Reklama

Voči pravde máme povinnosť všetci

Počet zobrazení: 1205

Dnešný svet je povrchný. Možno aj preto, že doposiaľ nemáme reálne predstavy o tom, ako funguje ľudské vedomie , že jeho najcennejšou zložkou sú cnosti – inak povedané pozitívne charakterové vlastnosti, ktoré vedú k ideálnej koexistencii. V spoločnosti absentuje téma dôležitosti etických noriem, teda ešte len uvedomenie, o realizačných nástrojoch ani nehovoriac... nie sú. Ľudia sa v téme nevedia orientovať, tápajú, chýba informačná jednoznačnosť, osveta. Pre masu je téma iracionálna, nepoužiteľná, nepraktická, neporozumená, zatracovaná, nediskutovaná. Svetové spoločenstvo, resp. jeho elita sa manifestuje často neetickými aktivitami, ktoré formujú masu do úrovne myslenia, že takto funguje reálny svet, a bez rozmyslu ho napodobuje. Veľkým problémom je vláda ekonomických gigantov, najmä obchodných spoločností – síce nič nevyrábajú, ale dobre žijú z iných. Druhým problémom sú slabé vlády, ktoré nevedia spravovať svoje územia v prospech vlastných obyvateľov. Tretím je neexistencia svetových autorít – impérií, ktoré zabezpečujú svetový mier.

Situácia je, diplomaticky povedané, neľahká. Právne a mravné normy sa rozišli. Chýba jednoznačná klasifikácia a koncepty danej témy. Homo economicus valcuje. V spoločnosti sme svedkami javu, že občas vystupujú amatéri ako vedúca sila, preto sa nielen u nás potácame v problémoch a verejnosť (tá vzdelanejšia a vnímavejšia) už neverí takmer nikomu. Možno aj preto, že keby nekompromisne obhajovali všeobecnú spravodlivosť, stanú sa terčom útokov tých, ktorí si z ekonomicko-mocenských dôvodov môžu dovoliť byť ľahostajní k princípom tolerantnosti a k potrebám odkázaných. Potom vyššie spoločenské princípy zostanú len obsahom rétorických cvičení počas volieb a manifestácií. Niekde sa asi stala chyba, po strastiach druhej svetovej vojny to v civilizovanejšej časti Európy vyzeralo dosť nádejne. Žijeme však v časoch, kedy sú už ľudia rozložení zvnútra, a teda dezorientovaní natoľko, že nevedia, ani kým sú. Očakávajú čoraz lepší život, ale sami sú ne-ľudskí. Mnohí spohodlneli, nechce sa im premýšľať a kriticky skúmať vyjadrenia/názory vedúcich predstaviteľov krajín, inštitúcií. Svet musí mať príťažlivú a strategickú víziu, obsah, ktorý by stimuloval ľudí k dobrým činom.

Albert Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ Určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť. Podľa môjho názoru my všetci si musíme premeniť srdce a mať na zreteli celú spoločnosť  a úlohy, na ktoré sa môžeme spoločne podujať v záujme lepšej budúcnosti nášho pokolenia. Nedajme sa oklamať falošnými nádejami.

Čitatelia asi čakajú nejaký príklad vízie, obsahu, ktorý bude stimulovať k dobrým činom. Niečo konkrétne, že človek si po prečítaní povie, nielen že je to tak (čo je), ale aj čo s tým. Tak sa o to pokúsim. Ja osobne vidím riešenia v konkrétnych realizačných nástrojoch použiteľných pre ľudí, ktoré ich privedú do úrovne vnímania najdôležitejších ľudských tém a následne vďaka uvedomeniu im umožnia hľadať a nájsť riešenia aktuálnych problémov dneška. Potrebujeme doslovne manuál na človeka. Je potrebné konečne začať oddeľovať „ zrno od pliev“. Toto nám dnes dosť chýba v živote , pretože často sa za zrno vydávajú aj takí, na ktorých aj „plevy“ je trochu vznešený termín. Uvedomujem si, že to má mnohovrstevný význam a široký rozsah, lebo to platí pre každú oblasť života. Ono to spolu aj súvisí, ale na takom krátkom priestore je ťažké ukázať všetky prepojenia či do šírky, či do hĺbky.

Rozlišovať, čo je zrno a čo plevy, by malo byť privilégiom múdrych ľudí a  tí by mali byť zrkadlom, informačným a myšlienkovým mostom k verejnosti. Stretol som sa aj s názorom profesora politológie ,ktorý tvrdí, že to si musí človek sám rozdeľovať. No mal by mať možnosť pôsobiť v tomto smere aj na politikov a médiá. Nie naopak. Médiá a politici nám v mnohých prípadoch selektujú informácie aj dôležitosti a tak verejnosť môže reagovať iba na skreslený obraz reality. Povinnosťou žurnalistov aj politikov je úplná a neskreslená informácia o realite aj o vlastných zámeroch. Vidím to tak, že niektorým politikom a novinárom (až na malé vzácne výnimky) nejde vždy o pravdu, ale o zárobok, no raz budú za to braní na zodpovednosť, lebo voči pravde máme všetci povinnosť. Nech si ľudia dávajú pozor, aby sa nespoliehali iba na úsilia niekoľkých, a pritom by nevenovali pozornosť vlastnému zmýšľaniu. Taktiež je veľmi potrebné prevychovávať svoju myseľ a vnášať nového ducha do verejnej mienky. Napokon aj názov mojej úvahy som poňal ako morálny imperatív.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Priemer: 4.4 (9 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama