Reklama

Na vlne inovácií

Počet zobrazení: 1936

Uverejňujeme prvú časť príspevku o inováciách. Druhá časť bude venovaná skúsenostiam z popredného slovenského podniku s názvom Inovácie v I.D.C. Holding, a.s. – prípadová štúdia. Autori na danú tému pripravujú aj verejnú rozpravu za účasti odborníkov z praxe ako aj teórie.

O ČO VLASTNE IDE?
 

Ak sa obzrieme do veľmi dávnej minulosti, tak z hľadiska vývoja človeka i ľudskej civilizácie môžeme konštatovať, že vo vývoji ľudstva neustálym „krokom vpred“ bolo určité zdokonalenie, zlepšenie, zmenenie i nájdenie niečoho nového, oproti tomu čo už bolo, teda nielen zmena určitým vymenením formy, vzhľadu a pod., bez zdokonalenia, zlepšenia v praktickej úžitkovej polohe. Vznikalo to sprvoti spontánne, tak ako sa človeku v priebehu života predkladali nové možnosti „poznanie..., skúsenosť“, pričom sa to vždy viazalo na dosiahnutie nejakého zámeru, snahy niečoho užitočného, zmysluplného i „na niečo“ použiteľné, uplatniteľné (napr. štiepne kamene – pazúriky). Možno to demonštrovať napríklad na postupnosti poznania i následného konania „pračloveka“, v oblasti nástroja na zabezpečovanie potravy lovom. Od konára, kameňa prišlo sa ku kyjaku či obušku, alebo k  omotaným kameňom na drevenej rúčke, ďalej k oštepu, nasledovanému lukom... až po dnešné – napríklad „drony“... sprvoti to bolo konanie individuálne a postupne takmer stále tímové.

inovacie_steve_juvertsom_cc.jpg Ilustračné foto: Steve Jurvetson

Od jednej formy takejto zmeny k druhej bol pomerne dlhý časový interval. Viazal sa na postup poznania, uvedomenia si predstavy ako? až ku konečnému vytvoreniu i využívaniu... výsledku v danej zmene. Tomuto procesu hovoríme bežne napr. „vznik a tvorba nástroja = napr. pre lov, resp. iné ľudské konanie pre udržanie života“. Dalo by sa povedať, že v tomto vývojom fakte, ktorý mal veľmi rôznorodé zameranie, účelnosť i uplatnenie, dostávame sa k zlepšujúcim alebo zdokonaľujúcim zmenám v oblasti ochrany proti chladu (odev), spôsobu prípravy potravy (rôzne formy úpravy), ale aj k medziľudskej komunikácii atď. Žiaľ, z rôznych nástrojov na lov či prežitie mnohé poslúžili aj násilnostiam, a to najmä pri riešení sporov o teritórium, prvenstvo, nadradenosť, ovládanie, a pod.1) , čo bola druhá tvár zmeny – negatívna!

Postupnosť zmien sa stala vlastnosťou človeka i ľudskej civilizácie. Dalo by sa pokračovať v pripomenutí analogických úkazov cestami príkladov zvolených z histórie. Stojí pri tom za zmienku aj obsah diel J. A. Komenského2), ktorý predmetnú problematiku zmien a zlepšovania prepájal s vyučovaním, vzdelávaním človeka. M. Ždímal3) vo svojom rukopise prepája koncepciu Komenského s koncepciou T. Kotarbińského 4) zakladateľa Praxeológie (teórie o správnom konaní), Š. Kassay 5) vo svojich vedeckých prácach rozpracúva danú problematiku v podmienkach súčasného podnikania, a to nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska (prípadovými štúdiami), s prednostnou orientáciou na zdokonaľovanie, a zlepšovanie  v oblasti nemateriálnych produktov, resp. konaní, ako je napr. manažment, a to podľa uplatňovaných zmien – inovácií v I.D.C. HOLDING., a.s..

Od ďalších argumentov a poznatkov upúšťame s konštatovaním, že človek neustále primeranou kreativitou hľadá zmenami dosahovanie niečoho lepšieho, užitočnejšieho, účinnejšieho a dokonalejšieho, teda nie „l´art pour l´art“, čiže zmena len pre zmenu bez prínosu zvýšenej užitočnosti. Procesu pozitívneho vytvárania zmeny pre zlepšenie, zdokonalenie a pod.  sa prisúdil v XX. storočí pojem INOVÁCIA => zlepšovať, vylepšovať, zdokonaľovať, vynachádzať a pod. za účelom dosiahnutia pozitívnych výsledkov v oblasti príslušného zamerania v konaní človeka, resp. spoločnosti.

