Austrálske ponorky a čínske bambusové palice na vrabce...

Počet zobrazení: 2536

Len mesiac stačil Joeovi Bidenovi aby „víťaznou“ náplasťou zakryl ťažkú prehru v Afganistane. Dal dohromady anglosaský „bezpečnostný“ projekt, do ktorého pozval dvoch najvernejších spojencov.

Veľkú Britániu a Austráliu.

Aby sme si rozumeli: práve tieto dva štáty priskočili pred dvadsiatimi rokmi so svojou vojenskou silou ako prvé na pomoc americkej armáde pri invázii do Afganistanu. O dva roky neskôr to boli zasa tie isté krajiny, ktoré asistovali Američanom počas vojenského úderu na Irak. Austrália to robila šikovne, v zákryte za Londýnom, no a na takú „priateľskú“ pomoc sa pri vpáde do cudzích krajín predsa zabudnúť nemohlo. A tak teraz Washington, Londýn a Canberra vytvorili nový bezpečnostný spolok pod skratkovým názvom AUKUS /Austrália, United Kingdom, USA/ zrejme „tajne“  za dverami NATO /nuž ktovie, či o tom niečo tušil ten hlavný bruselský úradník Jens Stoltenberg /, aby aj takto spolu čelili vraj najnovšej bezpečnostnej hrozbe, akou je Čína.  Ten AUKUS trochu pripomína starý ANZUS /Austrália, Nový Zéland, USA/...

auukus_public-domain.png
Mapa: Wikipedia.org

Pravdaže, tento, povedzme rovno, tajný komplot, sa zrejme pripravoval dlhý čas. Je však čudné, že tentoraz jeho príprava unikla tajným službám takých štátov, akými sú najmä Francúzsko /práve Paríž mal pôvodne Canberre dodať ponorky za takmer 60 miliárd eur no „iba“ na dízlový pohon a teraz prišiel o veľký kšeft/, Nemecko , Taliansko a možno aj Rusko...

Niečo nevídané.

Na svoje si neprišli ani vplyvné svetové médiá, dokonca o niečom takom nemal potuchy ani americký denník The New York Times či dokonca ani The Washington Post, ktoré sa dlhé roky pýšili tzv. objektívnou žurnalistikou, aj vždy vraj boli na strane seriózneho zbierania a ešte dôkladnejšieho preverovanie informácií. /Nuž ale keď niet informácie, čo budete preverovať/... V prípade The Washington Postu je to ešte čudnejšie, lebo práve v týchto dňoch vychádza známemu novinárovi Bobovi Woodwardovi /to je ten, čo pred rokmi spolu s Carlom Bernsteinom zosadili Richarda Nixona z prezidentského úradu za kauzu Watergate/ nová kniha, v ktorej spomína, že Trump sa vraj zaoberal jadrovým útokom na Čínu...

Treba však dodať, že nový vojenský trojspolok určite nekoval Joe Biden spolu s Borisom Johnsonom či austrálskym premiérom Scottom Morrisonom v posledných dňoch, týždňoch či mesiacoch. Osobne si myslím, že akciu dal dohromady ešte Donald Trump, a to vo chvíli alebo tesne po vyhlásení obchodnej vojny s Čínou. A to sú najmenej dva roky dozadu. Znovu sa aj v tomto prípade potvrdzuje, že Amerika, ktorá o sebe ešte stále vyhlasuje, že je jedinou svetovou superveľmocou, si tento vysnený štatút nemôže udržať bez toho, aby nemala proti sebe veľkého nepriateľa. Pravdaže, po vojenskej stránke zostáva pre USA a aj pre tú trápnu a zhnitú organizáciu, akou je NATO, prvým nepriateľom Rusko, ale Čína v kombinácii s nepredstaviteľne silnejúcou ekonomickou mocou sa „derie“ do popredia .Je veľkým nepriateľom nielen pre dnešok, no najmä pre budúcnosť. Vo Washingtone či v Londýne, a teraz treba brať zrejme do úvahy aj trpasličiu veľmoc Austráliu, sa podľa všetkého zhodli na jednom. Čína svojím úspechom ohrozuje dosiaľ zabehaný systém kapitalistických vzťahov, ide neustále dopredu, získava nové a nové zákazky v dosiaľ tzv. Západom kontrolovaných regiónoch, najmä v Afrike, ale aj v Latinskej Amerike a v neposlednom rade aj v Strednej Ázii, ako to ukazuje aj prípad s Afganistanom. Čína pomaly a isto zaplňuje vákuum, ktoré ostalo v Afganistane po úteku Američanov, ktorí krajinu pod Hindukúšom priviedli počas dvadsiatich rokov okupácie do ešte úbohejšieho stavu, než bola predtým.

