Reklama
Reklama

Výročie, ako dôvod k jeho hanobeniu

Počet zobrazení: 2158

To, ako sú prezentované detaily vojnových udalostí, môže byť z pohľadu dnešných ľudí, poslucháčov, divákov i čitateľov strašné a do výročia konca vojny v máji 2015 bude ich početnosť i "objavnosť" narastať. Dnešným publicistom najviac vyhovuje súčasné sankcionovanie Ruska zo strany USA a EÚ za jeho postoj k udalostiam v Donecku a okolí, aby do tém o  druhej svetovej vojne zakomponovávali zverstvá ruských mužíkov v nevzhľadných šedých uniformách, ničenie nemeckého kultúrneho bohatstva, okrádanie občanov o hodinky a znásilňovanie nemeckých žien, ktorých muži našli hrob pri Stalingrade. Ide o historky, ktoré ani počas dvadsiatich rokov novodobej histórie neboli takto prezentované. Dlho ležali v archívoch a čakali na príležitosť.     

Ich nedostatkom je len to, že autentické scény dotvorené vo filmových laboratóriách nie sú sprevádzané pachom tlejúcich mŕtvol zavraždených Židov a zápachom dymu z horiacich tankov a ľudských obydlí . Len náreky plačúcich stareniek nad mŕtvymi vojakmi sú autentické.

Nepoznal som doteraz žiadneho vojaka-veterána, ktorý prešiel bojiskami minulej vojny, aby si želal jej opakovanie. S tým dnešnými profesionálmi, ktorí pôsobia v rôznych misiách a službách NATO som doteraz možnosť hovoriť nemal. Iste i preto, že ich nepoznám a sú viazaní prísahou, že nič nevyzradia o tom, čo robia a čo zažívajú na misiách. Zvyknú prehovoriť len vtedy, keď niekto z nich stratí život a jeho spolubojovníci prenášajú jeho rakvu od lietadla k pohrebnému autu. Ale to už  je o niečo inom, pretože tí, čo bojovali v minulej vojne, vedeli prečo trpeli. Ich okrem nebezpečenstva trápila zima, vši a namáhavé presuny v noci v daždi a snehu. Tí dnešní v službách NATO sa iste tiež boja o svoje životy, no to, čo vykonávajú od prvopočiatku dobrovoľne, ako istý druh povolania a rizikového zamestnania, ich odlišuje od vojakov z minulej vojny. Tí terajší idú do stretu s neznámym protivníkom, ktorý nie je  v uniforme, náležite pripravení a presvedčení, že ho musia poraziť, čo je čoraz menej pravdepodobné. Chýba im totiž idea. A vlasť.

Práve teraz by tvorcovia rôznych dokumentárnych filmov a dokrútok k nim mali menej dbať na silné slová politikov a viac na ťažko vyslovované slová veteránov, že vojna je veľmi zlá a strašná z oboch strán a vedia to len tí, čo ju zažili. A tí, čo ju nikdy nepoznali s jej hrôzami, o nej vedia len z amerických filmov, kde právo víťazí nad zlom a nepriateľom.

Keď som uvažoval, či prezident A. Kiska prijme pozvanie na oslavy 70. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, stretol som sa s mnohými odpoveďami – čo by tam hľadal, naše miesto je už inde, na druhom brehu. Aj kňaz A. Srholec, mu radí, aby do Moskvy necestoval a keď bude mať chvíľku času, nech zájde na Slavín, je to blízko a môže si tam  uctiť padlých bojovníkov.

V tomto ohľade je aj u nás príliš veľa ľudí, ktorí sú nepoučiteľní a to, čo počúvali v školských laviciach, dnes pokladajú za propagandu, ktorej prestali veriť s nástupom nových poriadkov a začiatkom nových dejín Slovákov. Škoda.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy