remeselné výrobky čínskych utečencov. V roku 1964 vznikla prvá Fair Trade organizácia a o tri roky neskôr bola založená dovozná spoločnosť Fair Trade Original. V roku 1969 nasledovalo otvorenie prvého Fair Trade obchodu v Holandsku (Third World Shop - Obchod tretieho sveta), postupom času sa k hnutiu pripájalo čoraz viac mimovládnych organizácií a nadšených jednotlivcov. Zároveň s hnutím Fair Trade narastala potreba zmeny aj v samotných rozvojových krajinách. Na druhej konferencii UNCTAD (United Nations Conference on Trade and Development – Konferencia Spojených národov o obchode a rozvoji) v indickom Dillí v roku 1968 vyslovili rozvojové krajiny svoj odkaz ekonomicky rozvinutým krajinám - „Trade not Aid“ (Obchod, nie pomoc). Fair Trade organizácie spočiatku obchodovali najmä s remeselnými výrobkami a čerpali z kontaktov sprostredkovaných a zabezpečených kresťanskými misionármi. Prvým dovezeným potravinovým produktom bol trstinový cukor, ktorý začali importovať a distribuovať holandské organizácie na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia s heslom „kúpou trstinového cukru dávate ľuďom v chudobných krajinách miesto na slnku prosperity“. Nasledovala prvá spravodlivo obchodovaná káva, ktorú doviezla organizácia Fair Trade Orginal od malých producentov z Guatemaly v roku 1973. Po káve sa sortiment potravinových produktov ďalej rozširoval o čaj, kakao, víno, ovocné šťavy, orechy, sušené ovocie, koreniny, ryžu a o mnohé ďalšie. Potraviny otvorili pre Fair Trade nové možnosti: začali sa postupne dostávať aj do bežných obchodov a supermarketov, produkty v biokvalite do špecializovaných biopredajní. Narastala však aj ponuka nepotravinových férových produktov – pridala sa k nim napríklad bavlna a oblečenie z nej a dokonca aj kvety. Ďalší významný posun vo Fair Trade nastal koncom osemdesiatych rokov. Kňaz, ktorý pracoval s malopestovateľmi kávy v Mexiku, vymyslel Fair Trade značku, vďaka ktorej zákazníci dokázali rýchlo rozlíšiť „férové“ produkty. V roku 1988 tak v Holandsku vznikla značka Max Havelaar, pomenovaná podľa najpredávanejšej knihy 19. storočia o vykorisťovaní robotníkov na jávskych kávových plantážach. Značka sa ujala tak úspešne, že do roku mala káva s týmto logom podiel na trhu takmer 3 percentá. Fair Trade dostal spoločný tvar a tvár S nárastom počtu produktov aj počtu organizácií nastala vo Fair Trade hnutí potreba spoločnej zastrešujúcej organizácie. Preto v roku 1989 vznikla Medzinárodná Fair Trade asociácia (International Fair Trade Association – IFAT), globálna sieť Fair Trade organizácií. Jej poslaním je umožniť producentom predaj svojich produktov za spravodlivé ceny, a tým zlepšovať ich životné podmienky. Základ IFAT-u tvorí viac ako tristo Fair Trade organizácií zo 70 krajín, z ktorých až 65 percent pochádza z krajín globálneho Juhu. Aby IFAT posilnil dôveryhodnosť Fair Trade organizácií v očiach politikov, biznismenov a konzumentov, vyvinul monitorovací systém a v roku 2004 predstavil svetu logo na ich označovanie. Získať ho môžu všetci členovia asociácie, ktorí spĺňajú kritériá týkajúce sa pracovných podmienok, miezd, detskej práce a ochrany životného prostredia a prejdú monitorovacím systémom. Okrem loga asociácie IFAT nesú férové produkty aj spoločné logo Fair Trade, ktoré sa používa