Ten nový „bezpečnostný“ blok má zabrániť ďalšiemu ekonomickému prenikaniu Číny do sveta. Oficiálne tomu hovoria, že im ide o zvýšenie bezpečnosti v tzv. indo-pacifickom priestore, no a prostriedkom k tomu sa majú stať austrálske vojenské ponorky na jadrový pohon! Washington sa teda spolčil s Londýnom a Austráliou /tá ako bývalá britská kolónia je členom Commonwealthu – Britského spoločenstva národov a na tvorbu jej politiky má Londýn naďalej vplyv cez britského generálneho guvernéra a aj britského premiéra/, aby čelili čínskej hrozbe... Austrália zakaždým, aj keď vo zvláštnej tichosti, „pricupitá“ k „materskej“ krajine a plní tak rovnakú úlohu ako samotný Londýn. A keďže teraz Veľká Británia po odchode z Európskej únie sa cíti byť už slobodná v rozvíjaní vlastných stykov a môže mať aj vlažnejší postoj k NATO, splnila v tomto prípade dôležitú úlohu a vtiahla Canberru do tajného spolku s Washingtonom.

Tak či onak, všetko sa odohralo  mimo rámec jestvujúcich dohôd, ktoré má tak Washington či Londýn s inými štátmi, no najmä sa to odohralo mimo organizácie NATO. Tento ťah sa však môže vypomstiť: možno, že určité členské štáty NATO sa v budúcnosti odhodlajú na podobný krok a vytvoria si s niektorým iným štátom, aj mimo bloku NATO, novú bezpečnostnú dohodu...

To by pravdaže mohlo viesť až k rozpadu útočného paktu!

„Hrôza“ pomyslieť, že...?

To je iba jedna poznámka.

Tá druhá sa týka ďalšej vážnej veci: Washington a Londýn sa v podstate podieľajú na jadrovom vyzbrojení Austrálie, teda štátu, ktorý „nevlastní“, teda zatiaľ, jadrové zbrane... Lenže ak sa dohoda naplní a Austrália bude mať ponorky na jadrový pohon, na čo jej vlastne budú? Vyzbrojí ich bežnými nejadrovými raketami, aby nimi spôsobila Číne nejaké škody... alebo aby ju aspoň vystrašila? Toto je veľký problém, ku ktorému by sa mala vyjadriť napr. taká Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Jej úradníci sediaci vo Viedni majú predsa za úlohu sledovať, aby sa už žiaden ďalší štát nedostal do tzv. jadrového klubu. Jestvuje aj medzinárodná dohoda o nešírení jadrových zbraní, ktorej garanciou sú nielen USA a Rusko, ako štáty s najväčším počtom jadrových zbraní, ale aj krajiny ďalšie, napr. práve Veľká Británia či Francúzsko, alebo Čína, India, Pakistan atď. Ale čo štát Izrael, ktorý roky zatĺka vlastníctvo jadrových zbraní a na svoje územie nie je ochotný vpustiť medzinárodných inšpektorov. No stále má výhrady voči politickej dohode viacerých štátov s Iránom, aj keď ju ešte za Trumpa USA vypovedali.

No a tak teraz máme čo do činenia s novým tzv. bezpečnostným blokom AUKUS. Ten vznikol tajne, no zrejme s tichým súhlasom NATO, veď vojenským šéfom organizácie je americký generál a ostatné členské štáty sú iba úbohými pritakávačmi Washingtonu. Lenže USA zatiahli do nového spolku nielen Veľkú Britániu, ale aj Austráliu. No a Austrália keďže je najbližšie k Číne, má zrejme tvoriť akýsi hlavný „obranný“ val proti Pekingu odteraz a teda najmä v blízkej či ďalekej budúcnosti. A čo sa stane. keď jedného dňa práve Londýn na základe špeciálneho štatútu s Austráliou /veď jej hlavou je oficiálne práve britská kráľovná/ sa v útrobách takýchto ponoriek ocitnú napr. britské rakety Polaris, ktoré sú výzbrojou britských ponoriek triedy Trident kotviacich na základni v Škótsku. /Alebo žeby Amerika dodala zopár rakiet Tomahawk s jadrovou náložou.../ Nebude sa dať potom akože dodatočne vysvetliť, že Austrália nie je ďalším štátom vlastniacim jadrové zbrane, keďže patrí do britského Commonwealthu...?

Čína, pravdaže, nie je žiadnou vojenskou hrozbou ani pre USA, ani pre Veľkú Britániu, ani pre Francúzsko, ani pre celé NATO. Ide len a len o ďalšiu geopolitickú frašku, ktorou Washington a Londýn zakrývajú vlastné imperialistické ambície. Nič sa nezmenilo, stále jeden a ten istý motív. Hľadanie a nachádzanie nepriateľa, neustále prebúdzanie ideológie studenej vojny, čo slúži na ohlupovanie vlastnej, ale čo je najväčšou tragédiou, aj celej svetovej verejnosti. Nestačí ani pandémia, nestačí ani zdrvujúca prehra v Afganistane či v Iraku alebo aj v Sýrii, alebo predlžovanie chaosu v Líbyi či v Jemene či pokračovanie podpory protiruského režimu na Ukrajine.

A Čína pôsobí na nich ako zaklínadlo.

Boli by pravdaže najradšej, keby o vlastnú národnú bezpečnosť nedbala a jej ozbrojené sily by boli vybavené, dajme tomu, iba bambusovými palicami. Kedysi v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa milióny a milióny vrabcov vrhli na úrodu pšenice, vyrazili Číňania proti nim práve týmito zbraňami...
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984