V akom svete to žijeme?

Každý deň prináša množstvo vážnych a zaujímavých príbehov, ktoré vďaka rýchlym, až bleskovým komunikačným prostriedkom sa dostávajú sa do našich domácností bezprostredne potom, čo sa stali.

Okrem tých, čo nám denne nám pripomínajú dôsledky mocenských konfliktov v rôznych častiach sveta, ktoré sa pokúšajú riešiť rôznymi formami emisári proti sebe stojacich strán, bývajú aj príbehy a udalosti vážne, ktoré vyvolávajú i úsmev či zamyslenie.

Na začiatku tejto inventúry môžeme zaradiť problém, čo s ním? Na budove školy, kde dočasne sídlila volebná komisia pre referendum o rodine visel propagačný obraz z plátna s rozmermi cca 2  x3 m, ktorý tam v deň referenda už nemal byť. Jeho majiteľ sa s odstránením neponáhľal. Komisia, ,ako sa patrí vyšla pred školu a premýšľala, čo s ním. Kto ho odstráni a kto na to má právo? Hasiči, policajti? Kto ich privolá a kto ich potom zaplatí? Samé otázky, až im došlo, že dobre bude zavolať priamo ministra vnútra. Ten, pretože v deň  referenda mal službu, prišiel, len tiež „nevedel“, čo s ním. Vedel len to, že  by ten obraz mal odstrániť majiteľ, ale kto ním je? Predsa v demokracii nik nemôže siahať na cudzí majetok a beztrestne, na to sú  paragrafy! V komisii nikomu nenapadlo zavolať školníka, aby ten zo školského rebríka obraz odstránil – a majiteľ by sa bol okamžite našiel. Bolo by po probléme. Takto to nešlo. Až vo večerných správach STV sa hlásateľ ospravedlnil, že pred 5 minútami nesprávne uviedol zlé číslo budovy školy, kde sa mal uvedený obraz k referendovým otázkam  nachádzať.

Iným príbehom je proces s bývalým šéfom MMF a kandidátom na funkciu prezidenta Francúzskej republiky Dominiqueom Strass-Kahnom, ktorý za roky svojho pôsobenia vo fonde zaoberal aj sexuálnymi orgiami a kupliarstvom a nevedel, že aktérky radovánok boli osoby platené za svoje výkony v službách zákazníkov. On, ktorý vedel o pohyboch miliárd na kontách klientov, naraz nevie, ako funguje sexuálna charita. Zábavné, však?

Do tretice príbeh všeobecného lekára, ktorý sa priznal, že má slabosť na dary od potenciálnych pacientov a tí, čo na dary nemajú, majú jednoducho smolu. Tento jav iste nie je jedinečný a ojedinelý, no argumenty pre nutnosť takejto formy nátlaku na pacientov sú už bežné a dôvodné... Nedostatočný  príspevok zdravotných poisťovní na prevádzku ambulancie, jej vybavenie zariadením na úrovni doby a splácanie úverov. To všetko chce peniaze, veľa peňazí a horný strop ich  dostatočnosti je v nebesiach, pretože ešte veľa musí ostať aj na vlastné potreby rodiny a na úrovni doby.

Za zmienku, pretože detaily nebude verejnosť poznať nikdy, stojí príbeh banky HSBC, kde nepoznáme ani jej plný názov. Prevody peňazí a tak aby sa počas ich pohybu po účtoch postupne čistili, až jagali sa majú dotknúť aj niekoľkých Slovákov. Ale tí, ktorých vzorové mená už boli uverejnené v tlači, povedali, že žiadny zákon neporušili a preto sú i budú zákonne nepostihnuteľní. Neboja sa. Ani teraz, ani v budúcnosti, pretože právna retroaktivita v demokracii nemá miesto

A čo majú uvedené ukážky spoločné? Len to, že sa prihodili v civilizovanom svete, kde platia zákony, ktoré si spoločnosť vytvorila tak, aby slúžili potrebným a tých je už dnes veľa. A vedia, ako na to. Majú totiž v rukách tvorcov zákonov a ich poradcov.