Sedemdesiatosem dní po Karpatoch
Začiatkom leta vyšla s podporou Ministerstva kultúry SR vo vydavateľstve Karpaty-Infopress v rámci edície Hory - diaľavy zaujímavá cestopisná kniha Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín, v ktorej autor Svetozár Krno popisuje cestu trojčlennej expedície po karpatskom oblúku.
Publikácia pútavou formou zachytáva významné zážitky z priekopníckeho, u nás dosiaľ nezopakovaného podujatia, ktoré zorganizovali a uskutočnili traja vysokohorskí turisti (Pavel Mach, Ľuboš Calpaš a Svetozár Krno) v amatérskych podmienkach - doslova na kolene. Po dlhých a tvrdých prípravách sa títo odvážlivci, sprevádzaní niekoľkými podpornými skupinami na viacerých úsekoch trasy, rozhodli prejsť celý karpatský oblúk od dunajskej úžiny Železné vráta cez dvadsaťosem pohorí Južných a Východných Karpát a trinásť v Západných Karpatoch na Slovensku (od Slanských vrchov cez Čergov, Nízke Tatry až po Malé Karpaty). Po 78 dňoch prišli do konečnej stanice na starobylom Devíne.
Viacero rovín rozprávania
V koncepcii spracovania publikácie sa prelína niekoľko rovín. Autorovo dynamické rozprávanie sa spája s popisom zemepisne zaujímavých miest v oblasti karpatského regiónu, vykresľuje spôsob života tamojších horalov, zvyky miestnych ľudí atď. Ďalej predstavuje akýsi psychologický pohľad na život turistu - adaptáciu na tamojšie drsnejšie prostredie, pre ľudský organizmus náročnejšie po stránke fyzickej i psychickej. Krno podrobne vykresľuje všetky nástrahy, ťažké úlohy i náročné výzvy, pred ktorými aktéri tohto podujatia po celý čas cesty v horách stáli.
V tejto súvislosti určite stoja za zmienku autorove postrehy o špecifických pravidlách života turistov v horskom prostredí, a to tak po stránke materiálnej a fyzickej (dôkladná príprava, solídne vybavenie), ako i psychickej. S. Krno sa niekoľkokrát zmieňuje o medziľudských vzťahoch vo vysokohorskej turistike. Vyzdvihuje najmä zohranosť kolektívu a vzájomnú toleranciu medzi členmi výpravy. Zaujímavou je samotná "akčná trojka", ktorá môže byť ukážkovým príkladom v politických a spoločenských dimenziách tak často vyzdvihovaného pravidla o pestovaní jednoty a harmónie v rozmanitosti. Trojčlennú skupinu turistov totiž tvorili ľudia z rozličných profesií - elektrotechnik, strojársky inžinier a politológ. Tento faktor i nerovnaké povahové vlastnosti jednotlivých aktérov nebránili vytvoreniu zohraného kolektívu, v ktorom sa rozdiely skôr vhodne dopĺňali. Dnes sa zdá až neuveriteľná zanietenosť ďalších desiatich členov výpravy z podporných skupín, ktorí základnej trojici pravidelne prinášali na hlavný hrebeň jedlo až z ďalekej Bratislavy. Veď išlo o časy, keď v Rumunsku zaviedli lístkový systém na potraviny.
Kritika spotrebiteľského štýlu
Ďalšími zaujímavými aspektmi knihy je celkové vykreslenie špecifických podôb života v horách, odťažitého od všedného, konzumného a civilizácii bližšieho prostredia. Navyše, tento život obohacuje pomer s ľuďmi iných etník. Cennou zložkou Krnovej publikácie je jej historicko-politologická rovina. Autor predkladá jednotlivé príbehy z cesty, exkurzy do minulosti, popisuje rozličné historické súvislosti, udalosti i legendy (tajomný hrad v Karpatoch, osobnosti slovenských národných dejín), podáva výklady o viacerých etnických skupinách (Sikulovia), či filozofiu spolužitia ľudí v oblasti karpatského oblúka. Zaoberá sa i pohľadmi na vysokohorskú turistiku, prístupmi k nej aj s jej kontroverznými aspektmi, napríklad výhodami či nevýhodami zákazov na horách zo strany horských služieb a profesionálnych ochranárov.
Kniha je cenným prostriedkom na uvedomenie si všetkých rovín života v osamelom vysokohorskom prostredí, a to tak pozitívnych (pokoj, ticho, kontakt s panenskou prírodou ozdobenou pestrým rastlinstvom, živočíšstvom i špecifickou kultúrou pastierov a salašov), ako i negatívnych, ako je povedzme telesná námaha, drsnejšie klimatické podmienky, či každodenná psychická i fyzická záťaž.
Autorova výpoveď vyznieva ako rozhodná, no kultivovaná kritika voči dnes dominujúcemu a všade propagovanému spotrebiteľského životnému štýlu. Funkčne spája obraz krajiny a správanie sa ľudí v nej s výpoveďami známych osobností, ktorých životné osudy sa spojili s karpatskou prírodou (M. Bell, M. Eminescu, J. Hašek, I. Houdek, J. M. Hurban, A. Medňaský, G. S. Speer, B. Stocker, F. Švantner, S. H. Vajanský, J. Verne, G. K. Zechenter-Laskomerský a iní). Esejistický text oživuje moderná, nenásilná grafická úprava, vhodný výber farebných a čiernobielych fotografií.
Pedantnejší čitateľ privíta v prílohe podrobný zoznam a základnú charakteristiku prírodných klenotov celého karpatského oblúka, z ktorých sa iba zlomok objavuje v reklamách cestovných kancelárií a v bedekroch. Kniha prináša aj odborné, v našej geografickej literatúre dosiaľ nepublikované rozdelenie celých Karpát na 214 geomorfologických jednotiek.
Autor (1976) je študent politológie UK Praha
Svetozár Krno: Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín. Karpaty-Infopress, Bratislava 2001