Problematiku inovácií načrtol J. A. Schumpeter6) (1911), nadväzné sú rozpracovania F. Valentu 7)pričom „inovácie“ orientovali najmä na materiálovú výrobu i riešenia v oblasti zásobovania a odbytu ako aj organizačných zmien. Základy inovácie manažmentu môžeme spoznávať v prácach H. Fayola 8), i keď svoje poznatky nenazval inovačnými, skôr racionalizačnými v nadväznosti na F.W.Taylorovo9) „vedecké riadenie“, ktoré sa v európskych krajinách označovala ako „vedecká organizácia práce“ (Svetový kongres PIMCO, Praha, 1924).

V mnohých oblastiach sa načrtnutá stránka konania označuje len jednoducho ako zmena. Často sa však za inováciu považuje nesprávne a neoprávnene aj jednoduchá zmena (napríklad organizačnej štruktúry podniku, a to aj v prípadoch, že ide len o formalitu s rôznym zvýhodnením jednotlivcov, a nie o pozitívnu zmenu, ktorá by zmenou => inováciou, priniesla úžitok lepšiemu fungovaniu podniku, alebo prišitie ďalšieho gombíka na košeľu bez funkčného účelu k zlepšeniu poslania košele, atď.

Definícií inovácie je viacero, my sme sa pridržali tej, ktorá sa odchyľuje od orientácie technicko-technologickej (výrobkovej),  zameranú na tvorbu hmotných produktov (výrobky a služby), de facto rozvíjame Schumpeterovu koncepciu zdokonaľovania zmien => inovácií, uplatnením systémového vymedzenia so snahou docieliť optimálnu synergiu zúčastnených komponentov, a to najmä funkciou a poslaním človeka v tomto procese, a to nielen v oblasti technických (materiálových) zmien. Zameriavame sa na celostnú orientáciu inovačného procesu zameranú  na človekom vykonávané pozitívne zmeny, a to „vylepšovaním, zdokonaľovaním, tvorbou dokonalejšieho...“, (J. Ježek10)), teda cestou inovácií v rozsiahlejšom obsahovom meradle, vrátane oblasti nemateriálnej i oblastí nadväzných, v čom vidíme aj zásadnú, celostnú orientáciu inovácií vôbec a v manažmente zvlášť.


Poznámka: Lipták, F. – Mikulič, K 11) 
Inovácia => je kategóriou človekom vykonávanej zmeny, zlepšenia, zdokonalenia v ktorom prebieha kreatívny proces, nielen cez málo uznávané intuície, invencie (predstavy), ale predovšetkým  cez následné konanie (aktivity), aj prekonávaním obáv zo zmeny, pri súčasnej kombinácii  zvolených  spôsobov dokonalejšieho zaobchádzania s disponibilnými  zdrojmi, za účelom dosiahnutia zvýšenej užitočnosti z ich pozitívneho využívania. Dôraz kladieme na malé či drobné zlepšenia, diferencujeme od vynálezov rozsiahleho formátu zmeny, resp. jej dôsledkov. Zvýšenú pozornosť venujeme týmto procesom v oblasti nemateriálovej = >manažment, podnikanie a pod.


 

NA ČO SÚ VLASTNE INOVÁCIE ?

Dvadsiate storočie prináša komplex prístupov k pozitívnym zdokonaľujúcim zmenám v práci človeka vo výrobe, stavebníctve i v ďalších oblastiach materiálovej povahy. Postupy, metódy i nástroje uplatnené pri ich realizácii mali rôzne označenia, a to často aj vtedy ak išlo viac či menej o ten istý postup. Dalo by sa povedať, že vlastnou podstatou vždy bolo: za nižšej námahy (náklady)=> dosiahnuť čo najvyšší želaný úžitok (výnosy) pri akceptovateľnej kvalite, za daných podmienok, a to v rôznych oblastiach konania človeka. Podľa uvedeného výroku sa potom rôzne menili aj spôsoby ohodnocovania toho, čo sa prakticky dosiahlo. Z uplatňovaných metód a postupov, ktoré sa používali pri hľadaní lepšieho spôsobu práce, ako bola v súčasnosti, spomenieme niektoré12): vedecká organizácia práce, racionalizácia práce, pracovné a časové štúdie, momentové pozorovanie, pohybové štúdie, ergonómia, ... priemyselné inžinierstvo, hodnotové inžinierstvo, KAIZEN, ... systémová organizácia práce, atď. 13, 14) Metodicky sa apikácie v oblasti materálovej presenuli aj na oblasť nemateriálnych aktivít.

