Gwerk ako románový príbeh
Emil O. Bakoš - mimoriadne tvorivý autor, teoretik umenia a výtvarný historik - venuje svoju životnú jeseň klasickej beletrii, v ktorej zužitkúva bohaté životné i umenovedné skúsenosti, doplnené profesionálnym rozhľadom v literárne spracúvanej téme.
V ostatnom čase nám beletristicky približuje obraz štiavnického rodáka, popredného slovenského maliara Edmunda Gwerka (1895-1956) v dvestošesťdesiatstranovom životopisnom románe nazvanom Sám kráčam k výšinám. Bohatier horských symfónií.
Román priam detailne, empaticky presne a všestranne zobrazuje nielen svojráznu umeleckú i ľudskú podobu Edmunda Gwerka - poloslepca, polosirotu, baníckeho syna, nevšedne nadaného originálneho umelca, ale aj životné peripetie v búrlivých časoch, poznačených dvoma svetovými vojnami, niekoľkými revolúciami a spoločenskými prevratmi.
Prebudenie sociálneho citu
Po kompozičnej stránke Bakoš dielo rozdeľuje na predslov, úvod a ďalších šesť častí uvádzaných v chronologickom poradí a datovaných rokmi 1916-1926, čiže prvým desaťročím Gwerkowej tvorby, ktoré významne ovplyvnilo jeho ďalší umelecký vývoj. Charakterizujú ho najmä umelcove začiatky na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení a skúsenosti z mondénneho veľkomestského prostredia.
V ďalšej časti autor čitateľov zoznamuje s Gwerkovým letným pobytom v maliarskej kolónii v sedmohradskej Nagybányi (dnešná Baia Mare v Rumunsku) počas tretieho vojnového roku. V tomto období sa v baníckom synovi zo Štiavnice začína prebúdzať mocný sociálny cit, ktorý sa neskôr prejaví v spontánnom prijatí maďarskej revolúcie v roku 1919. Nečudo, že v družnej besede cituje vlastné verše: "Hrdo, so vztýčenou hlavou, pozerajme k hviezdam. Všetky sú žiarivé a najväčšia z nich je červená." Čoskoro tu spoznáva aj svoju skutočnú prvú lásku, dcéru domácej Eugéniu, ktorú familiárne nazve Jenny a pomôže jej premôcť zákernú tuberkulózu, čím si vyslúži vďaku jej rodičov a obdiv celej kolónie.
Úspechy a pády
Po tejto romanci sa spolu s druhmi vracia do Budapešti a zapája sa do činnosti ľavicovo orientovaného Galileiho krúžku, v ktorom sa inšpiruje Adyho revolučnými veršami, zúčastňuje na vzrušených debatách o novej sociálne spravodlivej spoločnosti, počúva výzvy odborárov, frontových vojakov a umelcov - revolucionárov. Jeho ľavicové svetonázorové dozrievanie sa jednoznačne prejaví v búrlivých revolučných dňoch a mesiacoch budapeštianskej komúny, keď s mladíckou odvahou vychádza do ulíc a pomáha revolúcii kreslením a vylepovaním agitačných plagátov. Adyho mesianistická hviezda však zapadá, revolúcia je porazená, Gwerk cez Šahy a Komárno uteká do Banskej Štiavnice.
Nastáva prudký obrat, zlom v jeho živote. Odteraz mu je súdené prežiť svoj život v rodnom meste. Pomoc a záštitu nachádza u najbližších, stretáva tu aj svoju štiavnickú "Marínu" Katarínu - Katrin, zámožnú vdovu - mecenášku, spolumajiteľku veľkoobchodu. S jej nezištnou pomocou získava sebavedomie i prvé objednávky, usporadúva prvé výstavy, podniká prvé študijné cesty do cudziny, v maľbe sa orientuje na portréty. V antolskom kaštieli nachádza nových priaznivcov a podporovateľov, zoznamuje sa s racionálnou Hildou i romantickou Etelkou. Neskôr sa sťahuje na bájne Sitno, kde pracuje a žije životom bohémskeho samotárskeho vlka...
Reprodukcie oživujú celkový dojem
Všeobecne možno povedať, že v románe Emila O. Bakoša cítiť silné profesionálne vplyvy i zápas monografie s beletriou. Treba však pripomenúť, že autor nepodľahol pokušeniu nahrádzať medzery v biografii voľnou konfabuláciou, takže mu spod pera vyšiel vcelku plastický, objektívny a najmä neidealizovaný portrét štiavnického umelca dvadsiatych rokov minulého storočia.
Patrí sa spomenúť aj osemstranovú textovú prílohu s čiernobielymi reprodukciami Gwerkových diel, doplnených niekoľkými snímkami dokumentárneho charakteru. Treba tiež oceniť farebnú obálku so sugestívnou reprodukciou Gwerkovho autoportrétu a dve farebné reprodukcie typických Gwerkových krajiniek na rube obálky oživujúcich celkový dojem z brožovanej knihy.
Autor (1927) je spisovateľ
Emil O. Bakoš: Sám kráčam k výšinám. Bohatier horských symfónií. Duo D Print Bratislava 2000
