Huncokárska škola na Piesku

V centrálnej časti rekreačnej oblasti Modra-Piesok, na pravej strane hlavnej cesty, ešte pred tým než nás cesta dovedie ku kaplnke Márie Magdalény, sa nachádza jednoposchodová budova spojená s históriou Huncokárov (nemeckých lesných drevorubačov). Hneď od jej postavenia (začali ju stavať v roku 1889, dokončená bola v roku 1890) v nej začala fungovať jednotriedna škola pre deti Huncokárov. Navštevovali ju deti nielen z Piesku, ale aj zo vzdialenejších drevorubačských lesných obydlí. Sprevádzkovaním školy sa Piesok stal akýmsi kultúrno-spoločenským centrom pre Huncokárov v Malých Karpatoch.

Kaplnka Márie Magdalény na Pieskoch.

Z histórie budovy „Nemeckej školy“

Pre túto budovu je zaužívaný názov „Nemecká škola“. Stavebný zámer bol postaviť Mestskú vilu pre ubytovanie letných hostí na poschodí a na prízemí nechať ubytovanie pre drevorubačov. Aby sme správne pochopili motív výstavby, posunieme sa v čase ešte o niekoľko rokov dozadu, do roku 1881, keď 17 významných osobností prednieslo mestskému zastupiteľstvu návrh, ktorý mal neskôr pre rozvoj rekreačných oblastí mesta zásadný význam.

Tento návrh uvádzam v pôvodnej gramatike:

„Slavné Zastupitelstvo!

Tá skutočnost, že hospody v mestských horách z roka narok s zdejšími i cizími hosťmi obidlené bívajú, a poptávka o také už včul vatšia je, jak hospody k dostaniu sú, naklonilo níže podpísaných o tom rozmíšlať: čiby nebolo dobre s rozmnožením hospod všetkým poptávkám ku bívaniu cez leto v zdejších horách zadosti učinit a s tým snád  aj tej možnosti k povstániu klimatického léčebného ústavu príležitosť dať?

Po viac krát držanej porade a dukladnom rozmíšlaní o tejto veci veci sa niže podpísaný vtom zjednotéli, že: poneváč dovčulka skutočne jak každému známo všetký hospody v horách ač hostú zaujaté boly a mnohý pre nedostatok takových, leto kdeinde len nie u nás strávit moseli, potrebnó je v tejto záležitosti volačo robit a preto sa uzavrelo k Slavnému Zastupitelstvu nasledujúci návrh predostret:

Aby tým, ktorý v našej jedlovej hore zdravie hladajú aj príležitost ktomu krez vystavenia odpovedných hospod daná bola a preto aby této samo slavné mesto na útraty mestské stavalo, alebo jestli by mestská kasa v tom položeniu nebola nech by slavné Zastupitelstvo dovolilo a uzavrelo jednotlivim osobám alebo spoločnostiam príbitky v mestských horách stavat, pod nasleedujúcíma podmínkáma.

1. Slobodné Královské mesto Modra dovoluje jednotlivým osobám aneb spoločnostiám v mestských horách a síce: na Písku aneb v Harmonii letné príbitky stavat.
2. Toto dovolenie (Consepion) sa dává na 10 roku a síce od 1.  Januara 1882 do 31. Decembra  1891.
3. Podujímatelia stavánia dostanu k tomuto cielu zo stránku mesta material za cenu dorábajúcú.
4. Dovoluje mesto v tom páde, jestliby sa v horách hlína na tehlu súca našla, ku usporeniu vídavku dovoza, v horách tehlu pálit.
5. Podujímatelia stavánia su od času úplného vystavenia príbitku počnúc cez 30 rokov sami používatelia tiechto príbitkov, po 30 rokov ale prevezme slavné mesto vystavené domi so všetkým náradím do svojho majetku.
6. Novo vystavené domi budú všetkých mestských tiarch slobodné.

V nádeji že slavné Zastupitelstvo návrh tento prijať ráči, zostáváme s najhlbšou úctou

V Modre dna 28. Septembra 1881

August Emresz - mestský kapitán
a ponížení služobníci:
Ján Maier - mešťanosta, Machvich - hlavný notár, Alexander Filípek - nadlesný, Daniel Pausz - mestský účtovník, Paul Dubovsky, August Baltzár, János Wagner, János Schwartz, Daniel Pausz - mestský účtovník, Paul Dubovsky, Paul Rapoš, János Potucek, Andráš Štettka, Jaánoš Schwartz, Samuel Slaný, Kornel Taubinger, Pál Levius“

Súčasný stav Nemeckej školy – Mestskej vily na Piesku, zadná časť budovy sa rozpadá.

Na základe tejto iniciatívy, ktorú si zastupiteľstvo osvojilo, sa neskôr v lesoch (v tom čase jedľových) rozvinula výstavba víl pre verejné využitie. Prvá bola postavená Vila Harmónia a druhou v poradí bola práve Mestská vila na Piesku. Ďalšie vily sa koncom 19. storočia už na Piesku nestavali, výstavba pokračovala v Harmónii. Mestské zastupiteľstvo si bolo veľmi dobre vedomé veľkého významu lesov pre Modru. Veď v druhej polovici 19. storočia tvorili príjmy mesta z lesov viac než polovicu celkového rozpočtu (napr. v roku 1848 to bolo 51,2 %). A tiež vedeli, že príjmy môžu byť nielen z ťažby dreva, ale aj z ubytovacej kapacity novostavaných víl.

