Reklama

Čo by nám teraz povedal Vladimír Clementis?

Počet zobrazení: 2442

6_tisovec_pamatna_tabula_s_bustou_na_rodnom_dome_v._clementisa.jpgUž po 36. raz zavítali do Tisovca účastníci turistického pochodu Clementisovou cestou, aby si počas predĺženého septembrového víkendu pripomenuli 115. výročie narodenia jedného zo slávnych rodákov tohto malohontského mestečka  – Vladimíra Clementisa (narodil sa tu 20. septembra 1902). Doslova jedného z mnohých. Je priam neuveriteľné, koľko významných osobností od konca 18. storočia až po súčasnosť tu po prvý raz uvidelo svetlo sveta, alebo tu roky pôsobili.

Mesto pod majestátnym vrchom Hradová má sotva 4 500 obyvateľov, no spájajú sa s ním životné osudy ľudí, na ktorých sa dnes neprávom zabúda. Napríklad na evanjelického biskupa Pavla Jozeffyho, ktorý svojimi ľudovo-výchovnými aktivitami, ale aj Prestolným prosbopisom viedenskému panovníkovi proti zavedeniu povinnej maďarčiny v školách a kostoloch, prešľapával chodník štúrovskej generácii. Pamätná tabuľa s jeho obrazom visí v interiéri evanjelického kostola, ďalšia na priečelí bývalej fary.

Pamätná tabuľa s bustou na rodnom dome Vladimíra Clementisa.

 

Mestečko národných dejateľov
 

Ďalšími národovcami boli August Horislav Škultéty, Daniel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka, básnici Gustáv Lojko-Hostivít Tisovský, Bohuslav Nosák Nezabudov a Daniel Záboj Lauček, pedagóg a zberateľ ľudových piesní Ľudovít Vansa, takmer slepý kolportér slovenských kníh Matej Hrebenda, spisovateľka Terézia Vansová či Samuel Daxner, zakladateľ ochotníckeho divadla a spevokolu, hasičského i ľudového rybárskeho spolku, od roku 1918 gemersko-malohontský župan.

O jeho strýkovi, kapitánovi dobrovoľníckeho zboru hurbanovcov a autorovi Memoranda národa slovenského Štefanovi Markovi Daxnerovi sa hádam ani netreba zoširoka vyjadrovať. Obaja majú na centrálnom námestí busty, ku ktorým v júni tohto roku pribudol pri 110. výročí narodenia aj pomník náčelníka štábu povstaleckej armády počas SNP generála Júliusa Noska. Jeho zhotovenie zaplatil zo svojho primátor Tisovca Peter Mináč.

Zľava: Busty Štefana Marka Daxnera a jeho synovca Samuela na mieste, kde stál daxnerovský dom. Pomník povstaleckému generálovi Júliusovi Noskovi odhalili v lete tohto roku. Pamätná tabuľa na mieste, kde bola škola, v ktorej sa učili alebo pôsobili viaceré historické osobnosti Tisovca. Pamätná tabuľa na mestskom úrade interbrigadistovi Pavlovi Šifríkovi.

1_tisovec_busty_stefana_marka_daxnera_a_jeho_synovca_samuela.jpg3_tisovec_pomnik_povstaleckemu_generalovi_juliusovi_noskovi.jpg

2_tisovec_pamatna_tabula_na_mieste_kde_bola_skola.jpg

 

 

 

 

 

 

 


5_tisovec_pamatna_tabula_interbrigadistovi_pavlovi_sifrikovi.jpg

Žiaľ, socialistickej prestavbe mesta za obeť padlo niekoľko architektonicky síce nevýznamných, no historicky cenných budov. Viaceré tieto miesta pripomínajú pamätné tabule, ktorými je centrum Tisovca ovenčené. Tabule sú aj na dnešnom Námestí V. Clementisa na miestach, kde kedysi stál dom Daxnerovcov a kúsok opodiaľ základná škola, kde chodili mnohí z tunajších rodákov a učil na nej aj Clementisov otec Ľudovít. Niekedy má návštevník mesta pocit, akoby kráčal po sieňach národopisného múzea. Nepochybne aj vďaka súčasnému primátorovi. Bez pyšných palácov a honosných meštianskych domov, ale takto, či predovšetkým takto, skromne vyzeral slovenský vidiek v minulých storočiach.

7_tisovec_nahrobny_kamen_rodicov_vladimira_clemtnisa_a_jeho_sestry_olgy_kriskovej.jpgNáhrobný kameň rodičov Vladimíra Clementisa Ľudevíta a Márie Adely a jeho sestry Oľgy Kriškovej.

Na tisovskom cintoríne sme našli spoločný hrob Clementisových rodičov a jeho sestry Oľgy, ako aj náhrobník starého otca Václava Vraného, pedagóga, kultúrneho dejateľa a medzinárodne uznávaného biológa, ktorý prišiel na Slovensko z východných Čiech. Na cintoríne bol pochovaný aj Štefan Marko Daxner, jeho telesné pozostatky však preniesli do Martina na Národný cintorín, a tak v Tisovci ostal iba podstavec spod jeho náhrobného kameňa s vysvetľovacou tabuľkou.

