Reklama

Slovensko konečne v Európe, na jej čele

Ankety slova v roku 2016 – druhá časť
Počet zobrazení: 2141

Rok 2016 znamenal pre Slovensko významný medzinárodný presah – konečne sme „šéfovali“ EÚ. Otázky týkajúce sa výsledkov nášho predsedníctva boli aj v našom anketovom hľadáčiku. Aj preto sme sa v druhej polovici augusta spýtali na názor/očakávania ohľadne bratislavského samitu EÚ. Najviac z čitateľov – až 56% – sa vyjadrilo, že vrcholové stretnutie šéfov EÚ v Bratislave neprijme žiadne zmeny v smerovaní EÚ. Presne 41% predpokladalo, že príjme iba čiastočné opatrenia v smerovaní EÚ. Nedvojzmyselných optimistov – že samit prijme jednoznačne zásadné zmeny v smerovaní EÚ boli len dve percentá.

Hneď ku koncu nášho predsedníctva EÚ sa v ankete objavila otázka jeho hodnotenia. Za jednoznačne úspešné ho považuje 56%. A ďalších 23% si myslí, že prevážili úspechy nad neúspechmi. Pozitívne sa naň tak pozerá 79% odpovedajúcich čitateľov. Skoro pätina (18%) má dojem, že dopadlo „ani lepšie, ani horšie ako iné predsedníctva“. Za jednoznačne neúspešné označili naše predsedníctvo EÚ 3 percentá. Osobne si myslím, že Slovensko dokázalo svoju európsku riadiacu spôsobilosť. Nepovažujem to za nič výnimočné, skôr príklad slovenskej štátnickej kvalifikovanosti štandardnej úrovne a predovšetkým prejav nielen viery, ale aj odbornej spôsobilosti mnohostranne spolunažívať ako rovný s rovným. Potvrdzuje sa naša slovenská asertivita európskeho rozmeru.

Jozef Schwarz: Slovensko v roku 2016 – malé, ale naše

Spoločný európsky postup považujeme za slovenskú výhodu. Nemyslia tak všetci Európania, ani väčšina Britov. Rok 2016 sa nesie v znamení brexitu. Brexit ako synonymum nedôvery v spoločný európsky postup. Nemôžeme sa vyhovárať len na Kanál. Za Kanálom leží aj Írsko a to je kvalitnou súčasťou nielen EÚ, ale aj eurozóny. Príčinu treba hľadať okrem nezodpovednosti britského premiéra Camerona asi aj v imperiálnej nostalgii Angličanov (nie Britov). Azda voľakedajšia francúzska (degaulleovská) nechuť európsky spolupracovať s Veľkou Britániou mala svoj racionálny motív... Čo si o tomto všetkom mysleli čitatelia Slova? Ešte začiatkom mája sme dali na vyjadrenie možnosti odchodu Britov. Najviac (50%) si myslelo, že Briti v júnovom referende sa rozhodnú „vystúpiť z EÚ“, s jej výstupom súhlasili aj odpovedajúci v ankete. Aj ďalších 5%  čitateľov predpokladalo, že Briti vystúpia, ale sa im to nepáčilo. Desať percent účastníkov ankety sa nerozhodlo. Asi 35%  čitateľov sa vyjadrilo, že Veľká Británia zostane členom EÚ a 22% s tým súhlasilo. Ponúka sa názor, že naši odpovedajúci nemali veľkú dôveru v pokračujúce členstvo Veľkej Británie v EÚ. Účastníci ankety neverili ochote Britov zostať v EÚ. Zaujímavá je odpoveď zisťovaná v druhom slede. Odchod VB z EÚ si prialo 63% odpovedajúcich čitateľov Slova. Samozrejme, títo Slováci a Briti si neuvedomili erozívne dopady na myšlienku jednoznačne nevyhnutnej celoeurópskej spolupráce. Budúcnosť Európy, sveta a ľudstva nespočíva na boji kto z koho, či dokonca na Darwinovom prirodzenom výbere. Prirodzený výber je len prírodný zákon, ktorý nemá nič spoločné s ľudskosťou. A nebodaj s trvalým vývojom/rozvojom civilizácie.

Po odchode Veľkej Británie z EÚ si naši čitatelia najčastejšie myslia (až 43%), že EÚ bude fungovať aj bez nej. Vysoká miera našej dôvery! Avšak jedna tretina usudzuje, že budú odchádzať aj ďalšie krajiny, ale EÚ to prežije. Skoro jedna štvrtina – 24% – predpokladá, že nastane úplný rozklad Európskej únie. (Práve vo februári 2017 prebiehajúca anketa na obrazovke Slova zisťovala, akú má šancu rozklad EÚ. Odpovede na otázku: „Požiada v roku 2017 niektorá členská krajina o vystúpenie z EÚ?“ vyzerajú takto – áno, najmenej jedna – 48%: áno, viac ako jedna – 7% a nie odpovedá 36%.)

