Kniháreň Slova – október 2015

Svjatoslav Rybas: Stalin. Krev a sláva | Orlando Figes: Revolučné Rusko 1891 – 1991 | Oliver Stone, Peter Kuznick: Utajené dějiny Spojených států | Michal Štefanský, Slavomír Michálek: Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo | Peter Juza: Diplomacia: politologické, historické a právne aspekty

Svjatoslav Rybas: Stalin. Krev a sláva
 

Významný ruský autor Svjatoslav Rybas připravil českému čtenáři speciální edici biografie J. V. Stalina. Tato kniha je považována za dosud nejúplnější a nejobjektivnější publikaci o sovětském vůdci. V Rusku se již dočkala sedmi vydání a v roce 2014 se zařadila mezi bestsellery v Číně.
S. Rybas podrobně rozebírá Stalinovu složitou osobnost a nevyhýbá se ani intimnímu životu, který neodmyslitelně utváří pozadí velkých dějin. Zabývá se soupeřením o vedoucí pozice v sovětské společnosti a popisuje průběh nejdůležitějších operací druhé světové války nebo jednání s Rooseveltem a Churchillem.
   Profesor Rybas důkladně analyzuje letité úsilí SSSR o mezinárodní uznání a prozrazuje i dlouho utajené aspekty vztahu s USA. Speciálně pro českého čtenáře připravil kapitolu, jež se věnuje dlouholetým vztahům sovětského vůdce s československým prezidentem Edvardem Benešem. V závěru knihy se pak zamýšlí nad Stalinovým odkazem – projektem syntézy sovětského socialismu a kapitalismu, jenž od 80. let uskutečňuje Čína.
Ottovo nakladatelství, 2015, 728 strán
Konečně biografie, co nelže ani nefabuluje

Orlando Figes: Revolučné Rusko 1891 – 1991
 

Britský historik nevidí ruskú revolúciu ako jednotlivú udalosť, ale ako storočný cyklus násilia a honby za utopickými snami. Zatiaľ čo iní historici sa zamerali na kataklizmatické roky tesne pred a po roku 1917, Orlando Figes zobrazuje oveľa širšie obdobie.
   Revolúcia mení formu a charakter, no stále si zachováva podobné idealistické ciele, od svojich počiatkov v hladomorom sužovanom roku 1891 až po svoj koniec a kolaps komunistického Sovietskeho zväzu v roku 1991.
   Figes rozoznáva tri základné fázy: Lenin a boľševici, ktorí prichádzajú s deštrukciou všetkého starého a zrodom nového systému, pričom toho obdobie ukončí až teror tridsiatych rokov; stalinistická generácia pochádzajúca z nižších tried, ktorá vytvorí pevné štruktúry sovietskeho režimu a svoju legitimitu utvrdí víťazstvom v druhej svetovej vojne; a generácia roku 1956 ovplyvnená odhalením kultu osobnosti a stalinistických zločinov, no stále považujúca revolučný zápal za liek na ekonomický úpadok a stratu lojálnosti voči režimu.
   Až do zániku sovietskeho režimu jeho vedúci predstavitelia verili, že pokračujú v revolučnom diele započatom Leninom. Ich spôsob vládnutia sa časom menil, najmä po Stalinovej smrti, keď sa zriekli použitia masového teroru, ale vždy samých seba vnímali ako Leninových nasledovníkov pracujúcich na dosiahnutí rovnakých utopických cieľov, aké si vytýčili zakladatelia sovietskeho štátu: komunistickej spoločnosti, hmotného blahobytu pre proletariát a nového kolektívneho typu človeka.
   S autoritou a charakteristickým štýlom, ktorým sa preslávil už vo svojich predchádzajúcich knihách, prináša Orlando Figes pútavú a svojím spôsobom revolučnú zmenu pohľadu na jednu z kľúčových udalostí dvadsiateho storočia.
   Orlando Figes (1959) je britský historik, špecializuje sa na moderné ruské dejiny. Je profesorom histórie na Birkbeck College na Londýnskej univerzite. Autora siedmich kníh preložených do takmer tridsiatich jazykov preslávila najmä jeho monumentálna práca Ľudská tragédia, ktorá zachytáva ruskú revolúciu od konca 19. storočia až po Leninovu smrť. Napísal knihu o krymskej vojne, kultúrnym dejinám Ruska venoval knihu Natašin tanec, k jeho ďalším známym knihám patrí Šeptom o súkromnom živote v Stalinovom Rusku. Revolučné Rusko je prvý preklad Figesovej knihy do slovenčiny.
Premedia, 2015, 392 strán
Storočie s revolučným Ruskom

