Neodôvodnená skepsa Európanov

V poslednom čase sa viac ako inokedy diskutuje o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), ktoré boli vytvorené asi pred tridsiatimi rokmi. Verejnosť o nich málo vedela, preto sa bez problémov za ich pomoci riešili problémy v medicíne a pôdohospodárstve. Inzulín produkovaný geneticky modifikovanými baktériami v tichosti nahradil nedostatočný zdroj hovädzieho inulínu používaného na liečbu stále rastúceho počtu ľudí postihnutých cukrovkou. Všetky nie sú nebezpečné Nezáujem verejnosti vystriedal strach, keď sa zaznamenali prípady, že niektoré krvné deriváty používané v lekárstve sa nakazili HIV, vírusom žltačky typu B a spôsobili mnoho úmrtí. V posledných rokoch k tomu pribudla hrozba šírenia tzv. choroby šialených kráv. V tomto prípade to nesúvisí s využívaním GMO, ale v očiach verejnosti predstavujú tieto organizmy, vírusy, baktérie a dezoxyribonukleová kyselina (DNK) infekčný materiál a považujú sa za nebezpečné. Takéto chápanie GMO predstavuje jeden zo špecifických dôvodov, prečo sa Európania obávajú konzumácie potravín s využívaním GMO a odmietajú rozširovanie týchto techník v potravinárstve. Navádzanie stavu tzv. zvýšenej pozornosti ku GMO prospieva prežívaniu ekologických organizácií typu Greenpeace. Skepticizmus občanov Európy, žiaľ, silne živia ideologické predsudky, nedostatočné porozumenie a neochota prijímať informácie vedeckých a odborných kruhov. Verejná mienka sa môže zvýrazniť jedine posilnením informovanosti. Preto je namieste otázka, či konzumácia „cudzej“ DNK alebo bielkovín je zdraviu škodlivá. Ak áno, tak žijeme nebezpečne už od začiatku svojho vývoja. Všetko, čo konzumujeme, obsahuje cudzorodú DNA alebo bielkoviny. Samozrejme, všetky GMO nie sú nebezpečné. Známe sú toxíny a iné jedovaté bielkoviny (mnoho bežných rastlín ich obsahuje, najmä bylín). Preto sa geneticky modifikované plodiny alebo potravinárske suroviny prísne testujú, či sú vo svojej podstate ekvivalentné s bežnými druhmi. Veda, pôdohospodárstvo, zdravotníctvo... GMO sa nedajú paušálne povoliť, ale ani paušálne zakazovať. Výsledky testov vedy a výskumu budú postupne dávať odpovede o ich škodlivosti alebo neškodlivosti. Preto je dôležité vytvárať podmienky na diskusiu a informácie o GMO. Riziká spojené s týmito organizmami sú veľmi obmedzené pri existencii záplavy prirodzených mutantných variantov, populácie všetkých organizmov obsahujú súbory mutantných variantov a genetická výmena medzi rozličnými druhmi je bežný, ale nie častý jav. Génové inžinierstvo uskutočňované človekom je v porovnaní s tým pomerne zanedbateľný zásah. Bez testov na bezpečnosť tradičných alebo geneticky modifikovaných plodín aj v praxi, nie je možné využiť ekologické výhody, ktoré so sebou prinášajú. Modifikované plodiny poskytujúce vakcíny alebo vysoký obsah prekurzora vitamínu A, ktorým sa predchádza najbežnejšej forme slepoty ohrozujúcej milióny obyvateľov tretieho sveta, by sa skoro mohli stať realitou. Takmer šesť miliárd obyvateľov Zeme a ich stále rastúci počet vstúpil do etapy, v ktorej tradičné technológie riešenia biologických problémov narážajú na svoje medze. Pôdohospodárstvo musí riešiť svoje problémy spojené so závislosťou výnosov od chémie, so suchom, vysokou zasolenosťou pôdy a škodcami. Nastoľujú sa aj oprávnené požiadavky na vysoko účinné a dostupné liečivá pre našu starnúcu populáciu. Preto zavrhnúť využitie GMO v tomto smere by bolo najväčšou škodou pre obyvateľov. Využitie niektorých GMO by mohlo so sebou niesť určité riziká, no pre ľudstvo bolo rizikom aj zavedenie niektorých technológií, ktoré sa po čase ukázali ako bezpečné a nedoceniteľné, napríklad elektrina. Polarizovaná diskusia Vzhľadom na problémy, ktorým sa ľudstvo vystavuje, je nevyhnutné pokračovať vo výskume GMO a informácie o ich výhodách