Pri prakticky riešených a realizovaných inováciách veľmi často anulujeme účinok pozitívnych zmien, ktoré sa s ňou majú dosiahnuť, a to najmä tým, že pri ich realizácii postupujeme bez ohľadu na väzby s inými oblasťami (opomínaním súladu medzi pozitívnou a negatívnou synergiou, ku ktorej dochádza cestou vzájomných prepojení a väzieb), napríklad: nedôsledným akceptovaním ochrany prírody, nezabránením nekalých praktík v oblasti finančníctva, neodstraňovaním narúšania dobrých medziľudských vzťahov, neúčelným uplatňovaním organizačných štruktúr a pod. 15)

Povšimnime si však vysoké tempo zmien, najmä inovatívnych, v rôznych oblastiach a akúsi pomalosť v inovačných zmenách v humanitných a nemateriálových oblastiach, ktoré nielen zaostávajú za tempom vývoja vo všeobecnosti, ale v nemalom rozsahu aj spomaľujú jeho úspešné napredovanie, čím často dochádza čas, v ktorom realizované napr. technické inovácie sa nedostatočne uplatnia v praxi, pretože je málo pracovníkov, ktorí by dokázali správne zaobchádzať s novými zariadeniami, technológiami, organizáciou práce a pod. Možno teda hovoriť o spätnoväzobnom pôsobení v ostatných sférach lokalizácie inovácií (teda, nedosiahnutie optimálnej synergie) (Obr.1). Dotýka sa to v úplnej miere aj inovácie manažmentu 14). Orientácia inovácie manažmentu sa realizuje nielen „seba inovovaním“ teda, vlastného inovovania manažmentu, ale súčasne musí plniť funkciu manažmentu inovácií v okruhu manažérskeho pôsobenia v daných podmienkach.

V tomto príspevku venujeme pozornosť najmä tzv. malo a stredno-inovatívnym zmenám, ktoré majú čoraz väčšiu váhu v rozsahu uplatňovania (jednoduché, ktoré sa realizujú v pomerne veľkom rozsahu a viac-menej každodenne => koncepciou KAIZEN – INDUSTRIAL ENGINEERING) a v menšom rozsahu venujeme pozornosť náročným, rozsiahlym, objavným, s tesnejším prepojením na rozsiahle vedecké, výskumné, projekčné a.i. postupy, ktoré ich rozvíjajú i napomáhajú ich uplatnenie, ako aj opierajú sa o náročné investície a náročné bádateľské a metodické postupy.

Od nedávnej minulosti sa uvažuje a pojednáva o inováciách predovšetkým vo sfére technicko-technologickej (výrobno-výrobkovej), so zameraním na zdokonaľovanie určitých produktov, ich vyhotovovania (technológia), služieb a spôsobu ich poskytovania, resp. vyhotovovanie nových typov, spôsobov alebo používania výrobkov či služieb s prioritným zameraním na podnikanie (silná, až nadmerne prehnaná orientácia na dosahovanie vyššieho zisku), viaže sa to aj na uplatňovanie moderných technických prostriedkov v manažmente.

V súčasnej, bežnej praxi sa uvažuje takmer len o pozitívnom výsledku realizovaných zmien, inovácií. Inovácie sa však spájajú aj s negatívnymi dôsledkami (pozitívna a negatívna synergia). Týka sa to vlastnej sféry, v ktorej sa vytvárajú, ale aj eventuality negatívneho dopadu na sféru „nie vlastnú“ znázornenú v Obr.1. Napríklad: výroba energií (uhlie, urán, voda či vzduch...) pričom spomeniem len rôzne dôsledky v oblasti prírodnej (devastácia) a sociálnej (napr. vhodné bývanie), zdravotnej („dýchanie“); rozsiahla situácia s odpadmi; atď.

Obr. 1. Pôsobenie človeka na oblasti, ktorých sa inovácia dotýka.

obr._1a.jpgobr._1b.jpgPri inováciách dochádza k „zreťazeniu“ ich pozitívnych a negatívnych stránok. Riešením môže byť len systémovo, celostne, holisticky vytvorené riešenie s aspektom optimalizácie výsledného pôsobenia na ďalšie podsystémy lokalizácie realizovaných inovácií (Obr.1) čo sa zatiaľ v praxi, a tiež v teórii málo presadzuje (Porvazník16)).

Pri inováciách sa sústreďuje pozornosť najmä na ich vytvorenie, a to po stránke formálnej, menej na trvanie doby užívateľskej (napr. údržba, bezpečnosť, vývojové zmeny – „životný cyklus inovácie“ a pod.). Súčasne sa neprihliada na to, do akého rozsahu môže používateľ (v jeho podmienkach) využiť všetky, inováciou poskytnuté možnosti daného výrobku (napr. mobil, počítač a pod.), pretože najvyššou prioritou je „predaj za vyššiu cenu“.

