Už takmer celkom bežná správa

Počet zobrazení: 1245

S pravidelnou periodicitou sa objavujú v našej tlači správy typu Počítačová sieť Kongresu USA bola napadnutá pravdepodobne ruskými hakermi alebo Bundestag napadli hakeri pravdepodobne z Ruska atď. atď. atď. Vzápätí zahrmia vyhrážky smerom na východ. Ale skutočne sú vinní „ruskí“ hakeri za to, že siete v amerických, nemeckých, vo francúzskych... inštitúciách sú nabúrané a uniknú z nich citlivé informácie? Nie je chyba v bezpečnostných opatreniach daných sietí, že sa ich podarí prelomiť? Nemalo by hromženie smerovať do vlastných radov, že nie sú schopné ochrániť dôležité kybernetické zariadenia pred nepovolanými návštevníkmi?

Špionáž je taká stará ako samotná ľudská civilizácia. My pamätníci studenej vojny si spomíname, že v pravidelných intervaloch dochádzalo k odhaľovaniu agentov protivníka v jednom alebo druhom tábore. Politici si zamrmlali a išlo sa ďalej. Osud odhalených agentov bol rôzny. Niekedy skončili pred popravnou čatou, niekedy si ich veľmoci blahosklonne vymieňali. Ale to je vyššia politika, ktorej logiku sa netreba snažiť pochopiť.

Zaujímavé je však, že na druhej strane sa podobné správy neobjavujú. Predstava, žeby Američania, Nemci, Francúzi... nemali celé armády kyberšpecialistov, ktorí sa snažia preniknúť do sietí potenciálnych protivníkov, je taká reálna ako to, že africké levy sa živia výlučne ďatelinou. Prečo sa potom Rusi alebo Číňania nesťažujú, že niekto nabúrava ich kybernetické siete? Žeby ich mali nepriestrelné? Asi sotva. Skôr je pravdou, že sú nie zvyknutí chváliť sa svojimi zlyhaniami. Lebo, dajme ruku na srdce, ako som už povedal vyššie, každé prelomenie siete je predovšetkým zlyhanie jej ochrancov.

A výbuchy hnevu v jednom meste na našej planéte, že sa im niekto mieša do prezidentských volieb, nie sú ani tak o tom, že sa niekto do tých volieb mieša, ale skôr o tom, že pochopili, že v danom obore už nie sú výlučne tí, ktorí môžu byť úspešní!

(Status na FB 4. 4. 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984