Reklama
proti celulitide

Rituálne popravy a rojčenie (ne)politikov

Počet zobrazení: 3435


Ešte mŕtvoly ani nevychladli, ba ešte ani mŕtvolami nie sú a sociálni inžinieri už  pasujú nových kráľov. A keďže ich je viac, pomažú im hlavy všetkým. Nie olejom, pravdaže.

Roberta Fica a Roberta Kaliňáka rituálne zavraždili ich vlastní – filozof Boris Zala a Mečiarova riaditeľka Rádia Koliba Monika Flašíková-Beňová, toho času europoslanci za stranu Smer- SD. Okrem denne pretriasaných obvinení je pozoruhodným hriechom predsedu Roberta Fica slabý výsledok slovenskej sociálnej demokracie v eurovoľbách. Ten je naozaj tristný: voličská účasť 13 percent a z tej trinásťpercentnej účasti získali pre seba prednostné hlasy – Boris Zala 18 622 a Monika Flašíková-Beňová 46 860.  Nedá sa inak iba súhlasiť s kritikou. Postaviť takých slabých hráčov, ktorí „kopnú“ tak málo víťazných gólov, je chyba. Možno až osudová.

(Podobne je to aj s parlamentnými voľbami. Tu bol síce výsledok najmenej o poznanie lepší aj v účasti aj v získaní hlasov, no akých hráčov do parlamentu vyniesli? Koho dokáže víťazná strana, resp. víťazné strany postaviť do parlamentného ringu proti výrečným demagógom?  Kto takto zostavuje kandidátky, podľa akého kľúča?)

Myslím si, že Boris Zala s Monikou Flašíkovou-Beňovou konajú úplne  v súlade so svojimi záujmami a ich krik je pochopiteľný. Sedia v Bruseli a bruselská ľavica už dávno odpadáva pri pohľade na stranu sociálno-konzervatívneho typu, akou Smer bezosporu je.  Ak by bola bruselskou ľavicou, tak by v Bruseli nesedeli ani Zala, ani Flašíková, lebo Slovensko jednoducho nemá dosť voličov na takú agendu.

Zala vystrelil na Fica (pod zámienkou Kaliňáka) a novinári, ktorí robia politiku namiesto politikov, to vyhodnotili ako priamy zásah. Fico sa ešte potáca („skrýva po poliach“), ale jeho čas je spočítaný.  Prieskumy tomu síce nenasvedčujú, ale tým horšie pre prieskumy. A kto po ňom? Nevoliči Smeru to už vedia. Bude to Kažimír alebo Raši alebo Pellegrini... No a tak ich treba preventívne všetkých kopať do členkov, nech krívajú skôr, ako by spravili krok.

Človeku napadne – ale veď Smer je strana jedného muža, nie?

Ako je možné, že rituálnou popravou šéfa nepadá Smer na dno ako v prípade Dzurindu a jeho SDKÚ, resp. Mečiara a jeho HZDS?

A človeku tiež napadne – pravicoví politici nevedia od čias Dzurindu a Mikloša robiť politiku. Ale tí dvaja ju robili tiež len vďaka širokej, hlbokej a štedrej podpore z novinárskeho zázemia. Ale teraz sa ukazuje, že aj to zázemie je už za zenitom. Marián Leško na začiatku bonapartských výbojov plný očakávania napísal, že ak príde do ulíc stotisíc ľudí, tak Fico s Kaliňákom padne. Ak ich bude dvetisíc, tak sa nestane nič.

Dnes je už viac-menej jasné, že v Bratislave sa schádza plus-mínus tá istá societa, ktorá nekopíruje ani volebný výsledok „sasky“ a Matoviča. Viac-menej isté je aj to, že strana Smer-SD sa ani po rituálnej poprave Roberta Fica z rúk jeho spolustranníkov  nestane bruselskou ľavicou. Pod rukami následníkov sa pravdepodobne pomkne do stredu, odkiaľ ju Robert Fico vyklonil doľava. Čo nie je ani len viac-menej isté, je, čo čaká Slovensko. Nová ľavica? V kaviarni, príjemne osvieženej air condition, sa o nej pekne rojčí. Len ešte nájsť pre ňu voličov.

Priemer: 4.8 (90 hlasov)