Pri inováciách nejde len o kreativitu pre vznik invencií, z ktorých sa „rodia“, ale predovšetkým o poznanie prostredia, v ktorom pôsobia (resp. spätnoväzbovo) jeho vlastnosti, i nároky na zmeny s väzbou na priebeh procesov vývoja v predmetnej oblasti, samozrejme, aj na prihliadanie, na už spojené, stránky zreťazenia.

 

J. W. Goethe: „Výnimočnosť (doplňujem: inovácia) nevzniká ľahkou, už vychodenou cestou.“


Dosiaľ je nedocenená orientácia inovácií, teda podstatného zdokonaľovania súčasného stavu s prihliadaním na dané podmienky i nároky vývoja v oblasti nemateriálnej, do ktorej zapadá aj vedecké bádanie (nielen technické, ale aj antropologické, geofyzikálne, archeologické, ekonomické, psychologické, umelecké, zrejme aj manažérske a.i.), a to pri využívaní interdisciplinárnosti riešení s dosahovaním najvyššie možného pozitívneho výsledku (m.i. synergiou). Medzi príčinami tohto stavu je aj skutočnosť, že inovácie v nemateriálnej oblasti sa zvyčajne veľmi ťažko môžu ohodnotiť, keďže prevládajúcim „meradlom“ ohodnocovania inovácií je finančné hľadisko (ekonomická kalkulácia výnosu a nákladov).

 

Li Khe-čchiang : „Nemožno riešiť súčasné problémy použitím rovnakého myslenia, ktoré viedlo k ich vlastnému vzniku.“

 

Dalo by sa povedať, že inovácia sa nerealizuje ozaj strategickými cestami deľby práce, spolupráce, komunikácie, ... medzi „aktérmi inovačných procesov“, a to medzi štátnym, regionálnym, samosprávnym, vzdelávajúcim a vedecko-výskumným orgánom v krajine, ale aj na úrovni Európskej (čo zapadá do povinností, funkcie manažmentu a podnikateľských aktivít.=> New Europe 17), Kassay5)).

V inováciách sa často využívajú „historické poznatky“, jednoduchým kopírovaním, a nie ako „poučenie sa na chybách predošlých generácií“, resp. cestou ich modifikácií.

 

A. Einstein: „Robiť to isté a očakávať lepší výsledok je šialenstvom.“

 

Nedostatočnou mierou sa pri inováciách zohľadňujú „štruktúry“, do ktorých inovácia vstupuje. Platí to najmä pre štruktúry organizačných usporiadaností rozpracúvaných vo všeobecných polohách príslušných inštitúcií, napríklad v obasti municiálnej, regionálnej, a pod. 

Okrem uvedených čŕt súčasného stavu orientácie a realizácie inovačných zmien dala by sa uviesť ďalšia séria, od čoho ustupujeme.

Prečo možno konštatovať, že súčasný stav v oblasti inovácií, najmä v oblasti „nemateriálnych produktov“ (teda, aj vo vlastnom manažmente) v mnohých prípadoch sa dá považovať za negatívny? => spomeňme len pôsobenie rôznych vplyvov prichádzajúcich zo zázemia politiky, médií, internetu i ďalších činiteľov, čím vlastne vzniká „anti – synergia“. Ich pôsobením sa snáď zvyšuje záujem o tvorivú prácu?; pozitívnu prácu každodenného priebehu?; či aktivity pôsobiace na prehĺbenie intelektuálnej spôsobilosti k určitým činnostiam spomedzi ktorých je na poprednom mieste aj manažérska aktivita i etika ako aj podnikateľské konanie?; alebo sa vedie obsahovými negatívami orientovanými na „konzumnosť“, zábavu, povaľačstvo, beztrestnosť, neserióznosť, korupciu, atď...? Teda, ide medzi inými aj o veľmi dôležitú prípravu ľudí – v širokom meradle – pre úspešné zvládnutie inovačných zmien, ako aj ich vedenie a usmerňovanie (vzdelávanie, manažment, vrátane funkcií médií...).

 

Ľ. Štúr:Menej troviť, viacej tvoriť!

 

Tempo rozvoja v cestovnom ruchu, zdravotníctve, kultúre, stavebníctve, priemyselnej a pôdohospodárskej výrobe, lokálnej ekonomike, a. i., nehovoriac o vede, vzdelávaní, verejnej správe a pod. nárokuje uplatňovanie inovačných procesov, a v podnikateľstve a v manažmente zvlášť. Ak sa tie zanedbávajú, často vyúsťujú do tisícov nezamestnaných (aj nezamestnateľných), a to nielen staršieho veku, ale aj mladých, čerstvých absolventov vzdelávajúcich inštitúcií pri neodvolateľnom nároku realizácie inovačných zmien, a to predovšetkým v oblasti „vzdelávaním a výcvikom formovať človeka“ k spôsobilosti zvládnuť nové, ešte málo známe aktivity dosahujúce zmenami (inováciami) zlepšenie.