Na budove radnice pozornosť okoloidúcich zaujme i mramorová tabuľa venovaná tisovskému rodákovi Pavlovi Šifríkovi. Na Štedrý večer roku 1936 padol ako 27-ročný hrdinskou smrťou za demokratické Španielsko v meste Villa del Río neďaleko Cordóby ako jeden z prvých interbrigadistov. Bojoval so zbraňou v ruke proti fašizmu v čase, keď si ešte predstavitelia západných mocností podávali ruky s Hitlerom a podpisovali s ním zmluvy. Napríklad o pričlenení Sudet, Petržalky a Devína nacistickému Nemecku.

A bol to ďalší tisovský rodák, Clementis, ktorý vtedy bil na poplach a roku 1938 sprevádzal bojovníka za nezávislosť Indie Džaváharlála Néhrúa a jeho dcéru Indiru na mítingoch solidarity s ohrozeným Československom. Nepomohlo to. Vinou ľahostajnosti, skepsy veľkej časti európskej verejnosti voči zaužívaným politickým praktikám a naivným, no nebezpečným názorom, že nastolenie „nového poriadku“ vyrieši všetky krízy.

 

Koncert v evanjelickom chráme
 

Spomienkové oslavy na Vladimíra Clementisa sa začali už v piatok 15. septembra slávnostným prijatím hostí na radnici. Pri tejto príležitosti predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár odovzdal primátorovi Tisovca a hlavným predstaviteľom družobných miest z krajín Višegrádskej štvorky – z maďarského Putnoku, poľského Nowého Żmigródu a moravskosliezskych Ludgeřovíc – Čestné uznanie za zásluhy proti fašizmu, za slobodu, za rozvíjanie odkazu SNP. Medailu SZPB dostal aj pri príležitosti svojich 70. narodenín niekdajší minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, ktorý sa na dôchodok presťahoval z Hnúšte do svojho rodiska – tunajšej miestnej časti Rimavská Píla.

9_muzsky_zbor_dr._samuela_daxnera_v_tisovci_vedie_gabriela_rufusova.jpg10_z_vystupenia_ziakov_zakladnej_umelckej_skoly_v_tisovci.jpg

Vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Tisovci.

Mužský zbor Dr. Samuela Daxnera v Tisovci vedie Gabriela Rúfusová.

Program pokračoval v evanjelickom kostole 16. ročníkom Koncertu venovanom obetiam represálií päťdesiatych rokov. Kultúrne podujatie tradične otvoril Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera pod vedením Gabriely Rúfusovej. S príhovorom vystúpil zborový farár ECAV Radoslav Naď.

Organovým vystúpením sa predstavili Aleš Tománek z Ludgeřovíc i Ján Bačako z Noweho Żmigródu. Flautistku Székely Anikóovú na klavíri doprevádzala Kincsesné Baloghová Bettinová z Putnoku. Koncert za veľkého potlesku zakončili žiaci a učitelia z tisovskej Základnej umeleckej školy.

11_stale_maldi_laviciari_s_tisovskym_primatorom_petrom_minacom_15._9._2017.jpg

Stále mladí ľavičiari s tisovským primátorom: Keby sme žili v Tisovci, všetci volíme za regionálneho poslanca Petra Mináča.
 

Zo Zbojskej cez Burdu do Tisovca
 

Na druhý deň, tradične tretiu septembrovú sobotu, odštartoval zo Zbojskej a Pohorelej cez sedlo Burda do Tisovca diaľkový pochod. Žiaľ, v noci došlo k ohlasovanému zvratu počasia. Ešte aj ráno lialo ako z krhly, a tak mnohých to od turistiky odradilo.

12_sucastou_clementisovych_dni_boli_aj_jazdy_zubacky_s_parnym_rusnom_na_trase_zbojska_-_tisovec.jpgUž 36. ročník tohto podujatia odštartoval príchod historickej zubačky s parným rušňom z Tisovca na Zbojskú. Pre hustý dážď skupina asi päťdesiatich bývalých členov Mladej demokratickej ľavice (už aj s vlastnými deťmi, i vysokoškolákmi) ešte stále váhala na chate: ísť či nejsť? Najprv tí smelší, potom aj tí ostatní sa postupne vydávali na túru. Dobre urobili, lebo pri výstupe na prvý vŕšok Kučalach sa oblaky roztvorili, dokonca aj slniečko na chvíľu vykuklo. Cez stúpajúce mrákavy sa na juh ponúkal výhľad až no maďarskú Matru.