Vo februári minulého roku sme sa spýtali aj na otázku možného členstva Turecka v EÚ. Odpovede nadväzujú na naše najlepšie tradície protitureckého odboja spred asi 400 rokov. Nezabúdame. „Až“ 4 percenta sú za vstup Turecka do nášho spolku. A „iba“ 94% je proti jeho členstvu, pritom 86% jednoznačne proti. Škoda, že myšlienka univerzálnej Európy vyšla navnivoč. Chybu urobili európski otcovia už takmer pre polstoročím V čase ešte silno sekulárneho a relatívne na náš spôsob demokratického Turecka nepresadili jeho vtiahnutie do euroatlantického spôsobu života, okrem členstva v NATO. Ťažko Európe vychádzať s Tureckom, ešte ťažšie bez neho.

Z obdobného cezhraničného priečinku bola aj anketová otázka z júla 2016, ktorá sa pýtala, ako možno prekonať terorizmus odvolávajúci sa na islam. Najčastejšia odpoveď – 49% – chce klásť väčší dôraz na politické prostriedky. Použiť predovšetkým vojenskú silu je názor 32% účastníkov ankety. Ako prekonať islamský terorizmus nevedia 4 percentá.  A východisko v podobe rezignácie – nedá sa poraziť – si osvojilo 15%. My Slováci naďalej kladieme dôraz na nenásilné, politické prostriedky. Nenačim nám 2% HDP na americké vrtuľníky.

Napriek nášmu zaujatiu Európou nemohli sme si nevšimnúť víťazný prezidentský ťah milovníka slovanských manželiek D. Trumpa. Spýtali sme sa koncom novembra čo bude znamenať jeho nástup do prezidentstva USA. Viac ako polovica (56%) účastníkov ankety zakrúžkovalo alternatívu „zásadne sa nič nezmení“. Vyše štvrtiny 26% – čaká skôr zlepšenie medzinárodného vývoja. (To ešte nečakali taký priamy mediálny ťah jeho súperov na bránu.) Približne rovnako zastúpené sú obe krajnosti. Významné zhoršenie medzinárodného vývoja  očakáva 8% a významné zlepšenie 7%. Zdôrazňujem, rozloženie odpovedí pochádza zo začiatku decembra 2016.

Stručné anketové zhodnotenie minulého roka uzavriem názormi na prvú minuloročnú anketovú otázku: „Prináša vzostup materiálnej životnej úrovne vyššiu kvalitu života?“ Odpovede ma vedú k predbežnému záveru, že sa snažíme byť platnými členmi euroatlantického civilizačného okruhu. (Samozrejme, doteraz som si pracovne nezadefinoval pojem civilizovanosť.) Polovica odpovedajúcich súhlasí, že vzostup materiálnej životnej úrovne prináša vyššiu kvalitu života! Na moje šťastie o opaku je presvedčená tiež takmer polovica účastníkov ankety – 48%. To už zabiehame ďaleko do budúcnosti odkrývania filozofických, takmer človečenských tajov kvality života. Ak nejaké taje sú… Zatiaľ hľadíme skôr na praktickú, materiálnu stránku ľudského života, skôr na užívanie. Snahu veľkopodnikateľov, najmä spoza Atlantiku, sprístupniť nám nerušený tok, priamo víchor tovaru od výmyslu sveta, či ho chceme a či nie, zašifrovaného kódom TTIP, si stále nevážime. Ešte minulého roku vo februári sme sa spýtali či má Slovenská republika prijať dohodu TTIP. Absolútna väčšina z čitateľov Slova – 91% – píše: jednoznačne neprijať. Prijať, pri rešpektovaní našej suverenity odporúčajú tri percentá a prijať bez výhrad ďalšie tri percentá.

Dúfajme, že naša (slovenská) asertivita orientovaná domov i do sveta a ďalšie blahodarné vlastnosti slovenského národa (politického, teda všetkých občanov Slovenska) nám umožnia so cťou prežiť ďalší rok a primerane si užívať v krátko- i dlhodobom výhľade. A nezabúdajme, každý jeden čo ako dobrý človek je súčasťou spoločnosti. Nie ako kôl v plote, ale ako konkrétny strom v konkrétnom lese.

Priemer: 4.6 (22 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama