Všetci by chceli ísť do neba

Počet zobrazení: 3643

Ubehli už viac ako dve tisícročia, čo veľký grécky filozof Diogenes vyliezol zo suda a vybral sa s lampášom v ruke chodiť po trhovisku. Za bieleho dňa si prisvietil, aby lepšie videl do tvárí ľudí, čo práve predávali, kupovali alebo obchodovali. Keď sa ho spýtali, čo to má znamenať, odpovedal:

- Hľadám aspoň jedného normálneho človeka, ktorý je úprimný a ktorý neklame. Neviete, kde by som takého človeka našiel? spytoval sa. Príbeh nemá pokračovanie, takže sme sa nedozvedeli, čí Diogenes takéhoto ideálneho človeka našiel alebo nie. Dá sa však z neho vycítiť, že za jeho čias sa v Grécku klamalo a podvádzalo o sto šesť. Gréci boli vždy vynikajúci obchodníci a všeličo sa v tejto brandži na nich nalepilo. Tak to už medzi obchodníkmi chodí. Jeden chce dobre predať, druhý lacno kúpiť, poctivosť je v týchto kruhoch považovaná za hlúposť.

Oveľa viacej šťastia pri hľadaní poctivého, slušného a statočného človeka mal však po uplynutí mnohých stáročí český kardinál Dominik Duka. On takého človeka našiel. Nehľadal ho na žiadnom trhovisku, ani medzi obchodníkmi, našiel ho medzi hokejistami. Z českej tlače sme sa dozvedeli, že je to mládenec zo Slovenska a volá sa Tomáš Slovák. Nepodarilo sa síce tomuto chlapcovi preraziť na súčasné majstrovstva sveta v hokeji, no predsa čímsi zaujal, aj najvyššieho cirkevného hodnostára v Česku. Kardinál Dominik Duka si ho dokonca pozval do svojho úradu na Hradčanoch. Nielen pozval, aby si s ním pohovoril, ale udelil mu aj cenu Českej biskupskej konferencie za príkladné správanie fair-play v českej extralige. Priznám sa, že som doteraz nevedel, že konferencia biskupov podobné vyznamenania udeľuje aj svetským osobám. V minulosti, ak niekto dostal od kardinála „odpustok“ alebo podobné uznanie, človek si myslel, že sa to rovná priepustke do neba.

Nezachytil som v našich médiách informáciu o tejto udalosti. Narazil som na ňu v českej tlači a zaujala ma. Nebýva totiž zvykom, aby sa cirkevní otcovia v Česku, ani kdekoľvek vo svete, nejako zvlášť zaujímali o ľadový hokej a udeľovali hokejistom vysoké cirkevné vyznamenania. Pre tých, ktorí tiež nezachytili tento príbeh mladého hokejového obrancu, ho zhrniem do pár viet, aby boli v obraze: slovenský hokejista Tomáš Slovák za stavu 3:2, keď jeho družstvo malo v poslednej minúte víťazstvo už takmer isté, priznal, že súperov nastrelený puk tečoval. Zlín takto získal útočné pásmo a desať sekúnd pred koncom zápasu vyrovnal na 3:3, čím dosiahol aj predĺženie zápasu. V predĺženom zápase Plzeň spečatila titul.

„Nechcel som, aby sme zvíťazili podvodom,“ vyhlásil po zápase Tomáš. To je tak asi všetko. Treba k tomu ešte nejaký komentár? Myslím si, že áno.

V prvom momente, keď som zachytil túto informáciu, napadlo mi, ako by sa zatvárili hokejoví nadšenci, ktoréhokoľvek národa, ak by sa niečo podobného stalo na  súčasných majstrovstvách sveta. Ako by prijali predčasný návrat svojho tímu z podobných dôvodov, keby tak prišli o víťazstvo v rozhodujúcom zápase. Radšej na to ani nemyslieť. Priznajme si však, že od čias Diogena zo Sinopy, ktorý lampášom hľadal za bieleho dňa normálneho úprimného človeka, ktorí žije a neklame, nás civilizácia nezošľachtila. Keď počúvam a čítam o všelijakých podvodoch, klamstvách a švindľoch, ktoré sa dejú v športe, o tom, ako sa tam tiež upláca, korumpuje, podvádza a klame, tak mám dojem, že už aj vo športe treba hľadať poctivcov s lampášom v ruke. O politike už ani nehovorím. Takmer v každej politickej debate počúvam, ako niekto s úplnou ľahkosťou pomenúva toho druhého, že je klamár a nikto sa ani len nezačervená. Kedysi sa klamstvo považovalo za veľký hriech, dnes je  prirodzenou súčasťou nášho spolužitia. Preto ma tento príbeh nenechal ľahostajným, nadstavuje nám zrkadlo, akí sme. Všetci chceme ísť do neba, všetci chceme pred verejnosťou vyzerať  pekne a ušľachtilo, no dodržiavať Desatoro nám akosi nevonia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984