Verejná inšpirácia pre kandidátov na prezidenta.

Na začiatok by som doporučoval si pozrieť toto video  - http://www.extra.cz/tohle-video-se-zacina-sirit-celym-slovenskem-vyzva-k-revoluci-a-zabijeni-politiku . Nikto by pred ním nemal zatvárať oči, pretože je založené na reálnych skutočnostiach. Problematické je však preto lebo je smerované proti následku a nie jej príčine. Smeruje proti politikom – žoldnierom systému a nie proti systému ktorý ich ovláda, motivuje a platí. Pred týmto systémom som už varoval prezidenta Václava Havla a inšpiroval prezidenta Rudolfa Schustera aby „bola ustanovená spoločenskovedná komisia, nezávislá na štátnych orgánoch a inštitúciách, ktorá by posúdila opodstatnenosť likvidácie spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov v roku 1988“ (socializmu).

Je len na Vás Vážení kandidati či túto požiadavku sľúbite občanom splniť alebo nie.

Kópie uvedených listov:

List prezidentovi ČSFR, Václavovi Havlovi, odoslaný doporučene 23.7.1990

Vážený pán prezident!

V starom Anglicku počas prvých revolúcii v kapitalistických podmienkach tých, ktorí kričali, že na vine nie sú stroje, udupali. Dnes to hodnotíme tak, že rozumných bolo málo a barbarov veľa.

V 50-tich rokoch, keď naše poľnohospodárstvo bolo v kríze, vinu mnohí kládli veľkým lánom. Dnes každý rozumný človek vie, že išlo o neschopnosť predstavenstiev JRD riadiť a nie o chýbajúce medze.

Čo je príčinou nízkej výkonnosti nášho národohospodárskeho komplexu – chýbajúce pevné medze súkromného vlastníctva alebo neschopnosť „komunistickej“ strany a vlády pre jej „vedeckú“ nabubrenosť tento komplex riadiť? Nebudú tie pevné medze národné, vlastnícke atď. Po ktorých voláme brzdou?

V novembri národ bol predovšetkým proti „komunistickej“ vláde. Bol aj proti spoločenskému vlastníctvu? Dnes sa javí, že národ je aj proti spoločenskému vlastníctvu, ide o stav uvedomelý, premyslený alebo len následok proti komunistickej psychóze?

Kto požiadavku na privatizáciu a zriaďovanie ekonomických a národných hraníc verejne či podvedome vnucuje ľudu najviac? Nie sú to práve tie sily, ktoré síce stvorili spoločenské vlastníctvo, ale nedokázali ho riadiť („komunisti“ KSSZ atď.). Je táto dnes „sirota“ zodpovedná za morálne poklesky svojich rodičov a treba likvidovať aj ju?

Lavíny vyvolané touto psychózou padli v Poľsku, Maďarsku. My našu urýchlene pripravujeme. Nemali by sme ešte porozmýšľať? Možno, že aj ja i môj názor budeme udupaní pod lavínou psychózy, ale nechcem, aby o 20 či 100 rokov ma radili medzi hrobárov, ktorí likvidovali spoločenské vlastníctvo – sirotu.

Pán prezident, čo Vy na to?

S úctou

Ing. Andrej Sablič v.r.

List prezidentovi SR, Rudolfovi Schusterovi
V Michalovciach 8.7.1999
Vážený pán prezident!
Nakoľko pri nástupe do funkcie prezidenta Ste si zvolil symboliku troch prútov, bolo by rozumné sa zamyslieť nad ich logikou skutočne štátnický, aby symbolika neskončila len ako politická paráda.
V roku 1990 som písal pánu prezidentovi Václavovi Havlovi. /Kópiu listu pripájam./ Moje obavy, ktoré som v tom liste vyjadril sa plne potvrdili a preto prehlasujem: "Likvidácia spoločenského vlastníctva bol najbarbarskejší čin v tomto storočí a možno i celých novodobých dejinách ľudstva". Podrobne o tom píšem v koncepte knižočky "Neoekonómia - cesta k sociálne spravodlivej spoločnosti", ktorú pripájam, ale ako aperitív predsa len niekoľko slov vo vzťahu k prútom.
Spoločenské vlastníctvo inými slovami "národný majetok" bola sústava prútov vzájomne prepojených štátnym riadením pod celospoločenskou kontrolou. Tento národný majetok spravoval, podčiarkujem, iba spravoval štát. Dňa 15. júna 1988 v Zákone č.98Zb., štát v rozpore s vtedy platnou Ústavou tento majetok poštátnil, zrušil "Národné podniky" a odovzdal nikomu nezodpovedným "Štátnym podnikom" /v § 66 predmetného zákona nahradil slova "spravujúca národný majetok" slovami "ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom"/, zároveň v §27 umožnil devastáciu tohoto majetku bez postihu a ďalšími zákonnými úpravami jeho rozpredaj /lepšie povedané "zákonné" rozkrádanie/.
Odstavené fabriky, nezamestnanosť a bieda, včítane biedy štátnej, to nie je následok neschopnosti nových vlastníkov fabrík a zamestnávateľov, ani nedostatku financií, ako s obľubou rozprávajú politici, to je predovšetkým následok totálnej absencie starostlivosti o ekonomické vzťahy v spoločnosti.
Ak predtým štát bol putom, ktoré spájalo jednotlivé zložky národného majetku, tak po poštátnení a rozpredaji majetku sa stal samostatným prútom (t.z. pluralita vzťahov) a celonárodný zväzok sa rozpadol na samostatné, vzájomne nepreviazané prúty, s ktorými si domáce či zahraničné ekonomické vetry /legálne či nelegálne subjekty/ robia čo chcú. Ak predtým štát bol služobníkom pre národ, ak zodpovedne riešil vzájomnú spoluprácu medzi jednotlivými zložkami národného majetku (bol maltou medzi balvanmi), tak dnes sa povýšil na samostatný prút (balvan) a vyliezol na plecia pracujúcich, aby naňho dreli, aj keď nenesie za nič zodpovednosť a ani nemôže, lebo nič nespravuje. Relatívne pevný národohospodársky komplex sa premenil na hrbu kamenia z ktorého sa priam chrlia podnety na ekonomickú a politickú hašterivosť.
Vážený pán prezident!
Vzhľadom na to, že moje obavy z roku 1990 sa potvrdili a denne potvrdzujú, považujem nielen za svoje právo, ale predovšetkým povinnosť Vám navrhnúť, aby bola ustanovená spoločenskovedná komisia, nezavisla na štátnych orgánoch a inštitúciách, ktorá by posúdila opodstatnenosť likvidácie spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov v roku 1988. Naviac doporučujem, aby bol v predmetnej komisii prejednaný aj môj návrh na ustanovenie jednotky na meranie ľudskej práce, ako možné riešenie problémov pri riadení spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov a hľadaní cesty k sociálne spravodlivej spoločnosti.
S úctou
Andrej Sablič