Oliver Stone, Peter Kuznick: Utajené dějiny Spojených států
 

Mysleli jste, že znáte americké dějiny? Tato kniha, bořící mýty o hodných a dobrotivých Spojených státech, vás přesvědčí o opaku.
   USA se v průběhu 20. století staly světovou velmocí s největší ekonomickou a vojenskou silou, inovátorem v oblasti technologií, centrem světových financí a pro mnohé kulturním a demokratickým vzorem. Ale podobně jako jiná historická impéria, i to americké bylo budováno agresivní politikou a válkami. Oscarový režisér Oliver Stone a renomovaný historik Peter Kuznick předkládají odvážně kritický přehled nejbolestnějších (a často také málo známých) aspektů amerických dějin – od anexe Havaje a invaze na Filipíny, podpory diktátorských režimů, zákulisní politiky a pletichaření během obou horkých světových válek a následující studené války až po období tzv. války proti terorismu po 11. září 2001 s vojenskými taženími na Blízkém a Středním východě. Tato jedinečná, často provokativní kniha nám ukazuje, jak často a daleko se během posledních sta let nechaly Spojené státy odvést od proklamovaných demokratických hodnot.
CPress, 2015, 336 strán

Michal Štefanský, Slavomír Michálek: Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo.  Od Trumanovej doktríny po Vietnam
 

Do roku 1944 sa Spojené štáty len veľmi málo zaujímali o povojnový osud stredovýchodnej Európy, lebo predpokladali, že tento priestor bude patriť do britskej záujmovej sféry. Lenže v povojnovom usporiadaní stredovýchodnej Európy sa nepresadili britské plány vytvorenia federácií alebo konfederácií. Hlavnou prekážkou bol sovietsky odpor, lebo ich pokladal za prekážku svojho politicko-mocenského prenikania na západ po porážke Nemecka. Kategorické sovietske „nie“ federáciám tak pochovalo plány „tretej Európy“ s kľúčovou úlohou Poľska v stredovýchodnej Európe.
   Z týchto dôvodov nemal nádej na úspech ani predošlý plán československo-poľskej konfederácie a neskôr ani plán balkánskej federácie. Po neúspechu konfederácie, československý exilový prezident Edvard Beneš našiel východisko v podpísaní československo-sovietskej zmluvy o priateľstve a povojnovej spolupráci z decembra 1943. A tým akoby predurčil budúcu orientáciu štátu. Podpísaniu ďalších zmlúv malých štátov s veľmocami malo zabrániť uplatnenie zásady „sebaobmedzovania“, aby sa spojeneckými zmluvami nevytvárali povojnové sféry vplyvu a kontroly. Túto zásadu opustil ZSSR už krátko po vojne a spojeneckými zmluvami s ľudovodemokratickými štátmi, ako aj medzi nimi navzájom, sa de facto vytváral sovietsky blok.
Veda, 2015, 167 strán

Peter Juza: Diplomacia: politologické, historické a právne aspekty
 

Známemu  slovenskému diplomatovi a politológovi Petrovi Juzovi, ktorý t. č. pôsobí v zahraničí, vyšla vo vydavateľstve PeIn Astana publikácia v ruskom jazyku „Дипломатия: политологические, исторические и правовые аспекты“. Text (v prílohe doplnený o plné znenie základných dokumentov: Viedenský dohovor o diplomatických stykoch 1961 a Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch 1963) na pomerne malej ploche komplexne predstavuje samotnú diplomaciu, jej politologické, historické a právne zdroje, ďalej jej inštitúty a funkcie. Autor zdôrazňuje, že hlavným cieľom diplomacie je dosiahnuť a stabilizovať mierové vzťahy, pritom na dosiahnutie tohto cieľa používať výlučne mierové prostriedky.PeIn Astana, 2015, 102 strán