Voľby a voľby.

V tomto roku sa budú konať dvoje voľby, ktoré už teraz rezonujú v našich mas médiách – voľby do Slovenského parlamentu a voľba nového prezidenta USA. Kým tie „naše“ budú už 5. marca 2016, teda o niečo viac ako mesiac, tie v USA až 8. novembra 2016, teda o viac ako pol roka. Napriek tomu, že tie „naše“ sú už vlastne za dverami, v tých amerických sa blýska ďaleko viac a boj o post prezidenta už teraz naberá na ostrosti.

Keď sa pozrieme na politické ambície a kandidátky jednotlivých strán nie je nijako prekvapujúce, že medzi našimi voličmi narastá počet nerozhodnutých. Politická scéna na Slovensku sa mení len veľmi pomaly a zo strán zotrvávajúcich v parlamente už niekoľko rokov sa zatiaľ vytratila len HZDS, a aj objavujúce sa nové strany, často len na jedno volebné obdobie, mávajú vo svojich čelných radoch ľudí, ktorí sa už stihli prezentovať v rámci inej strany. Stáva sa tak, že ich plamenné reči a sľuby takúto stranu vynesú do parlamentu, lebo volič v nádeji, v podstate v pozícii topiaceho sa, sa aj stebla chytá, dá mu svoj hlas, aby následne zistil, že príslušný člen parlamentu si užíva všetky výhody poslanca a je len na jeho šikovnosti ako šikovne dokáže maskovať svoje kontakty, ktoré mu vylepšujú jeho životnú úroveň.

Pokiaľ som počítal správne toto budú už siedme parlamentné voľby počas samostatného Slovenska. Za ten čas sa vystriedalo už vládne zoskupenie, ktoré sa dá označiť, či samo sa označuje, ako pravicové, či ľavicové. Niektorí politológovia toto členenie na pravicu a ľavicu už popierajú, považujú ho za archaické a dnešnej „modernej“ spoločnosti nič nehovoriace. Keď sa na to pozrieme z praktického hľadiska, môžeme im dať za pravdu. Z hľadiska pracujúceho človeka, radového občana sa na jeho postavení nič nezmenilo či boli vo vláde hlásiaci k orientácii vpravo, alebo vľavo.

Platí to rovnako pre vnútorný život a sociálne postavenie v štáte tak ako pre zahraničnú politiku. Z hľadiska rétoriky ide len o to ktorá strana bude v opozícii, aby viedla reči ako chybne vládne tá vládna strana pričom pochopiteľne tá vládna má najviac povinnosť a má aj zodpovednosť, aby sa patrične správala voči zahraničným partnerom, plnila čo sa od nej očakáva, a robila tým dobré meno Slovensku.

Čo ostáva v danej situácii nášmu slovenskému voličovi ? No, ono to záleží do akej skupiny patrí, lebo sú aj takí ktorým to vládne zoskupenie zrovna vyhovuje, alebo zrovna nevyhovuje, to sú tí na druhom konci tých kontaktov. Drvivá väčšina však hľadá toho „svojho“ od ktorého očakáva zmenu, ale zrejme inú ako tú po ktorej volajú tí čo sú v súčasnej opozícii. Pokiaľ zotrváva na svojej nádeji v túto zmenu ide teda k voľbám a volí… Podľa vyjadrenia mnohých – menšie zlo. Neviem ako sa rozozná menšie zlo od väčšieho. Viem však, že zlo bude vždy zlom. Zdá sa však, že väčšina si neuvedomuje, že je to dané spoločenským systémom. Preto ak skutočne chcem zmenu budem voliť stranu, ktorá má zmenu spoločenského systému vo svojom programe.

Tie americké voľby, ako naznačujú už teraz prvé oficiálne vystúpenia a debaty pred televíznymi kamerami, sľubujú ostrý súboj kandidátov a možno aj prekvapujúce zvraty. Z časti je to prirodzené, nakoľko oproti parlamentným voľbám, kde kandidátmi sú politické strany reprezentujúce skupiny ľudí, tu ide o konkrétne osobnosti, konkrétnych ľudí, ktorí si so sebou nesú aj všetky ľudské vlastnosti a svoju konkrétnu históriu, ktorá býva práve nástrojom na diskrimináciu kandidáta. Nastáva verbálna konfrontácia, kde sú povolené prakticky všetky prostriedky na kompromitovanie protikandidáta.

To všetko stojí peniaze a veľa peňazí, kde sa už často na začiatku ukáže kto na to má, a kto nie. Dostatok peňazí prevažuje intelekt kandidáta. Tak sa stáva, už k tzv. primárkam odpadnú niektorý kandidáti z dôvodu nedostatku financií. To sa prejavilo už v súčasných voľbách, kedy ešte ani primárky nezačali, z republikánskych kandidátov z finančných dôvodov odstúpili z kandidatúry George Pataki a Lindsey Graham. Nad očakávania, ktoré sa v tejto súvislosti aj dosť zmenili, si v kandidatúre republikanskej strany vedie Donadl Trump, ktorý iste nemá finančné problémy, ako finančný magnát – predseda a generálny riaditeľ Trump Organization ( nehnuteľnosti ), majiteľ spoločnosti Trump Entertaiment Resorts ( hotely a kasína po celom svete ). Tak sa zdá, že z radov republikánov bude to práve Donad Trump, ktorý na boj o kreslo v Bielom dome vyzve kandidáta demokratickej strany. Kandidáti iných strán či zoskupení, aj jednotlivci sú prakticky bez šancí.

Demokratická strana nedisponuje takým širokým počtom kandidátov ako republikáni a zdá sa, že nie sú ani tak výrazní. Ako kandidáti sú uvádzaní – Hillary Clintonová, Bernie Sanders, Jim Webb a Martin O`Malley. Z nich sa ako reálny kandidát sa javí Hillary Clintonová. Je však otázkou ako to ustojí, nakoľko ako bývalá ministerka zahraničných, má výhodu oproti Trumpovi so skúsenosťami s administratívou USA, ale na druhej strane sú jej prisudzované aj kritiky práve k zahraničnej politike USA. Myslím si, že je aj zraniteľnejšia ako manželka bývalého prezidenta USA Billa Clintona.

Samotná voľba ( Election Day ) amerického prezidenta, ako som napísal, je až 8. novembra, ale už vo februári sa rozbiehajú primárky, ktoré budú prvým výberom kandidátov. Čo sa udeje do dňa samotných volieb môže byť ešte veľmi zaujímavé. Čo ešte všetko zahrá do výsledkov a určí víťaza volieb ? Veď prezidentom sa stal Barack Obama, prvý černošský prezident a neznámy politik. Najviac povyku je zatiaľ okolo Donalda Trumpa, ktorý z radov republikánov suverénne dominuje, je označovaný za luhára, ale ako sa zdá čo najviac dráždi, je jeho kritický postoj USA proti Rusku. Tu sa u mnohých očakáva zmena. Ani nie tak, že by sa Rusku malo ustupovať, ale že Rusko preberá iniciatívu a dominuje na svetovej politickej scéne na úkor USA, čo sa pochopiteľne nesie s nevôlou.

Rozhodne prezidentské voľby USA dávajú podstatne väčší priestor k variabilnosti ako parlamentné voľby Slovenska, kde suverénne postavenie strany Smer-SD sa zdá byť neotrasiteľné.