Existuje rozpor medzi tempami rozvoja a zmien, v mnohom aj inovačných ako v sociálno-ekonomickej oblasti, oblasti technicko-technologickej, konaním v oblasti prírodnej i kozmickej (Obr.1), pričom najviac zaostáva (manažment) zvládnutie zreťazenia synergie (Ivanička18)) obsahov zmien (inovácií), spôsobov ako aj ich dôsledkov na sféru mimo tej, v ktorej vznikajú. Týka sa to napríklad prípravy spôsobilosti človeka pre pozitívne uplatnenie inovačných zmien, ako aj prípravy spoločnosti ako celku, ako aj spoločenských skupín, rodín, jednotlivcov... Významné je praktické realizovanie inovačných zmien, ktoré nie sú možné bez účasti vysoko efektívneho manažmentu, keďže najvýznamnejším činiteľom v uvedenom dianí je ČLOVEK s jeho rôznymi postaveniami i funkciami v uvedených inovačných procesoch. (Lipták19)), v mnohom s väzbou na aktivity podnikateľské.

Načrtnutý problém má svoje korene predovšetkým v tom, že o inováciách sú informovaní takmer len tí, ktorí ich vytvorili, resp. ich prakticky využívajú. Len čiastočne sú to tí, ktorí sú v tom prostredí, kde sa inovácia využíva. To znamená, že drvivá väčšina ľudí o inováciách „v spoločnosti ako celku“ a s nimi spojenými otázkami je len minimálne oboznámená : s tým, čo sa udialo zmenami a čo by oni mali robiť v styku s nimi, ako by sa sami mali prispôsobiť ich úspešnému využitiu a pritom si neuškodili, resp. ich dôsledkami vyvolanými rôznymi väzbami, dôsledkami, nárokmi.

Uvedieme príklad: komplexom výskumu a vývoja sa dospelo k polyetylénu (PE) a následne k polypropylénu (PP). Táto syntetická látka sa začala úspešne používať v rôznych technických obliatiach a po patričnom upravení sa použila aj ako PE fľaša, atď. Takto zavedená inovácia priniesla veľký osoh v praxi aj výrobcovi PE, upravovateľovi na príslušné použitie, nadväzne obchodným reťazcom i „drobným obchodníkom“ nakoniec aj občanovi ako bežnému „koncovému používateľovi“. Neprihliadalo sa pri tom na zreťazenia negatívnej stránky inovácie: negatívne pôsobenie PE v podmienkach praktického využívania zo zdravotného hľadiska, ukončenia využívania napr. obalu, fólie či fľaše, teda KONEČNÉ ODSTRÁNENIE vyvolajúce mimoriadne rozsiahle znečisťovanie prírodného i sociálneho prostredia. Len čiastočnou reakciou je odpoveď „realizuje sa triedený odpad“... aký je výsledok? Minimálny. V čom vznikla chyba ? V nedostatočnom uvedomení, informovaní občanov krajiny, aby sa správali v danej situácii žiaducim spôsobom, teda neodhadzovaním obalov z uvedeného materiálu kdekoľvek a kedykoľvek, a to v období, kedy sa uvedená inovácia uvádzala do praxe. Reakcia bola až následná, kedy si ľudia „zvykli na pohodlné, ale nesprávne“ zaobchádzanie s uvedeným produktom inovácie (viď napr. vodnú nádrž Ružinov a. i.). Ak tematiku ďalej rozoberieme, môžeme konštatovať, že pri začatí používania alternatív danej inovácie sa neuvažovalo o možných, resp. takmer istých negatívach, ktoré inovácia môže so sebou v praxi priniesť. Súčasne môžeme konštatovať, že v obsahu činnosti našich médií sa prakticky dostatočne neobjavujú upozornenia na fakt o vlastnostiach novej inovácie (napr. s určitými následkami) a aké je správne konanie každého občana v  zaobchádzaní s výsledkami danej inovácie. (Analogické je to aj s elektrickými batériami, mazivami, s mnohými farmaceutikami, atď.). Musíme pritom zdôrazniť, že „vynájdenie nového“, čo „zlepšuje“, nie je chyba, chyba je v konkrétnych riešeniach pre správne správanie sa pri styku s danou „inovatívnou novinkou“ v šišom okruhu obyvatestva, za ktorú má určitú zodpovednosť“ aj „manažment inovácie“.

V čom vidíme základ negatív tohto stavu? Odpovedí by bolo určite viacero. My sa oprieme o jeden fakt súčasného prístupu k inovačným riešeniam => realizujúce nesystémové, necelostné, neholistické, rezortistické, uniformitné, riešenia, (Porvazník15)) vedúce k antisynergii príslušných komponentov, vedúcich do rozsiahlych negatív, k vysokým stratám i k mnohým neúspechom i  zlej orientácii inovačných aktivít, nehovoriac o rôznych zreťazeniach ich vzájomného pôsobenia a ich dôsledkov. Súčasne treba vziať do úvahy pri inováciách aj fakt, že zmeny (aj okrem človekom realizovaných inovácií) prebiehajú nielen svojím rozsahom a hĺbkou pôsobenia, čo nie je možné úspešne zvládnuť bez uvedomenia si, že v súčasnosti sa dostáva do popredia priebeh ich rýchlosti, ktorá svojím neustálym zrýchľovaním (samozrejme, v rôznych oblastiach rôznym spôsobom), ako aj k rôznym vzájomným prepojeniam i dôsledkom vo viacerých oblastiach ich lokalizácie, vyvoláva nemnohé ťažkosti a problémy.
 

AKO DO BUDÚCNA S INOVÁCIAMI
 

Uvedieme náčrtky niektorých alternatív zameraných na zdokonalenie zaobchádzania s inováciami, a to prednostne z aspektu predchádzajúcich konštatovaní s dôrazom na aspekt nemateriálnych inovácií, ako aj z hľadiska pohľadu na priebeh inovačného procesu (Obr.2).

 

Obr. 2. Rámcová schéma priebehu inovačného procesu v praxi.

obr._2.jpg

(a – f ) je vznik, formovanie a rozhodnutie o realizácii = > fáza „invenčná...“
(g – k) je fáza „inovačná...“
(l) fáza následná, pokračujúca...

Rozpracúvanie koncepcií inovačných procesov by sa malo spájať s možnosťou spolupráce odborníkov i podnikateľov v rámci krajín EÚ (New Europe 201617)), pri súčasnom využití predností krajinnej lokality a zohľadnení očakávateľných vývojových trendov.

Žiaducim je, aby pri vyhľadávaní inovačných riešení viazaných na predchádzajúce invencie, sa našli cesty vhodného uplatnenia aj pre intuície (podporiť tým originálne, „na pohľad“ nevhodné, ale predsa úspech sľubujúce riešenia, „netradičnosť“). => nebáť sa nových postupov i výsledkov.

 

W. Disney : „Ak si vieš niečo predstaviť, potom by si to mal dokázať aj vytvoriť.“

 

Nemalo by sa postupovať „rezortisticky“ s klapkami na očiach, ani „uniformisticky“ realizovať inovačné zmeny stroho jednotným rázom... (T. Baťa20)).

Manažment inovácií by mal rovnako využívať postupy tzv. „zhora – nadol“, ako aj „zdola – nahor“ (ide o kvázi centralizovanú decentralizáciu/decentralizovanú centralizáciu). (Lešingrová20))

Vhodné je postupovať v inováciách odvážne a s vysokou trpezlivosťou, neprenáhľovať sa, neočakávať „výrazný úspech už „zajtra...“ V prípade neúspechu nevzdávať sa, ale nájsť cestu zlepšenia. Neustále nachádzať „medzery“ v praxi volajúce po inovačnom zásahu (napr. sektor štátny, služby sprostredkujúci, spôsob využívania nevyužívaného, atď.)

Manažmentom inovácií by sa mala dosiahnuť „harmonizácia“ medzi účastníkmi tohto procesu (napr. vytváraním kombinovaných a diagonálnych organizačných štruktúr, ako aj v rámci klastrov s vysokým dôrazom na účelové prepájanie remesiel, schopností osôb, ich zručností a vedomostí s prepojením na disponibilné potenciály miest, obcí a regiónov pri ich realizácii...) Pri tom je žiaduce odhaľovať lokalitné potenciály prírodné, kultúrne, historické, vzdelávacie, vedecké ... z aspektov možného rozvinutia účelných, prospešných a efektívnych inovačných riešení v predmetnej oblasti => vytvárať aj podmienky pre „kombinované“ inovácie.

Dôležité je vhodne spoznávať a vymedzovať : flexibilnosť uplatňovania inovácií, t. j. ciele vidieť v procese vývoja zmien, flexibilne a vystríhať sa administratívne formulovaným výrokom o budúcnosti => „vyjasniť si žiaducu užitočnosť“, ktorá by sa mala dosiahnuť. Nedať sa strhnúť honbou za vysokým a okamžite dosahovaným ziskom, rastom konzumnosti, či „podľahnúť módnym marketingovým chytákom“...

Žiada sa vypracovať „meradlá“ hodnotenia a prehodnocovania jednotlivých inovácií v období ich projektovania, prípravy, ako aj po ich realizácii, a to najmä u inovácií „nemateriálnej povahy“. Dnes  využívaný spôsob uplatňovaného „meradla“ prostredníctvom peňažných meradiel, alebo výlučne technických je nielen neobjektívne, ale aj jednoznačne nevhodné.

