Čo ako mnoho je znamení doby, predsa len jedno je najčitateľnejšie a upozorňujú naň temer všetci pozorovatelia. Týmto znamením je nedôvera k veľkým koncepciám života, k veľkým koncepciám spoločnosti a dejín. Sme svedkami niečoho, čo by sme mohli nazvať "únavou z dejín", únavou z pokusov uskutočniť veľký projekt premeny spoločnosti.

Charakteristickou...

Slovenským politikom, pokiaľ majú v sebe aspoň štipku zodpovednosti, tohto roku bezstarostná dovolenka iste nebude dopriata. Strašiť ich nebude len povestná vyhliadka na "horúcu jeseň", mátať ich musia aj spomienky na uplynulý politický rok. Ten totiž prebiehal v znamení slávneho zákona o tom, že keď sa niečo môže pokaziť, tak sa to aj pokazí. Je faktom, že politická garnitúra...

Idea pokroku akoby zakódovaného vo veciach samých, predstava, že dejiny "sú" procesom nevyhnutného zlepšovania životných podmienok, už dávno stratila presvedčivosť. Dávno vieme, že vzostup i úpadok sú rovnako reálnymi možnosťami a závisí od nás, od našej vôle a schopnosti, ktorá z týchto možností sa stane skutočnosťou.

Práve uvedomovaním si...

Vo verejných vyjadreniach slovenských politikov sa často stretávame s vyjadreniami, ktoré zdôrazňujú, že vec sa "zhoduje" sama so sebou. Často teda počujeme, že "situácia je taká, aká je", "ľudia sú takí, akí sú". Tieto výroky sú podivnou zmesou realizmu a rezignácie, uznania skutočnosti a zbavovania sa zodpovednosti za danú situáciu. Na tieto vyjadrenia by sme nemali reagovať...

Identita národa a štátu sa potvrdzuje aj vzťahom k minulosti, nadväzujeme na ňu, vzpierame sa jej, pokúšame sa zabudnúť alebo vyvodiť z nej poučenia. História nás ovláda často aj tam, kde sa domnievame začínať akoby znovu, od úplného začiatku. Pri všetkom rešpekte k dejinám však nesmieme zabudnúť, že nie sme väzňami dejín, ale že za náš vzťah k minulosti sme zodpovední my sami...

O význame a povahe priateľstva básnici, teológovia, dokonca aj filozofi, napísali už tisícky strán. Oprávnene, predsa len práve jav priateľstva patrí k tomu, čo robí život znesiteľným a neraz dokonca k tomu, čo mu dáva zmysel. Starogrécky filozof Aristoteles dokonca priateľstvo považuje za silu, na ktorej sa môže obec, mesto a štát opierať aj v prípade núdze. Nepochybne je to...

Sociológovia charakterizujú svet súčasnosti ako svet rizika, súčasnú spoločnosť ako spoločnosť rizika. Je to tak, ešte nikdy v dejinách neniesli rozhodnutia významných tohoto svete so sebou toľko nepredvídateľných následkov ako dnes. Riziková spoločnosť je paradoxným výsledkom dejín. Človek je bytosťou, ktorá žije zoči - voči neurčitému svetu. Hľadá spôsob ako sa s touto...

Na konci šesťdesiatych rokov skupina vedcov z prestížnej americkej univerzity, Massachusettského technologického inštitútu, vypracovala pre Rímsky klub správu o vývoji sveta v nasledujúcich tridsiatich rokoch. Táto správa vyšla v roku 1972 pod titulom Hranice rastu. Hovorilo sa v nej o tom, že v dohľadnej dobe ľudstvo vyčerpá svoje surovinové zdroje. Už názov sám signalizoval...

Diskusie o možnostiach štátu, o úlohách organizácií, o možnostiach plánovitej regulácie spoločenského života ako prostriedku redukcie alebo odstraňovania konfliktov súčasného sveta patria k tým, pri ktorých sa len výnimočne dá vyhnúť ideologickým vášňam. Nie je tomu tak dávno, čo niektorí myslitelia (a politické zoskupenia) videli liek, všeliek, na choroby súčasných...

Jadrom modernej politickej kultúry je princíp rozdelenia mocí. Jeho základné podoby sformovali anglickí a francúzski myslitelia ešte kedysi v sedemnástom storočí: odvtedy si uvedomujeme, že civilizovaná spoločnosť predpokladá oddelenie vládnej, zákonodarnej a súdnej moci. Vlastne celé dejiny novovekého politického myslenia možno predstaviť ako sled pokusov o zdôvodnenia a...

Zmeny súčasného sveta nútia všetky politické zoskupenia opäť premýšľať o svojich základných princípoch a cieľoch. V posledných rokoch prebieha v západoeurópskych sociálnych demokraciách intenzívna diskusia o tom, ako reagovať na nové podmienky, do akej miery a ako sa zmeny súčasného sveta majú prejaviť aj v programoch sociálnej demokracie. O tom, ako vidia dnešok...

Ralf Dahrendorf, jeden z najvýznamnejších západoeurópskych sociológov (naozaj ide doslova o západoeurópskeho mysliteľa, pretože ide o Nemca, ktorý žije a pôsobí vo Veľkej Británii), na začiatku 90. rokov povedal o vyhliadkach stredoeurópskych spoločností na úspešné vyrovnanie sa s krajinami západnej Európy a teda o vyhliadkach úspechu toho, čo sa...