a rizikách sa musia preniesť do verejnosti. Takýmto spôsobom možno eliminovať polarizovanú diskusiu na základe neopodstatnených útokov a ideologických východísk. Diskusia o etických aspektoch genetických manipulácií sa zväčša pevne viaže na medicínsku aplikáciu technológie. Pozornosť sa venuje génovej terapii, no zostáva veľa nejasností aj pri riešení problémov súvisiacich s genetickou manipuláciou živočíchov alebo s využitím geneticky manipulovaných potravín. O problémoch hovoria vedeckí pracovníci na rozličných fórach i so širšou verejnosťou. Najčastejšie sa týkajú bezpečnosti technológií a adekvátnosti vedeckých poznatkov. Diskusie na tieto témy sú väčšinou veľmi nevyvinuté, zriedkavo ohraničené filozofickými kategóriami a ešte zriedkavejšie vedené systematickým spôsobom. Napriek tomu sa v nich objavujú myšlienky a koncepcie vychádzajúce z rozličných filozofických a náboženských tradícií, ktoré majú za cieľ prenášať určité hodnoty a vyjadrovať ich v medicínskej a environmentálnej etike. V jednotlivých krajinách sa vytvorili formálne etické a regulačné orgány, ktoré pokrývajú tieto oblasti a predkladajú určité koncepcie presadzovania a rešpektovania etických hodnôt a argumentov, vychádzajúc z určitých tradícií a kultúr. Neexistuje vedecký dôkaz o tom, že by použitie genetickej technológie ako takej bolo krajne nebezpečné. Bezpečnosť GMO závisí od charakteristiky vloženého génu (génov), výsledného organizmu a jeho aplikácie. Cieľom hodnotenia rizík je identifikovať a zhodnotiť možné účinky – priame alebo nepriame, okamžité či oneskorené, berúc do úvahy aj kumulatívny a dlhodobý efekt na ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré môže spôsobiť zámerné uvoľňovanie GMO do prostredia. Hodnotenie prihliada aj na to, ako bol daný organizmus vyvinutý a overuje i riziká spojené s génovými produkciami (toxické alebo alergénne proteíny) a možnosti transferu génov (génové rezistencie na antibiotiká). Zákon už aj na Slovensku Prudký rozvoj genetických technológií, výskumu a aplikácie geneticky modifikovaných organizmov v ostatných rokoch vo svete si vyžiadal aj u nás prípravu špecifickej právnej normy, upravujúcej túto problematiku. Zákon, ktorý nedávno schválila Národná rada SR, vychádza z príslušných smerníc Európskej únie a zohľadňuje i Protokol o biologickej bezpečnosti (tzv. Cartagenský protokol), týkajúci sa najmä medzinárodnej spolupráce a medzinárodného obchodu s GMO. V novej právnej norme sa rozlišujú dva základné spôsoby narábania s GMO: používanie v uzavretých priestoroch, pri ktorom organizmus nemôže uniknúť do životného prostredia, a jeho zámerné uvoľňovanie do životného prostredia vrátane uvoľnenia na trh. Zákon sa netýka narábania s génmi človeka alebo jeho embrya, okrem skúmania a liečenia. Text zákona sa skladá zo šiestich častí. Prvá obsahuje definície základných pojmov a vymedzenie niektorých termínov, druhá upravuje používanie genetických technológií v uzavretých priestoroch – povinnosti používateľa, ako je vytvorenie výboru pre bezpečnosť, kontrola používania genetických technológií, posudzovanie rizika, uplatňovanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci atď. Tretia časť sa zaoberá zásadami, ktoré sa musia aplikovať pri zámernom uvoľňovaní GMO do prostredia. Upravujú sa tu náležitosti ohľadom vydávania súhlasu na zavedenie do životného prostredia, povinnosti používateľa pri tejto činnosti a zavádza sa povinnosť vypracovania správy o výsledku zavedenia do životného prostredia. V tejto časti sa upravuje tiež uvádzanie výrobkov na trh. Štvrtá časť definuje orgány štátnej správy v tejto oblasti a upravuje i správne delikty a ukladanie pokút. V piatej časti sa definuje termín konania na účely tohto zákona a šiesta časť obsahuje spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.