Nechceme múzeum presťahovať
Pavol Mešťan riaditeľ Múzea židovskej kultúry Ako hodnotíte snahy mesta vysťahovať vaše múzeum z terajšich priestorov? - Som celou touto situáciou prekvapený. Predpokladal som, že zmluvu na roky 2004-2006 podpíšeme niekedy v roku 2002, lebo vždy sme podpisovali zmluvu dopredu. Ale keď som sa o ňu zaujímal, povedali mi, že to ešte nemusím podpisovať, že idú voľby, bude nový primátor, že mám počkať. Čo bolo zvláštne, zmluvu sme stále podpisovali s Mestským kultúrnym strediskom. To zaniklo a spolu s Parkom kultúry a oddychu a Bratislavskou informačnou službu vytvorili Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. To nám už zmluvu nepredložilo. Napísali sme primátorovi, no nedostali sme žiandu odpoveď. Keď som sa stretol 10. marca s námestníkom primátora, ten mi povedal, že nás chcú vysťahovať, čo ma veľmi prekvapilo. O ničom som nevedel a 24. marca mi už ležala na stole súdna výpoveď ešte z januára tohto roku. Na druhý deň som sa dozvedel, že mesto stiahlo žalobu. Určite sa to stalo len pred niekokými hodinami, nie predčasom ako mi hovorili, keď deň pred tým ešte žaloba platila. Aké budú vaše ďalšie kroky v prospech toho, aby múzeum nevysťahovali? - Na túto situáciu sme upozornili všetky židovské inštitúcie nielen na Slovensku. Chceme osloviť napríklad aj primátora Jeruzalema ako aj Európsku asociáciu židovských muzeí. Teší nás, že nás podporil aj veľvyslanec Izraela. Všetci napíšu listy priamo primátorovi. Rozbehli sme aj petíciu. Ľudia ju môžu podpísať priamo v múzeu. Prichádzajú nám tam mnohí práve len kvôli tomu. Predstavitelia magistrátu sa obrátili na Židovskú náboženskú obec, ale rokovať musia s ministerstvom kultúry, ktorému patríme. Takže čakáme, kedy sa ich zástupcovia stretnú. Myslíte si, že mesto má nedostatočný záujem o to, aby bolo v Bratislave takéto múzeum? - V meste, kde žilo 16 000 Židov je veľmi dôležité, aby tu bolo aj židovské múzeum, ktoré dokumentuje bohatú históriu tejto komunity. Mesto sa vyjadrilo, že nechce, aby múzeum zaniklo a ponúkne nám nové priestory. Ale nerozumiem, prečo nás chcú sťahovať. Sme predsa na ulici, kde žili Židia a aj ulica sa volá Židovská. Tvrdia, že v novom priestore by sme sa mohli rozšíriť. Tomu tvrdeniu však neverím. Ak by o to mali záujem, už dávno by tak urobili. Žiadali sme ich, aby nám dali v múzeu druhé poschodie, ktoré je voľné, ale nevyhoveli nám. Ak by mesto malo skutočne záujem o to, aby sme sa rozšírili, už by dávno vyhovelo našej požiadavke a pridelilo nám tento priestor. A musím upozorniť aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá je hotovou raritou. Všade vo svete, kde sú pamätníky holokaustu, je to tak, že patria mestu. U nás je situácia úplne iná. Pamätník holokasutu patrí múzeu a my zaň musíme mestu ešte aj platiť, že ho máme na jeho území. Je to veľmi smutné, že sme takouto raritou vo svete. Mesto by samo malo mať záujem, aby bol pamätník jeho. Čo by pre vás znamenalo sťahovanie do iných priestorov? - Ak sa skutočne tento problém nevyrieši a mesto by rozhodlo o tom, že nás predsa len vysťahuje, nastala by pre nás veľmi ťažká a zložitá siuácia. Znamenalo by to pre nás odstavenie činnosti na jeden rok. Bohatá expozícia, ktorú máme je stavaná do priestorov, v ktorých sme teraz, takže museli by sme urobiť novú a predpokladám, že by to boli náklady tak na 15 - 18 miliónov. Múzeum ponúka stále zaujímavé výstavy, v týchto dňoch je práve v múzeu výstava Štefan Zweig - Európsky Rakúšan, Kladovo - útek do Palestíny. Môžete ju priblížiť? - Výstava dokumentuje udalosti z roku 1939, keď bratislavský prístav opustila loď s viac ako 1000 židovskými utečencami, ktorí pricestovali väčšinou železnicou z Viedne. Ich cieľom bola Palestína. Po dvojtýždňovej odysei na Dunaji uviazla skupina v srbskom meste Kladovo. Všetky pokusy o pokračovanie v plavbe zlyhali. Iba 200 mladým sa to podarilo. Väčšiu časť skupiny zabili vojaci „wehrmachtu“. V tom istom roku sa aj rakúsky spisovateľ Stefan Zweig snaží dostať do Londýna a potom do New Yorku a z USA do Brazílie. Unavený z útrap emigrácie a bez nádeje na koniec Hitlerovej vlády si S. Zweig vo februári 1942 spoločne so svojou manželkou siahol na život. Výstavu sprevádza aj film Pétera Forgácsa Dunajský exodus.
