Slovo čitateľov
Zvyk predchádza úcte Ad: Vlastenecký zákon preberá z letargie (S. Svoreňová) Slovo 11/2010 Hlboko sa mýli autorka článku a všetci tí, čo si myslia, že vlastenecký zákon nie je potrebný, lebo bude vyvolávať averziu. Už to, že médiá vyzývajú (napríklad Štefan Hríb v .týždni) mládež i učiteľov, aby sa na tom zneužití (t. j. spievanie štátnej hymny v škole) nepodieľali, je nepochopenie vlastenectva a výchovy k úcte k štátnym symbolom. V konečnom dôsledku k republike, ktorú reprezentujú. Kto má skúsenosti s výchovou, vie, že úcte predchádza zvyk konať tak, ako si to daný jav vyžaduje. Všetci sme boli mladí a skoro každý by bol radšej išiel na ihrisko ako do školy. Mladý človek si však neuvedomuje, že si plnením povinností buduje predpoklady na primeraný spoločenský život a uplatnenie, v ktorom treba rešpektovať určité hodnoty. Úcte k nim predchádza postupné osvojenie. Bartko Pardon pre poslancov Parlament sa poslaneckej imunite z času na čas venuje, no nikdy nedospel k akceptovania hodnému výsledku. Túto skutočnosť zrejme nezmeníme. Takže, ako povedal Marcus Antonius, budeme musieť zmeniť svoj postoj k skutočnosti. Zvyknúť si na to, že si dámy a páni v Národnej rade SR na výsady nedajú siahať. Buďme vlastne radi, že si neodhlasovali zákon, ktorý by im zaručoval tzv. pardon. Ten udeľovali šľachticom v štátnych službách za čias kardinála Richelieua vo Francúzsku. Ak sa aristokrat cítil v ohrození, požiadal o „pardon“. Išlo o právne podložený akt porovnateľný s amnestiou. Vzťahoval sa nielen na minulosť, ale i na to, k čomu ešte iba dôjde. V podstate dával voľnú ruku na akýkoľvek budúci čin. Z úst nejedného starého harcovníka v NR SR by sme iste počuli: „To by bolo super!“ Rudolf Slezák,Vysoká pri Morave Všetci ste Slováci? Igen! Ad: Orbán chce totálne prevziať moc (V. Roth) Slovo 10/2010 Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí SR k prejavu poslanca Európskeho parlamentu za stranu Jobbik, ktorý volá po odplate za dávne krivdy na svojom národe a namieta voči právnemu poriadku v susednom suverénnom štáte, je správne. Prejav predstaviteľa tejto extrémistickej strany totiž vôbec nestojí za reč. Časť našej občianskej verejnosti to však zbytočne dráždi. Jobbiku možno ide práve o to: vyvolať napätie a zastierať relevantné problémy. Na túto hru pristúpil aj rakúsky prezident, keď v posolstve k účastníkom sudetonemeckých dní poslal pozdrav, v ktorom odsúdil Benešove dekréty o odsune nemeckej menšiny. Jaroslav Giláni, Humenné Rovnosť aj v gramatike Ad: Ďaleká cesta k rodovej rovnosti (S. Svoreňová ) Slovo 10/2010 V našej domácnosti žijeme v pomere 3:1 v prospech mužského rodu a viem, že pohnúť s chlapmi je niekedy ťažké. No k rodovej rovnosti treba prejsť ešte poriadny kus cesty. V hlavách nás všetkých. Odkiaľ začať? Od zamestnávateľov, ekonómov, sociológov, politikov, v školách či vo vlastnej domácnosti? Mohli by sme trebárs od gramatiky. Vzory podstatných mien mužského rodu sú v pekné, chrabré: chlap, hrdina, dub, stroj. Ženský rod je na tom horšie: žena, ulica, dlaň, kosť. Chtiac-nechtiac vo mne evokujú predstavu ženy z ulice, ktorá sa živí síce najstarším, ale predsa len nedôstojným remeslom. Nezaslúžia si ženy iné vzory? Napríklad: žena, práca, myseľ, schopnosť, alebo: žena, pláca, pamäť, rovnosť? Vhodných príkladov by sa našlo určite omnoho viac. Naďa Pechová, Bratislava Kríže v školách? Ad: Dejiny sa rodia vo vyhni (M. Krno) Slovo 11/2010 Hlavným symbolom kresťanstva bol vždy kríž. Nespomínam si, že by sme ho niekedy (teda od roku 1934) mali vyvesený – ani v cirkevnej škole, ani v meštianke za slovenského štátu. No ak by tam bol, nikomu by neprekážal. Mali by sme ho v úcte ako symbol niečoho posvätného. Principiálne nie som proti ani dnes, lenže v súčasnosti je situácia iná. V Európskej únii žije už niekoľko miliónov moslimov. Okrem toho, že sa ich počet bude zväčšovať ako v Kosove, o členstvo v EÚ sa uchádzajú aj Bosna a Turecko. Dovoliť v školách kríže a zakázať moslimské šatky či zahalené dievčenské tváre by bola diskriminácia. Michal Kovaľ, Humenné Neobetujte národné blaho Ad: Prečo kráľ Svätopluk na bratislavský hrad (D. Machala) Slovo 11/2010 Čitateľská verejnosť si nemohla zvyknúť na Svätopluka od Ladislava Nádašiho-Jégého. V pamäti mala zrejme ešte jeho romantickú postavu štúrovskú alebo Svätopluka Jána Hollého. Ten Nádašiho je zjav veľkého rozumu. Že je vraj cynický a krutý? Veď bola taká doba a Nádaši do nej dovidel. Jeho Svätopluk nie sú žiadne selanky Hollého ani fantázia ako reči Matúša Čáka v Olejkárovi, ale živelný cit primeraný človeku 9. storočia. Z úst Nádašiho Svätopluka nám dodnes znejú slová: „Nenávidíte svoj rod, cudzí sú vám bližší ako vlastní. Nikdy neprijmite cudzie jarmo. Nikdy neobetujte národné blaho za prospech cudzích.“ Otília Štepitová, Dolný Kubín
