Reklama

Zabezpečujú našu bezpečnosť a obranu odborníci?

Počet zobrazení: 1773

Z vyjadrení samotných „odborníkov“ v rozličných médiách by malo byť zrejmé, že v rezorte obrany a bezpečnosti boli a sú na svojich miestach odborníci, ktorí ho s prehľadom a kvalifikovane riadili a riadia a zabezpečovali i zabezpečujú bezpečnosť a suverenitu Slovenska.

„Neviem sa s tým stotožniť ani ako odborník, ani ako verejne činná osoba.“ Týmito slovami ocenil svoju „odbornosť“ Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník Ministerstva obrany SR pri nedávnom posudzovaní nákupov novej vojenskej techniky (lietadiel) pre Ozbrojené sily SR. Nie je to najskromnejšie vyjadrenie pri riešení tak zložitej problematiky. Na ocenenie seba ako odborníka v oblasti obrany má značné sebavedomie a len minimum skromnosti. Stačí, ak sa pozrieme na životopis pána Ondrejcsáka na internetovej stránke ministerstva obrany.

Absolvent štúdia v oblasti politológie, histórie a filozofie s doktorátom z medzinárodných vzťahov. Asi dva roky po absolvovaní vysokej školy už bol poradcom predsedu Národnej rady SR pre bezpečnostnú politiku. Zrejme viac ako skúsenosti z tejto oblasti ho na funkciu predurčila politická nominácia. Za pomerne krátku dobu potom vystriedal funkcie riaditeľov a zástupcov rôznych „inštitútov a centier“ pre bezpečnostnú politiku.

Mimochodom, takých inštitútov vyrástlo na Slovensku po roku 1989 ako „húb po daždi“. Bolo predsa potrebné „dokazovať“, že našu politiku zakladáme na výskumoch, vedeckých poznatkoch a analýzach, ktoré nemajú nič spoločné s predchádzajúcou bezpečnostnou politikou. Hoci ,aký inštitút, takí odborníci. A naopak... Išlo najmä o to, aby tieto inštitúcie dokazovali oddanosť vládnej moci prozápadnej, proamerickej politike a zdôvodňovali podriaďovanie ich geostrategickým zámerom.

Kde a kedy teda získal pán štátny tajomník znalosti i skúsenosti, aby mohol seriózne posudzovať priority modernizácie ozbrojených síl s ohľadom na ich použitie? Má tento človek vôbec „šajnu“ o potrebách a prioritách vyzbrojovania Ozbrojených síl SR? Dokáže posúdiť, z čoho sa odvíjajú a čo by mali naplniť? Trúfa si hodnotiť ich použitie z hľadiska potrieb predpokladanej bojovej činnosti pri zabezpečovaní obrany a suverenity SR, tak ako by ich OS SR mali realizovať? Kde študoval tvorbu vojenských doktrín, čo vie o stratégii a taktike ozbrojených síl?

Zrejme by ťažko odpovedal na uvedené otázky. Podobne aj väčšina predchádzajúcich ministrov obrany a štátnych tajomníkov, ktorí sa ako politickí nominanti dostali na svoje funkcie, si pravdepodobne dodnes si neuvedomuje, čo bolo ich skutočným poslaním a aké úlohy mali zabezpečovať. Preto sú ozbrojené sily dnes v takom stave, v akom sú... .

Je však paradoxné, že pri posudzovaní niektorých otázok obrany a bezpečnosti médiá dodnes pozývajú na rozhovory, alebo pýtajú sa na názory bývalých exministrov obrany, ako sú Fedor, Galko, Glváč či extajomník Káčer. A tí sa tiež sebavedomo a suverénne vyjadrujú k problematike obrany, ktorej z pohľadu svojho vzdelania i praxe nerozumejú. Len rétoricky imitujú odbornosť a tvária sa ako odborníci na obranu a bezpečnosť.

Najhorlivejší z nich – pán Galko dokonca navrhuje dnešnému ministrovi Gajdošovi, aby odstúpil. Je zrejme, že ak by sa porovnávala ich odbornosť v danej oblasti, pán Galko by ešte musel najbližšie tri roky slúžiť v armáde alebo v jej „tesnej blízkosti“, aby Gajdošovi dosiahol aspoň „po členky“.

Takýto stav je dôsledkom vývoja a „amatérskych“ názorov „rýchlokvasených“ politikov po roku 1989. V snahe zásadne sa odlíšiť od predchádzajúceho systému museli byť ministri obrany nevojaci. Na nomináciu civila do funkcie ministra obrany často stačilo aj to, že absolvoval aspoň základnú vojenskú službu. Dnes už ani toto „kritérium“ nie je možné požadovať, pretože vojenská služba nie je povinná.

Je problematické očakávať odbornosť v oblasti obrany a bezpečnosti štátu od ľudí, ktorí boli dosadení na funkcie výhradne z politických dôvodov, bez minimálnej prípravy a skúsenosti z danej oblasti. A tí sa obklopujú ďalšími ľuďmi s podobnými znalosťami a skúsenosťami. Mnohí, možno väčšina z nich, nevedia nič o tom, že vojenstvo je veda i umenie, nevedia nič o histórii vojen a vojenského umenia, slovo „vojenská stratégia“ poznajú len všeobecne z počutia.

Zrejme priority pri tvorbe personálnej štruktúry orgánov Ministerstva obrany a jemu blízkych inštitúcii sú iné, ako skutočne kvalitné zabezpečenie obrany a bezpečnosti Slovenska. Aké sú, to vedia len lídri tých politických strán, ktoré tento rezort „ovplyvňovali a ovplyvňujú“. Takáto „imitácia“ činnosti a riadenia sa však môže vrátiť všetkým občanom Slovenska v prípade, ak bude naša krajina „zavlečená“ do nejakého vojenského ohrozenia, alebo konfliktu.

Ostáva nám dúfať, že sa tak v blízkej dobe nestane.

Autor je podpredsedom KSS

Priemer: 4.9 (35 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama