Začal sa dialóg medzi kultúrami
Obyvateľ východnej Európy má vďaka médiám nové cynické zaklínadlo. K ochytanému „OSN je nanič“ tento rok pribudlo „Nobelova cenu mieru je spolitizovaná“, ale tiež kontroverzná, mierne urážlivá a predovšetkým trucpodnik. Komu? Zahraničnej politike USA, konzervatívnym hodnotám, prípadne Vatikánu. Výbor v Oslo totiž rozhodol, že nositeľkou Nobelovej ceny mieru za rok 2003 bude Šarin Ebadiová. Žena, moslimka a aktivistka za ľudské práva z Iránu, teda krajiny, v ktorej skorumpovaný režim potláča základné občianske práva, práva žien a práva detí. Ale tiež krajiny z „osi zla“, ohrozujúcej svet svojím nukleárnym programom. Ebadiová je právnička a venuje sa obrane tých, ktorých režim vďaka prekrúcaniu Koránu prenasleduje. Iránska štátna televízia niekoľko hodín váhala, kým o udelení ceny vôbec informovala. Konzervatívni duchovní sa naopak poponáhľali s vyhlásením, že Nobelov výbor spravil politické rozhodnutie, ktorého jediným cieľom je podkopať autoritu vedenia krajiny. V Iráne totiž prebieha politický boj medzi stúpencami reformného prezidenta Mohammada Chatámiho a konzervatívnym klérom na čele s duchovným vodcom ajatolláhom Chomeneím. Reformisti sa zhodujú, že Nobelova cena pre Ebadiovú posilní prodemokratické hnutie a jeho požiadavky. Hidžáb či šatka nie sú podstatou problému Širin Ebadiová nosí vlasy zakryté šatkou a hidžáb, presne tak, ako to vyžaduje iránsky odevný kódex. „Nie je to podstatné, naše životy obmedzujú iné veci, ktoré musíme zmeniť,“ vraví. Obdivuhodné je, že sa jej to v krajine, akou je Irán, darí. Revolúcia v roku 1979, ktorá zvrhla šacha a nastolila vládu Chomejního klerikálov, ju zastihla ako prvú ženu sudkyňu. Svoje miesto musela opustiť. Dôvodom bolo, že je žena a predseda súdu vyhlásil, že šaríja nepripúšťa, aby boli ženy sudkyňami. Ebadiová sa teda začala venovať obhajobe a ochrane ľudských práv ako advokátka. Zastupovala napríklad rodinu študenta Ezzata Ebrahima-Nedžáda, ktorý bol zavraždený počas protestov na Teheránskej univerzite v roku 1999. Podarilo sa je pri tom odhaliť spojenie medzi bezpečnostnými skupinami, zodpovednými za zabíjanie, a vládnymi predstaviteľmi. Za videonahrávku rozhovoru, v ktorom svedok opísal plánovaný pokus o vraždu člena vládneho kabinetu, bola v roku 2000 zatknutá podmienečne odsúdená na 18 mesiacov väzenia. Svedok hovoril aj o iných aktivitách vojenskej skupiny Ansar-e Hizballáh a aktivitách členov Božej strany. Nahrávka sa neskôr dostala na verejnosť a Širin Ebadiová bola spolu s ďalšími právnikmi zatknutá za „šírenie falošnej informácie“. Vo väzení strávila 25 dní. Širin Ebadiová bojovala za záchranu mnohých aktivistov za ľudské práva a za väzňov svedomia, na ktorých upozorňovala Amnesty International. V roku 2000 obhajovala iránske aktivistky za práva žien Mehrangiz Karovú a Šahlu Lahidžiovú. Práva žien nepotláča islam Prednáša aj na právnickej fakulte. Šesťdesiat percent študentov tvoria ženy. Ebadiová ich, poslancov a samotných sudcov neúnavne upozorňuje na rozpory v iránskom trestnom zákonníku. Cituje pritom šaríju, texty duchovných a ďalšie interpretácie práva. V 90. rokoch napísala niekoľko kníh, v ktorých na základe medzinárodných zmlúv analyzuje iránske zákony. Hoci legislatíva vychádza z islamskej šaríje, islam samotný upieranie práv žien nepredpokladá. „Problém nie je v náboženstve, ale v patriarchálnej kultúre,“ tvrdí Ebadiová. Podľa iránskych zákonov štát v prípade úmrtia ženy vyplatí polovicu sumy ako v prípade úmrtia muža. Ženy, ktoré zatúžia cestovať, potrebujú povolenie od otcov a rozviesť sa môžu dať len v prípade, ak dokážu, že je manžel násilník, impotent, narkoman alebo neprítomný. Šaríjské súdy trestajú niektoré zločiny kameňovaním, čo podľa Ebadiovej nemá nijakú oporu v Koráne. V poslednom čase však od takýchto rozsudkov upustili, čo je podľa denníka The Guardian aj zásluha lobingu zo strany Európskej únie. Širin Ebadiová založila prvú nezávislú mimovládnu organizáciu v Iráne – Spoločnosť na ochranu práv detí. Podarilo sa jej vymôcť práva pre deti narodené mimo manželstva, aj keď ešte stále nemajú právo dediť. Neskôr spolu s ďalšími právnikmi založila Centrum na ochranu ľudských práv, ktoré poskytuje právnu pomoc rodinám uväznených novinárov, študentov a ďalších aktivistov za dodržiavanie ľudských práv. Vďaka Nobelovej cene centrum získa 1,3 milióna dolárov. Koho výbor ocenil Výbor pre Nobelovu cenu mieru vo svojom rozhodnutí uvádza, že ocenil ženu z moslimského sveta, ktorý na ňu môže byť právom pyšný. Je to pravda. Rozhodnutie prichádza v čase, keď „vojna proti terorizmu“ vytláča umiernených moslimov na okraj záujmu. Do popredia prenikajú fundamentalisti, dezinterpretácia islamu a všeobecný strach. Výbor nemohol urobiť nič lepšie. Celému svetu ukázal, že problémom nie je islam, ale jeho prekrúcanie skupinami, ktorým ide o moc. Ukázal, že v moslimskom svete žijú ľudia, ktorým záleží na živote, občianskych právach a slobodách a sú pre ne schopní veľa urobiť. Ukázal, že cesta k zmene či demokratizácii režimu nemusí mať podobu vojenského zásahu, ale skôr podpory reformných skupín. „Keďže sa venujem ochrane ľudských práv, som proti vojne – nie je práve tým, čo by krajiny a ľudia potrebovali,“ vyhlásila čerstvá nositeľka Nobelovej ceny mieru. Na tlačovej konferencii v Paríži povedala, že cena patrí všetkým ľudskoprávnym pracovníkom v Iráne. Medzi ľudskými právami a islamom Širin Ebadiová nevidí spor. Dáva prednosť dialógu rôznych kultúr a náboženstiev, ktorý sa začína práve tu – základnými právami. Výbor v Oslo urobil prvý krok. Oznámil svetu, že dialóg sa už začal. Písané pre týždenník SLOVO a www.hejrup.sk