13_clementisovou_cestou_2017._7.jpgSkalní účastníci podujatia trocha zosmutneli, keď prechádzali okolo opusteného gazdovstva Adámkovcov, kde ich vždy vítali s čerstvým koláčom, ovčím syrom a žinčicou. Zato na chate o niečo vyššie ich čakali Dobiášovci s horúcim čajom.

V sedle Burda si účastníci mohli pochutiť na vynikajúcom guľáši, ktorý navarili spoluorganizátori zo Závadky nad Hronom. Len ho tohto roku bolo dajako málo, pre viacerých ostala len kapustnica, pravda, už nie zadarmo. A kto mal chuť na sladké, mohol si dať palacinky od Tisovčaniek z Únie žien Slovenska.

Niektorí sa ešte zastavili na kamarátskom štamperlíku na chate Vraniakovcov z Košíc. Pravda už bez uja, ktorý zomrel vlani na jar. Jeho dcéra však dokazovala, že bude  pokračovať v tradícii svojho otca. A tak mnohým odľahlo. Ďalej viedla takmer nekonečná cesta dole údolím Rimavy až do mesta.

 

Školská mládež zase chýbala
 

Podvečer sme sa opäť stretli na ústrednom námestí pred Pamätníkom V. Clementisa, ku ktorému delegácie položili vence kvetov. K prítomným sa prihovoril Peter Mináč. Nevyhol sa ani blížiacim sa regionálnym voľbám a hnedému moru, ktorý z Banskej Bystrice šíri doterajší župan. Žiaľ, mnohí účastníci pochodu práve pre to úvodné ranné váhanie ešte nestihli dôjsť do mesta. A tak sa pietny akt konal pred poloprázdnym námestím.

18_pietny_akt_na_namesti.jpgMimochodom, niekoľko dní predtým do Tisovca zavítal prezident Andrej Kiska. Pri návšteve bilingválneho gymnázia sa mu riaditeľka posťažovala, že mnohí jej študenti sú naklonení práve Marianovi Kotlebovi. V piatok ani sobotu sme ju však na podujatiach venovaných významnému účastníkovi zahraničného odboja – Vladimírovi Clementisovi – nevideli. Ba ani miestnych stredoškolákov. Iste, časť gymnazistov sem do školy dochádza, ale nechce sa veriť, že by všetci tí z Tisovca a jeho okolia boli cez predĺžený víkend s rodičmi, povedzme, v Tatrách alebo vo Viedni na nákupoch.

Očividne aj základné školy ignorovali protifašistický pochod. Z čierno-bielych fotografií z prvých ročníkov tohto podujatia, ktoré organizoval nezabudnuteľný nadšenec pre Clementisa Milan Vojtko, vyplýva, že na jednotlivých ročníkoch nechýbali ani desiatky chlapcov a dievčat. Čo robili teraz? Ani na námestí ich nebolo vidno. Surfovali po internete?

Program sa zakončil v spoločenskej sále Mestského kultúrneho strediska koncertom hudobnej skupiny Balkan Sambel. My ubytovaní na chate Zbojská sme ho museli oželieť, lebo posledný autobus odchádzal o 17. hodine. Potom už je mestečko pod Hradovou, pokiaľ ide o verejnú dopravu, až do nasledujúceho rána odrezané od ostatného sveta.

vence_pri_pomniku_vladimira_clementisa_na_rovnomennom_namesti_v_tisovci.jpgNa diaľkovom pochode aj potom na chate neobišla nás ani téma konkurzu miestneho priemyselného podniku Cestné a stavebné mechanizmy po tom, ako EÚ zaviedla ekonomické embargo proti Rusku. Táto akciová spoločnosť doteraz zamestnávala v Rimavskej doline vyše pol tisícky ľudí a aj vďaka nej mal Tisovec oproti priľahlým oblastiam Gemera pomerne nízku nezamestnanosť. Kto to teraz vyrieši? A komu „neriešenie“ naženie vodu na mlyn?


Bude sa ďalej na župe zdraviť Na stráž?
 

Peter Mináč, ktorý kandiduje za poslanca banskobystrického samosprávneho zastupiteľstva, vo svojom prejave po položení vencov ku Clementisovmu pomníku zdôraznil, že ľudia by nemali v novembrových voľbách podľahnúť klamstvám doterajšieho predsedu kraja, ktorý zo svojich populistických sľubov nič nesplnil.

„Nesmieme dopustiť, aby sa ďalších päť rokov v župnom dome pozdravovalo Na stráž!“ zdôraznil skúsený primátor. Tej hanby v srdci Slovenského národného povstania už naozaj bolo viac než dosť. Čo by na to teraz povedal Vlado Clementis?

zbojska_rozluckova_fotorafia_po_36._rocniku_pochodu_clementisovou_cestou.jpg
Rozlúčková fotografia po 36. ročníku Clementisovej cesty pred chatou Zbojská. Vpredu v podrepe štátny tajomník Braňo Ondruš.

Foto: Autor a účastníci pochodu

Priemer: 4.8 (17 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama