Klásť tie podstatné otázky
Attac (Združenie pre zdaňovanie finančných transakcií na pomoc občanom) vzniklo v roku 1998 a dnes má asi 30 000 členov. Donedávna neznámej organizácii sa podarilo najmä demonštráciami v Prahe, Nice či Janove presadiť diskusiu na tému globalizácie, solidárnej ekonómie a tiež Tobinovej dane.
Tobinova daň sa zakladá na princípe nízkeho poplatku vo výške dve promile za každú devízovú výmenu. Čím rýchlejšie tieto výmeny cirkulujú, tým sa poplatok zväčšuje. Takéto zdanenie by umožnilo znížiť únik devíz, spôsobujúci nerovnováhu trhu bez penalizácie „reálnej ekonómie“ (výmeny tovarov a investícií). Technicky možné je to preto, lebo všetky medzinárodné pohyby kapitálu prebiehajú niekoľkými kompenzačnými komorami, kde sa dajú dokonale zistiť.
Neoliberálna globalizácia má svoj pôvod v dereglementačnej politike, presadzovanej do krajnosti tandemom Reagan - Thatcherová v 80. rokoch. Mylne nás označujú za antiglobalistov. Naopak, my sme pokračovateľmi veľmi dlhej tradície humanistických a globalizačných mysliteľov. Globalizmus je ideálom, ktorý sa zameriava na zjednotenie ľudkého spoločenstva. Antiglobalistami v tomto zmysle sú skôr veľkí finančníci, pre ktorých je svet iba poľovníckym revírom. Dnes je alternatívou neoliberálnej globalizácie najurgentnejšie ovládanie financií. To, že ekonomická moc prešla z verejnej správy národných štátov do privátnej sféry medzinárodných finančných záujmov, je podstatou útrap sužujúcich svet. Neblahé účinky tohto transferu moci sa prejavujú na všetkých úrovniach: podnikovej, národnej i medzinárodnej.
Liberálny systém je veľmi efektívny, keď ide o výrobu, no nevie rozdeľovať. Vie účinne narábať iba prostredníctvom zväčšovania nerovností. Na to treba útočiť solidaritou, zabezpečovaním lepšieho rozdelenia zamestnanosti pomocou skrátenia pracovného času a lepším rozdelením bohatstva v rámci národov a medzi národmi. Na druhej strane sa musia reformovať medzinárodné inštitúcie. Je neprípustné, aby Svetová obchodná organizácia vydávala zákony a zároveň vykonávala spravodlivosť. Mala by zabezpečovať prevahu sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných zmluvách. Medzinárodný menový fond musí zase ustúpiť od programu štrukturálnych úprav, ktoré doslova dusia najchudobnejšie krajiny. Rozvoj chudobného národa súvisí totiž najmä s budovaním základných infraštruktúr, zatiaľ čo štrukturálne úpravy obetujú práve túto časť rozvoja v prospech obnovenia rovnováhy sledujúcej uhradenie nespravodlivého dlhu.
Mali by sme prestať dusiť rozvojové krajiny a anulovať ich dlhy. V roku 1999 dosiahli transfery fondov z týchto krajín do rozvinutých z dôvodov úhrady dlhov 350 miliárd dolárov, teda sedemnásobok medzinárodnej pomoci. Krajinám Juhu treba pomôcť vytvorením svetového fondu na pomoc rozvoja, ktorý by fungoval ako Marshallov plán. Tobinova daň by mohla prispievať na výživu.
Najlepším a najúčinnejším spôsobom boja proti terorizmu je odstrániť jeho príčiny. Veď bujnie vinou živnej pôde, na ktorú tiež poukazujeme: 800 miliónov hladujúcich, sociálna nespravodlivosť, rast nerovností, burzové zisky a arogancia mocných. Pokiaľ ide o zdroje financovania používaných teroristami, patria sem drogy, prostitúcia, obchod so zbraňami, absencia kontroly kapitálu, špinavé peniaze prepierané v daňových rajoch. Nie je za zaostrovaním pozornosti na bin Ládina a Taliban zámer vyhnúť sa kladeniu tých skutočných otázok?
Autor je profesor ekonomických vied na Sorbonne v Paríži
Preložila Barbora Čakovská