V smere „zdokonaľovanie – zdokonaľovania“, možno povedať aj „inovácia v inovácii“ je pozoruhodná vedecká práca Š. Kassaya5) =>„PENTALÓGIA, s centrálnym zameraním na: tesné prepájanie vedy, vzdelávania s praxou (vrátane spätných väzieb medzi nimi).

Pozoruhodným sú aktivity „Nadácie Profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania“21), a to najmä rozvinutím v oblasti kooperačných vzťahov s lokálnymi inštitúciami (napr. klastrom) s využitím možností vzájomného napomáhania v pozitívnom vývoji, aktivity v oblasti ekonomickej diplomacie, sústavné prehlbovanie nových foriem tesnejšieho prepojenia vedy a vzdelávania v praxi, a to aj realizovaním v I.D.C.HOLDING, a.s.

Analogicky sú pozoruhodné postupy uplatňované J, Košturiakom22) => UNIVERZITA PODNIKANIA, zamerané na formovanie poznatkov na praktické využitie v podnikaní; M. Zeleného23) => ZET FOUDATION s orientáciou na vhodné orientácie v dôsledku „kontinuity“ zmien v rôznych oblastiach podnikania i nadväzností na manažment. 

Takto sa potom rozvíjajú v podnikateľskej oblasti aktivity prepájania teórie s praxou využívajúc tesné prepojenie na vzdelávanie, formovanie ľudí pre podnikateľské a prednostne inovatívne konanie.

Rozsiahle a radikálne zmeny (vykonané človekom => inovácie, ako aj zmeny prebiehajúce bez jeho zásahov), majú svoj závažný vplyv nielen na predmet, spôsob i lokality podnikania, manažment, organizáciu aktivít a organizačné štruktúry, ale aj na ďalšie oblasti, teda, aj na pôsobenie univerzitných celkov zameraných na vzdelávanie v predmetnom zameraní (Lipták24)).

Spomenieme len heslovite oblasti zasluhujúce si inovácie vo vzdelávacom procese, i keď spomenieme aj rôzne „staré pravdy“ o ktorých sa vie, ale málo sa bezprostredne uplatňujú:

  • Prehĺbiť schopnosť študujúcich => „myslieť, posudzovať, vymedzovať“; namiesto „memorovať, napodobňovať, opakovať“; „vedieť klásť otázky“; dosahovať súlad medzi: „chcieť a vedieť študovať“, vedieť formovať názor „čo – by bolo – keby => vykonal by som..“....=> aktívne formovanie sa ..., => postrehovať súvislosti i väzby medzi javmi... atď.
  • Obsah študovanej tematiky by sa mal rozvíjať flexibilne tak, ako sa prejavujú vývojové trendy, očakávateľné zmeny, spôsobom dôrazu na formy situačného sebavzdelávania pod vedením pedagógov, využitím aktívnych a aktivizačných metód pri zvládavaní tematiky i riešenia príslušných problémov, zapájanie sa do výskumných aktivít... a pod.

 

M. Zelený : „Od informácií k poznatkom, od poznatkov k vedomostiam od vedomostí k úspešným konaniam.“

 

  • Dôležité je v rámci vzdelávacieho procesu vhodným spôsobom využiť súčasné či staršie, poznatky, metódy i aplikačné prístupy s podmienkou ich nárokovanej modifikácie i adaptácie na súčasnosť a najmä budúcnosť...

J. Fiaux: „Využívajme účelne minulosť, aby sme v prítomnosti dosiahli inovácie uplatniteľné v budúcnosti.“

 

  • Väčší dôraz klásť vo vzdelávaní na „pestovanie a rozkvet“ pred dôrazom na „rast a expanziu“ príslušnej inštitúcie, cestami vhodne zvolených inovácií.
  • V manažérskom a podnikateľskom vzdelávaní postupne klásť dôraz na modifikácie pre ich úspešnú realizáciu v podmienkach regionálnej, lokálnej či cezhraničnej ekonomiky.
  • Prehĺbiť poznanie kladov a záporov v oblasti tvorby štruktúr „svojpomoc“, „samo => organizovanosť; samosprávnosť, samopodnikateľstvosť“a pod. napr. v  organizačnej usporiadanosti.
  • Pre úspech v inovovaní v akejkoľvek sfére je podstatná vhodná komunikácia medzi tými, ktorí sú pri vymedzovaní predstáv, formulovaní invencií, rozhodovaní o spôsobe realizácie inovácií až po ich používanie a účelné využívanie. Malo by sa to prejaviť aj u študujúcich.
  • V inovačnom procese sú rozhodujúcim faktorom ľudia. Ide nielen o manažérov, ale aj riešiteľov, technológov, projektantov, organizátorov atď. s veľkou významnosťou vstupuje do popredia „manažment sebazdokonaľovania a seba formovania“. V súčasnom vzdelávacom procese sa málo vyskytuje komplexný prístup k uvedenej otázke, čim v priebehu procesu inovácie sa bežne vyskytujú situácie, že „nie sú k dispozícii náležite schopní pracovníci“.

