Zmätky okolo pojmu „socializmus“ 2

V prvom blogu na túto tému som predpokladal, že materialistický prístup k hodnoteniu spoločnosti a jej vývoja je samozrejmosťou. Diskusia však ukazuje, že tomu tak nie je a preto musím brať v úvahu aj idealistické názory a svoj s nimi konfrontovať.

Idealisti dávajú prednosť idei pred bytím a preto za určujúce (primárne) vo vývoji spoločnosti považujú ideológie – konzervatívna, socialistická, liberálna, komunistická a pod. Podľa tejto logiky by sme nepoznali spoločensko ekonomické formácie (SEF - otrokársku, feudálnu, kapitalistickú a teda ani socialistickú), ale spoločnosti ako pohanská, kresťanská, moslimská, liberálna, socialistická a pod. Pri takomto hodnotení by nebol zachytený historický vývoj ani perspektíva. Upravovalo by sa ľudské myslenie prípadne menili ideológie a tým aj konanie aby zodpovedalo ideológii, a nemenilo by sa bytie – spoločensko ekonomický poriadok (formácia).

Socialistickú SEF splodila komunistická ideológia, vedúcu úlohu v novej spoločnosti si prisvojili „komunisti“ a preto idealisti používajú pre spoločnosť v ktorej sme žili popri socialistickej aj termín komunistická. Ide o dokonalý zmätok v pojmoch a ich používaní.

Predovšetkým je treba odlíšiť termíny socialistická a komunistická ideológia. Socialistická ideológia ma charakter evolučný zatiaľ čo komunistická revolučný. Ide teda o dve rozdielne ideológie. Komunistická ideológia po zospoločenštení výrobných prostriedkov prostredníctvom novej vládnucej triedy (v tom aj strany) v socializme degenerovala na socialistickú! Opičou láskou k socializmu stratila svoj revolučný charakter. Hovoriť preto, že počas socializmu vládla komunistická ideológia je vedecký nesprávne. Stalina možno považovať za mumifikátora komunistickej ideológie a autora jej premeny na socialistickú.

Komunistická ideológia realizáciou socializmu celkom nezanikla, ale doposiaľ išlo skôr o jej záblesky ako o ucelené pokračovanie v dielach K. Marxa a Lenina. Kľúčovou otázkou pre posúdenie o akú ideológiu ide dnes je otázka: „Prechod od socializmu k ďalšej spoločensko ekonomickej formácii sa uskutoční revolučnou alebo evolučnou cestou?“ Medzi Bulharskou komunistickou špičkou vládol v 70-tich názor, že revolučnou. Takúto možnosť pripúšťalo aj uznesenie ÚV-KSSZ z roku 1966 ktoré požadovalo od vedeckej fronty vedecké (materialistické) zhodnotenie budovania socializmu. S podobným názorom som ako študent operoval pri skúškach aj na ASV pri ÚV-KSSZ v rokoch 1977-79. Na štátnici som dokonca prehlásil, že politická ekonómia socializmu nie je veda ale kniha rozprávok o socializme.

Pragmatický (materialistický) pohľad na socializmus.

Ak priznávame existenciu otroctva, feudalizmu a kapitalizmu potom musíme uznať aj reálnu existenciu socializmu ako samostatnej SEF. Historické uznanie a odlíšenie týchto SEF vychádza z ich ekonomickej podstaty (materialistický prístup – subjektívneho vlastníctva človeka, územia s človekom či výrobných prostriedkov – kapitálu). Tieto SEF sa líšia obsahom subjektívneho vlastníctva, socialistická sa líši od nich charakterom vlastníctva (objektívne), ale stále je to o vlastníctve, teda o ekonomickej podstate spoločnosti. Politické nadstavby ktoré v týchto SEF vládli boli demokratické i diktátorské, podobne to bolo a je aj s ideológiami a preto nemajú vplyv pri ich rozlíšení. Je teda nezmyslom prisudzovať socializmu totalitu. Naviac v ČSR socializmus sa začal budovať Košickým vládnym programom a dekrétmi prezidenta republiky, teda na absolútne demokratických základoch. Až v roku 1948, keď sa prejavili vehementné snahy o návrat ku kapitalizmu a blokovalo sa pokračovanie vo výstavbe (zospoločenštení) nastúpila diktatúra ktorá budovanie socializmu urýchlila a zabránila návratu ku kapitalizmu.

Socializmus dal spoločnosti absolútne objektívnu ekonomickú podstatu, ktorá neinšpiruje ľudí k subjektívnemu konaniu. Opomíname, že pri rozdeľovaní celospoločenskej produkcie sa vylúčilo rozdeľovanie podľa veľkosti vlastníctva a ostalo iba rozdeľovanie podľa sociálneho cítenia, výsledkov práce a celospoločenských potrieb. Dokonca aj v JRD kde vlastníkmi pôdy ostali pôvodný vlastníci sa odmeňovalo za prácu a nie podľa výmery vloženej pôdy. Mimoriadne dôležitou skutočnosťou je, že v socializme sa nekoncentrujú zisky v rukách jedincov a neprehlbuje priepasť medzi chudobou a bohatstvom. Socializmus je totiž cestou (nie ešte realitou) k sociálnej spravodlivosti a nie k prosperite menšiny na úkor väčšiny.

Spoločenské vlastníctvo (v budúcnosti celosvetové) je absolútne neutrálne, nezakladajúce žiadne subjektívne "chúťky".  Dnes sa ožobračujeme a zabíjame predovšetkým kvôli subjektívnemu (súkromnému, kolektívnemu či nacionálnemu) vlastníctvu, kvôli vlastníctvu zbrojného priemyslu a pod. Ideológie sú len na zahmlenie podstaty ekonomických lúpeži či vojnových ťažení vrátane tých dnešných v Afrike či Ázii. Narastanie priepasti medzi chudobou a bohatstvom v jednotlivých štátoch i celosvetovom priestore štatistiky jednoznačne preukazujú a naviac dokazujú, že táto priepasť rastie exponenciálnym spôsobom. Nie som sám ktorý prehlasuje, že ten kto verí v nekonečný rast v konečnom priestore je blázon. Za socializmu sme nič také nepoznali a nepoznali ani nezamestnanosť, krízy a pod. Teda bola to jednoznačne iná SEF ako kapitalizmus a preto volá po objektívnej vedeckej analýze, aby sme dokázali sformovať ešte dokonalejšiu SEF.

Apropo, vedecká analýza to nie je to čo proklamuje väčšina a masmédia, ale odhalenie základnej bunky – chybného génu ktorý vyžaruje negatívne impulzy do myslenia a konania spoločnosti. V tejto súvislosti je treba podrobnejšie poukázať na rozdiel medzi socialistickou a komunistickou ideológiou. Socialistická pracuje metódou systémovo - sieťovou a komunistická mimo to, metódou základnej bunky, socialistická sa snaží o nápravu SEF a komunistická o zmenu jej genetickej výbavy. Pozor nie o odstránenie jej nositeľov, ako to prezentovali „komunisti“. Na odstránenie feudalizmu v Rakúsko – Uhorsku stačili dva cisárske dekréty a na odstránenie kapitalizmu v ČSR „Košický vládny program“ a nie fyzická či iná spoločenská likvidácia feudálov či kapitalistov. V oboch prípadoch bezo zmeny politickej nadstavby sa zmenila ekonomická podstata spoločnosti a tým aj SEF. Ak tuto pointu komunistickej ideológie pochopili kapitalista i jeho okolie (politická nadstavba) tak kapitalista sa naďalej staral o svoje bývalé majetky len s týmrozdielom,  že bol odmeňovaný podľa toho ako sa one staral a nie podľa ich veľkosti (nie prostredníctvom bezpracných ziskov).

Takto je treba od seba odlíšiť ideológie, ale aj vedu ktorú občas ideológia (filozofia) vyprodukuje. Definícia obsahu socialistickej revolúcie (genetického zásahu do ekonomickej podstaty SEF) bola objasnená metódou základnej bunky, bežne používanej v exaktných vedných disciplínach a teda návrh na znárodnenie výrobných prostriedkov je vedecký produkt, zatiaľ čo ostatná časť komunistickej ideológie je aj naďalej len ideológiou, ktorá verí, že dokáže robiť i ďalšie vedecké produkty – kroky k dokonalejšej spoločnosti.

Na záver praktický príklad: Páni Braxatoris a Votruba mi zbytočne budu dokazovať slovami (ideologický), že ten je ten a ten zase ten, nebudem im z hľadiska vedeckého veriť pokiaľ mi to nepreukážu genetickými testami (hmotným, nevyvrátiteľným dôkazom).

Poznámka k národné a štátne: Národné (socialistické - objektívne) je nepredajné, pretože by k tomu bol potrebný súhlas všetkých občanov! Správca môže tieto majetky bezodplatne prevádzať na iných správcov národného majetku bezo zisku či straty, ale nie predávať! O štátnom rozhoduje štát (virtuálny subjekt) a preto 15.6.1988 (nástup kapitalizmu) štát poštátnil národné podniky, aby ich mohol rozpredávať (produkovať pomocou nich zisk alebo stratu) a zároveň im udelil namiesto práva správcu, právo hospodárenia, teda aj právo predaja im zvereného národného majetku.