Výstavbu Mestskej vily na Piesku financovalo mesto, celkový rozpočet bol 7 500 forintov a postavili ju na základe plánov miestneho stavebného majstra Jána Svoringera. Na Piesku sa v blízkom okolí kaplnky v tom čase nachádzalo päť domov pre huncokárske rodiny (Čermákovci, Steinerovci, Schwandtnerovci, Lindtnerovci a Grausovci). Vila postavili na pozemku, kde stál chátrajúci dom rodiny Čermákovcov. Mesto z prenájmu štyroch letných bytov v tejto vile predpokladalo ročný príjem spolu 600 forintov. Rodinu Čermákovú ubytovali na prízemí budovy. To, že sa v jednej z 12 izieb zriadila škola, pravdepodobne súviselo s tým, že v roku 1884 požiadal vrchný školský inšpektor Jozef Róth o povolenie prístavby svojho letného bývania (miestnosť 4,6 m x 5,5 m) k existujúcemu huncokárskemu domčeku Schwandtnerovcov (tí bývali hneď oproti Čermákovcom). Toto mu povolili a následne pri svojich letných pobytoch videl život a potreby detí Huncokárov.

Trieda pre huncokárske deti

Na budove je umiestená pamätná tabuľa o pôsobení Fraňa Kráľa.

Vyučovanie v škole sa začalo 1. októbra 1890. Prvým učiteľom bol Július Sokal. Na jeho pracovnej zmluve sa uvádza plat 50 forintov od mesta za rok (v mesačných splátkach) a zadarmo k dispozícii ubytovanie v jednoizbovom byte tejto vily, kúrenie (drevo), osvetlenie (petrolej). Učiteľovi drevorubači platili 50 grajciarov za každé školopovinné dieťa mesačne. Oficiálnym vyučovacím jazykom v tom čase bola maďarčina, je však možné, že tieto deti sa vyučovali po slovensky. Až do zatvorenia školy (v roku 1945) sa tu vystriedalo veľa učiteľov, v roku 1893 nastúpil Ján Gere, toho však v roku 1895 pre neplnenie pracovných povinností požiadali drevorubači uvoľniť. Od roku 1898 tu pôsobil Ferdinand Dúbravský. Jeden rok tu aj učil Fraňo Král (1930). V čase Slovenského štátu 1938 – 1945 sa vyučovalo po nemecky (odtiaľ pochádza názov Nemecká škola). V tom vojnovom období bol žiakom tejto školy aj môj otec Otto Graus, jeho otec Viliam Graus ešte ako dieťa tiež do tejto školy chodil. Po skončení vojny boli v roku 1945 na Slovensku všetky nemecké školy (teda aj tá na Piesku) zatvorené.

Návrhy ako naložiť s budovou
 

V budove istú dobu bola na prízemí aj horáreň (slúžil tu Aschenschwandtner). Tiež tu ešte pred pár rokmi bola predajňa potravín. V súčasnosti je budova neobývaná a v zlom technickom stave, v jednej jej časti sa prepadla strecha. V predošlých volebných obdobiach sa do tejto budovy neinvestovalo. Je najvyšší čas aby sa budove vrátil jej pôvodný význam, t. j. aby mohla slúžiť na rekreačné účely širokej verejnosti. Je na vynikajúcom mieste a to treba využiť. Turistom, ktorých je tu veľa, chýba občerstvovacie a ubytovacie zariadenie na slušnej úrovni za dostupné ceny. Tiež sa ponúka možnosť zriadiť tu múzeum Huncokárov. Po zrekonštruovaní školskej triedy by sem mohli chodiť deti zo škôl v Malokarpatskom regióne na jednodňové školy v prírode. Je zrejmé, že súčasné vedenie mesta si uvedomuje význam tejto budovy a jej osud mu nie je ľahostajný.

Niekde začať treba, začnime od seba

Huncokársky cintorín na Pieskoch.

V novembri minulého roka za sumu 5 560 € (z toho sumou 4 000€ prispela Nadácia Slovenskej sporiteľne) dalo mesto 1 hektárový pozemok, ktorý k budove patrí, vyčistiť a zasadili tu ovocné stromčeky. V Modre tak vznikol prvý mestský sad. Vytvorilo sa veľmi pekné prostredie, ktoré môže byť vhodné aj na konanie kultúrnych podujatí. Na rekonštrukciu budovy Mestskej vily na Piesku (Nemeckej školy) bude však potrebná oveľa vyššia suma. Je ťažké odhadnúť výšku investície, no určite to bude šesťciferná suma.

Takúto sumu z mestského rozpočtu je dosť ťažko vyčleniť. Niekde však treba začať. Už dosť veľa rokov sa len hovorí, že s budovou treba niečo robiť, tá však naďalej chátra.

Ja s mojou manželkou sme sa rozhodli že začneme tým, že na obnovu tejto budovy darujeme sumu 2 000 €. Radi tak urobíme, lebo nám veľmi záleží na uchovávaní kultúrneho dedičstva po Huncokároch.

V roku 2014 som vypracoval projekt zhotovenia 21 drevených krížov na Huncokárskom cintoríne. Spolu s mojou manželkou sme sumou 2 400 € realizáciu tohto projektu aj financovali.

Naše občianske združenie Cintorín na Piesku a Malokarpatskí Huncokári zaregistrovalo na Ministerstve vnútra verejnú zbierku na záchranu a renováciu tejto význačnej budovy. Podrobné informácie o tejto zbierke sú na našom web sídle: www.ludialesov.sk. Výnos zo zbierky po jej skončení darujeme mestu Modra, ktorému táto budova patrí.

Pozn.: Autorské práva vyhradené

Foto: František Mach