Prišiel som, aby som videl

Prišiel som, aby som videl tváre
prívetivé ako staré zmetáky,
prišiel som, aby som videl tiene
smejúce sa mi už z diaľky.

Prišiel som, aby som videl múry
zrútené na zemi či všetky vztýčené,
prišiel som, aby som videl veci,
ospalé veci tohto sveta.

Prišiel som, aby som videl moria
uspaté v talianskom košíčku,
prišiel som, aby som videl brány,
prácu, strechy, aby som videl cnosti
žltej farby takej vyblednutej.

Prišiel som, aby som videl smrť
a jej pôvabnú sieť ktorou chytá motýle,
prišiel som, aby som ťa čakal
s náručou márne roztvorenou vo vetre,
prišiel som neviem prečo;
jedného dňa som otvoril oči: prišiel som.

A preto bez naliehania chcem pozdraviť
toľko milovaniahodných vecí:
priateľov, ktorí majú farbu neba,
dni, ktoré majú farbu premenlivú,
slobodu, ktorá má farbu mojich očí;

Deti z hodvábu takého priezračného,
pohreby nudné ako kamene,
istotu, ten hmyz
hniezdiaci vo volánoch vetra.

Zbohom, moji neviditeľní sladkí milenci,
tak rád by som bol spočinul vo vašich náručiach.
Len pre tie bozky som prišiel na svet,
chráňte si ústa, ak sa raz vrátim.

Preložila Silvia Ruppeldtová