 

T. Baťa. „Nezabudni na to, aby si seba formovaním bol vždy vhodný pre nárokovaný čin, konanie.“

 

NA ZÁVER
 

Načrtli sme trochu netradičným pohľadom problematiku inovácií. Sme však toho názoru, že budúcnosť nás všetkých bude závisieť o. i. od vhodného využívania zdokonalení, novôt, pozitívnych poznatkov a invencií v inováciách, ktoré budú zabezpečovať napredovanie nášho civilizačného vývoja. Z takého odhadu budúcnosti, sme presvedčení, že úspech môžeme dosiahnuť len spoločnými silami, ktoré sa spomínajú od dôb Svätopluka, ale v praxi sa kontinuitne málo uplatňujú. Na tomto základe dochádzame k názoru, že v budúcnosti budú najúspešnejšie inovácie „kombinované“, „celo systémové“ a nie jednotlivé so zameraním len na „osobný“ úspech, resp. prospech.


Odkazy:

1) J. Neustupný: „Pravěk lidstva“. ORBIS, Praha 1947; 2) D. Čapková: „Myslitelsko vychovatelský odkaz Jana Amose Komenského“. ACADEMIE, Praha 1987; 3) M. Ždímal: „J.A.Komenský – PRAXEOLOG“. SOCIOCONSULT, Praha 1992;
4) T. Kotarbiński: „Praxeologie“. ACADEMIA, Praha 1972;

5) Š. Kassay: „Podnik a podnikanie V. (Učenie a rast – rozvoj adaptačných schopností v komplexnom a turbulentnom prostredí). VEDA, Bratislava 2014; 6)J.A.Schumpeter: „Teória hospodárskeho vývoja“. PRAVDA, Bratislava 1987;
7) F. Valenta: „Tvůrčí aktivita – inovace – efekjty“. SVOBODA, Praha 1969;
8) E. Fayol: „Zásady správy všeobecné a správy podniků“. ORBIS, Praha 1931;
9) F.W.Taylor: „Zásady vědeckého řízení“. Technicko hospodářska jednota, Praha 1947;
10) J. Ježek: „Organizační nauka“. ORBIS, Praha 1947 (podľa práce A.A.Bogdanova „ Tektologia. Všeobščaja organizacionnaja nauka“. Moskva 192;
11) F. Lipták – K. Mikulič: „Orientácia inovácií v manažmente“. Medzinárodná vedecká konferencia: „Manažment v 21. storočí: problémy a východiská, Vysoká škola manažmentu, Bratislava 2017; ISBN 978-80-89-306-34-3, strana 27-41;

12) V. Dostál – J. Loubal-F.Bartes: „Hodnotové inženýrství (Cesta k dosažení úspěšného výrobku)“. KEY, Ostrava 2009;   
13) F. B.Maynard: „Industrial engineering handbook, 5. edition“. McGRAW-HILL, New York 2001;
14) K. Mikulič: „Firma a jej prostredie“. VEDA, Bratislava 2015;
15) P. Molnár: „Innovation management“. EKONÓM, Bratislava 20017;
16) J.Porvazník: „Celostný manažment v prostredí globalizácie“IRIS, Bratislava 2014;

17) Medzinárodná vedecká konferencia New Europe, http://neweurope.sk.;
18) K. Ivanička: „Synergetika a civilizácia“.
ALFA, Bratislava 1988;
19) F. Lipták: „Úvahy o výzve teórii manažmentu z pohľadu budúcnosti“. KU-PF, Ružomberok/Poprad  2016;
20) T. Baťa: „Úvahy a projevy (3.vydanie), INSTITUT ŘÍZENÍ, Praha 1990;
20) R. Lešingrová: „Baťova soustava řízení“. Vlastným nákladom, Zlín2007;   
21) Š. Kassay = 
http://www.kassay.eu;
22) J. Kosturiak = 
http://www.jankosturiak.com;
23) M. Zelený  =
http://www.milanzeleny.com;
24) F. Lipták: „Súčasné problémy vysokého školstva na Slovensku.“ in Manažment podnikania a vecí verejných roč.X. č.29 str. 118-122; 23);

Autori: Doc. Ing. František Lipták, PhD. DrSc., Ing. Kamil Mikulič, CSc.      

Priemer: 1 (2 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama