Všetečné spomínanie
štvrtok 03. apríl 2014
Začiatkom týždňa odvysielala ČT 2 omšu celebrovanú pražským pomocným biskupom V. Malým, známym to moderátorom prejavov V. Havla v rokoch 1989 až 1990. Svätiaci pražský biskup omšu odslúžil za kubánskych disidentov a proti ich útlaku na Kube. Niekoľkí z nich počas občianskej časti omše hovorili, že zmeny režimu v dobe, keď prezidentom je Raul Castro, majú len dekoratívny charakter. Nedotkli sa podstaty režimu.
A tak nechtiac vrátil som sa do spomínania, prečo práve Kuba má v Prahe svojho patróna a spojil som to s iným príbehom, keď krátko po roku 1992 boli na Kube zadržaní dvaja českí emisári (jeden z nich mal byť terajší minister obrany ČR M. Stropnický). Do Havany leteli cez Mexiko, aby to bolo menej podozrivé a v batožine prinášali literatúru a peniaze pre podporu väznených disidentov a ich rodín. Po niekoľkých dňoch väznenia a vyšetrovania a zabavení nedovolených doličných predmetov, boli po demarši čs. vlády prepustení na slobodu a vyhostení doživotne a bez možnosti navštíviť neskôr možno i prekrásne Varadero. Vrátili sa späť do vlasti.
Pri návšteve prezidenta USA G. Busha v Bratislave v roku 2005, kde sa stretol s prezidentom RF V. Putinom mal prejav k zhromaždeným občanom pred budovou SND, no oproti ohlásenému termínu meškal asi 30 minút Médiá to nijak nekomentovali, aj keď k takým oneskoreniam nezvykne dochádzať na takej vysokej úrovni V tom čase totiž debatoval za prítomnosti nášho P. Démeša, odborníka na Bielorusko s disidentmi z Bieloruska, ktorí na stretnutie prišli, aby poprosili o podporu svojho snaženia.
A tak sa obe udalosti Kuba a Bielorusko stretajú. Českí špecialisti dostali do patronátu Kubu a slovenskí Bielorusko. Preto tá omša za kubánskych disidentov v Prahe. Slovenskí experti sú na tom horšie. Chýbajú asi peniaze na podporu disidentov, pretože z pohľadu USA perspektívnejšia je Ukrajina a protesty na kyjevskom námestí neboli zadarmo. „Vyčíňanie“ autokrata A. Lukašenka nie je až také pre zasahovanie aktuálne. Dôležitejšie sú globálne záujmy a bez podpory sa žiadny disent nekoná.
Ak by sme hľadeli na tieto krajiny ako na tie, kde je nedostatok demokracie a slobody, potom je aj celý rad iných a väčších ako Kuba a Bielorusko, kde demokracia je dlhodobo pošľapávaná navyše i s mŕtvymi. Ležia však tam, kde pre globálnu politiku veľmoci nie sú dôležité, alebo len okrajovo.
Sám som bol pracovne na Kube dvakrát a môžem uviesť, že z okolitých ostrovných štátov v Atlantiku napriek dlhodobej blokáde a prídelovému systému Kuba dosahuje v starostlivosti o zdravie svojich občanov a ich vzdelávanie najviac a bezplatne. Nik zatiaľ nezomrel od hladu, ani nepodľahol epidémii.
V Bielorusku som nebol, no niečo viac o tejto krajine sa možno dozvieme počas tohoročných MS v ľadovom hokeji už v máji.