najmä na označenie potravinových produktov – no aj futbalovej lopty, kvetov a bavlny. Problém s certifikáciou nepotravinových produktov je, že remeselné výrobky sa skladajú z viacerých zložiek a materiálov a často je veľmi zložité zaistiť, aby všetky potrebné komponenty spĺňali potrebné kritériá. Práve tu dostáva zelenú logo IFAT-u: organizácia, ktorá ho vlastní, sa automaticky zaručuje za to, že všetky produkty, s ktorými obchoduje, spĺňajú kritériá. To znamená, že v spolupráci s producentmi v rozvojových krajinách vytvára a predáva remeselné výrobky, pri ktorých si overila, za akých podmienok sa vyrábajú. A zákazník, ktorý kupuje takto označený produkt, má istotu, že každý z jeho výrobcov dostal svoj spravodlivý diel. Rovnako aj producenti, ktorí sú príliš malí (napríklad iba jedna rodina) a neoplatilo by sa im platiť vstupnú certifikáciu na získanie Fair Trade loga, hoci spĺňajú všetky kritériá, môžu takto predávať svoje výrobky. Na Západe sa dokonca niektoré dovozné Fair Trade organizácie tak udomácnili, že ich vlastné logo je pre zákazníkov známejšie ako logo Fair Trade. Systém vybrúsila do dokonalosti Medzinárodná Fair Trade označovacia organizácia (Fairtrade Labelling International - FLO), ktorá vznikla v roku 1997. Je zodpovedná za vytváranie medzinárodných štandardov pre Fair Trade, za certifikáciu férových produktov a audit obchodu podľa týchto štandardov, ako aj za označovanie produktov logom Fair Trade. Práve toto logo pomohlo hnutiu dostať svoj tovar do bežných obchodov, kde sa v súčasnosti predávajú až dve tretiny produktov. Odpoveď na neľudskosť komercie Súčasné trhové ceny dostatočne neodrážajú skutočné náklady spojené s produkciou, ani nezohľadňujú jej sociálne a environmentálne dopady. Hnutie Fair Trade sa preto snaží hľadať odpoveď na chyby konvenčného obchodného trhu, a to tak, že poskytuje ekonomicky znevýhodneným producentom stabilnú cenu za ich úrodu či produkciu, pomoc pri obchodovaní, prístup na západné trhy a lepšie všeobecné obchodné podmienky. Mnoho ľudí si predstavuje, že producenti zapojení do Fair Trade dostávajú z každého predaného kusu tovaru nejaký podiel. To by bolo síce veľmi spravodlivé, ale ťažko zrealizovateľné, preto spravodlivý obchod v skutočnosti funguje na základe stanovenej minimálnej ceny, ktorá sa s časom mení a je pre rôzne krajiny rôzna. Táto cena je najnižšou možnou cenou, ktorá pokryje producentove náklady a umožní mu trvalo udržateľnú produkciu. A keďže v rôznych krajinách sú ceny rôzne, líši sa aj minimálna cena pre každú z nich. Vždy je však zaručená. Producenti dostávajú každý rok aj tzv. prémiu, ktorá predstavuje peniaze naviac. O využití tejto prémie rozhoduje celá komunita, môže sa totiž použiť iba v prospech celku - teda na financovanie niečoho, čo bude slúžiť pre všetkých. Vďaka prostriedkom z Fair Trade preto vznikajú predovšetkým školy, nemocnice a cesty a kupujú sa lieky, sanitky, nákladné autá či poľnohospodárske stroje. Okrem spravodlivých cien Fair Trade zabezpečuje aj dodržiavanie princípov etického nakupovania – zákaz nútenej a vykorisťovateľskej detskej práce, zákaz otrockej práce, záruku bezpečného pracoviska a právo na odbory, dodržiavanie ľudských práv, ochranu životného prostredia. Medzi zásady spravodlivého obchodu tiež patrí preferencia