Informatizácia – dobrý sluha, zlý pán
Zazvonil zvonec, prázdninám je koniec a školskému roku začiatok. S idylkou z obálky šlabikára trochu kontrastuje. Nielen pre chladné a podmračené počasie, ale aj pre ťaživú atmosféru posledných dní, poznamenaných tragédiami. A pre povodňové leto, ktoré mnohým rodinám prichystalo namiesto oddychu starosti a stres.
Učitelia sa po dvojmesačnej dovolenke znova zapriahli, aby rozhrkaný voz slovenského školstva potiahli zasa o kus ďalej. Potreboval by generálku a ťahúni viac obroku. Nuž, máme nového ministra školstva a programové vyhlásenie vlády, ktoré sľubuje „lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov“. Čakajme, možno sa dočkáme...
Veľa ľudí mimo učiteľského fachu nevie (ktovie, ako je na tom pán minister Jurzyca – ekonóm), že okrem učenia majú pegdagógovia na starosti aj pomerne dosť administratívy. Vypĺňanie takého či onakého tlačiva, zoznamy, plány, zápisy... Už nejaký čas sa im to „zhora“ pokúšajú uľahčiť informatizáciou. (Odstrániť zbytočnú byrokraciu na školách chce aj nová vláda.)
Učiteľky a učitelia sa na to často netvária bohvieako vďačne. „Zlaté ručne písané vysvedčenia,“ vzdychla si pred pár mesiacmi triedna učiteľka na druhom stupni základnej školy. Papiere, s rutinou vypísané počas jedného víkendu, nahradila nočná mora v podobe nepružného (správne funguje len na jedinom operačnom systéme!) a kazového softvéru. Služobný počítač nikde. Zato niekoľkotýždňové počítačové školenie, odohrávajúce sa cez víkendy a po pracovnom čase, bolo povinné.
Noví certifikovaní užívatelia a užívateľky, ktorí bez služobných počítačov nemali, nemajú a nebudú mať na čom trénovať, stále vedia tú čertovskú krabičku sotva zapnúť. Písanie vysvedčení, pochvál, pokarhaní a ďalších školských dokumentov spôsobuje mesiace vopred zlé sny, v ktorých namiesto vraha s motorovou pílou vystupuje zlovestný USB kľúč, náladová myš, nepochopiteľná klávesnica a riskantné ukladanie dokumentu. Nič sa nedá robiť, softvér od ministerstva školstva koncom roka končí v notebookoch tínedžerov z učiteľských rodín. Za extra vreckové a prosby na kolenách decká vypisujú školské úradné dokumenty. Tak sa stane, že celá sada vysvedčení vylezie z tlačiarne s preklepmi. Desiatky tlačív putujú do koša a poďho prepisovať...
Aby sa vysokoškolskí učitelia necítili ukrivdení, informatizácia ich prikvačila systémom AIS – akademickým informačným systémom. „Keď to zavádzali, vraveli, že nám to veľmi zjednoduší adiministratívne úkony a organizáciu práce, že nás to odbremení. Výsledok? Úkonov je trikrát toľko! A mnohé treba robiť dvojmo, lebo súbežne s virtuálnym systémom beží aj klasický nástenkový a papierový...“ vraví vysokoškolská pedagogička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Samotnej idei informatizácie niet čo vytknúť. Jej realizácia bez posúdenia okolností však vyznieva ako medvedia služba. Zlepšováky neslúžia, ale panujú. A prácu komplikujú. Pri ich zavádzaní sa totiž nedbalo na skutočný stav počítačovej gramotnosti pedagogických pracovníkov – ktorý sa, bohužiaľ, veľmi neodvíja od počtu rozdaných certifikátov. Zjavne sa pozabudlo, že k programu je potrebný aj počítač a pripojenie na internet (AIS aj písanie vysvedčení bežia iba online...) a že každý učiteľ – ktorého nezriedka charakterizuje nižšie bankové konto a vyšší vek – týmito vymoženosťami nedisponuje.
Počítačovo zdatní mladí učitelia iste informatizáciu oceňujú a postupom času bude takých v školstve čoraz viac. Aj tak však majú učiteľské decká ešte na zopár školských rokov vreckové isté.