dlhodobých obchodných vzťahov, predfinancovanie úrody a prehľadnejšia cesta produktu cez dodávateľský reťazec. Fair Trade organizácie sa takisto snažia motivovať a pomáhať producentom pri prechode na ekologické poľnohospodárstvo. Organizujú školenia týkajúce sa organickej produkcie a za organicky vypestované bioprodukty dostávajú výrobcovia špeciálnu finančnú prémiu. Aby tretí svet vyrábal sám pre seba Fair Trade zďaleka nefunguje iba smerom globálny Sever – globálny Juh. Obchody a iniciatívy, ktoré podporujú Fair Trade a predávajú férové produkty, existujú aj v samotných rozvojových krajinách. Napríklad v Brazílii, kde sa snažia podporovať miestnych malých farmárov predajom ich produktov vo veľkých mestách. A v Ghane sa vyrába čokoláda aj pre domáci trh! Nadšený výkričník do tejto vety právom patrí, pretože je smutnou pravdou, že väčšina pestovateľov kakaa nikdy v živote neochutnala čokoládu. Rozvojové krajiny vyvážajú najmä komodity, ktoré sa spracúvajú až v ekonomicky vyspelých štátoch. Chudobné krajiny a malí producenti jednoducho nemajú prostriedky na to, aby založili továreň na výrobu finálnych produktov. Preto napríklad ani Fair Trade čokoláda nevzniká v krajinách, kde sa dopestuje kakao, ale napríklad vo Švajčiarsku či v Rakúsku z dovezených Fair Trade ingrediencií. V Ghane sa však továreň na čokoládu ujala a dnes tam nestojí iba pôvodný závod, ktorý produkoval čokoládu pre domáci trh, ale aj nová továreň vyrábajúca na export do Európy a USA. Obe dávajú prácu Ghančanom a nechávajú pridanú hodnotu tejto práce v krajine. Čokoláda však nie je iba kakao – je príkladom výrobku, ktorého komponenty či ingrediencie nie vždy pochádzajú všetky zo spravodlivého obchodu. Príčina zväčša spočíva v tom, že sa daný materiál či potravina podľa kritérií Fair Trade nevyrába alebo nie je dostupný v dostatočnom množstve. Každý certifikovaný Fair Trade produkt by však mal mať na obale jasne vyznačené, aký podiel férových surovín obsahuje. Samozrejme, čím viac, tým lepšie. Hnutie Fair Trade má aj svojich kritikov. Pravičiari mu vyčítajú, že je typom dotácie, podrýva konkurenciu a umelo vyvoláva nadprodukciu, ľavičiari zasa, že nedostatočne napáda súčasný systém globálneho obchodu. Samotné hnutie však nemá ambície byť „záchranou sveta“ a všeliekom na nespravodlivosť globálneho obchodu. Je iba jednou z reakcií na súčasnú takmer neúnosnú situáciu a snaží sa čo najlepšie pomáhať odstraňovať globálnu chudobu podľa hesla „Trade not Aid“. Na celom svete konzumenti minuli v roku 2007 na certifikované Fair Trade výrobky viac ako 70 miliárd korún, čo predstavuje nárast o 47 percent. V súčasnosti zo spravodlivého obchodu priamo profituje viac ako jeden a pol milióna znevýhodnených producentov a ďalších 5 miliónov využíva výhody z infraštruktúry a rozvoja miestnych komunít, ktoré so sebou Fair Trade prináša. Napriek úspechom a stúpajúcemu celosvetovému ndu predaja sa prostredníctvom hnutia Fair Trade predá stále iba 20% produkcie znevýhodnených výrobcov. Zvyšok musia predať konvenčným obchodníkom. Vďaka záujmu zákazníkov sa však ponuka a sortiment tovarov certifikovaných Fair Trade stále zvyšuje, a tak možno nahradiť čoraz viac „nespravodlivo“ obchodovaných produktov tými spravodlivými. Autorka je pracovníčka mimovládnej organizácie CEEV Živica
