Ukrajina, ktorú poznal a mal veľmi rád, už neexistuje

Pred niekoľkými dňami som sa vo Frankfurte stretol s priateľom Jochenom, nemeckým inžinierom z Hamburgu, ktorý žil na Ukrajine sedem rokov. Samozrejme – rozprávali sme sa o Ukrajine. Veľmi si ju obľúbil a porozprával mi, ako vníma to, čo sa tam deje. Ukrajina je pre neho mŕtva a neexistuje pre neho viac v tej podobe, ako ju mal rád a už nikdy viac takou nebude. Už tam viac nechce a nedokáže žiť, aj keď tam navždy zanechal mnoho skvelých priateľov.

Už neexistuje ako štát a ako jednotný národ, ale len ako stroskotaná a rozpadnutá krajina. Tragédiou je to, že bolo zabitých veľa ľudí, ktorých nový kyjevský režim označil ako nepriateľov. Naviac vraždil nielen Pravý sektor v službách USA a Kyjeva, ale aj  mnoho rôznych protiruských zoskupení. V krajine neexistuje nijaká demokracia a preto ani žiadny štát.

Jochen je presvedčený, že tam natrvalo zavládol teror a vojna. Extrémisti prevzali moc v Kyjeve a medzi najhorších patrí neonacistické zoskupenie Svoboda, ktoré sedí aj v parlamente, kde má veľký vplyv. Dmitro Jaroš, vodca Pravého sektoru, ktorý sa vo voľbách uchádzal o prezidentské kreslo, je kriminálnik, ktorého „hľadá“ Interpol. Napriek tomu je oficiálnym poradcom ukrajinskej armády. Západ vôbec nepožaduje jeho vydanie tak, ako to urobil napríklad v prípade srbského prezidenta Miloševiča, ktorý potom za záhadných okolností zomrel vo väzbe. Majdan nepriniesol sľubovanú demokraciu a blahobyt, ale zničil a rozbil Ukrajinu navždy.

Porošenko má odporcov aj vo vlastných radov, lebo sa im nezdá dostatočne tvrdý. Tak napríklad neonacisti zoskupenia Azov nedávno vyhlásili, že mienia rozbehnúť nový Majdan a preniesť revolúciu do východnej proruskej Ukrajiny. Porošenko vie, že musí urobiť všetko preto, aby uspokojil tieto radikálne prúdenia, ktoré ho spolu s Washingtonom vyniesli na výslenie moci. Pre Jochena je jasné, že ani Krym, ani republiky Doneck a Lugansk sa už nikdy nevrátia do Ukrajiny. Od júla 2014 nezískala ukrajinská armáda naspäť žiadne stratené územia, dokonca z viacerých ďalších území sa musela stiahnuť. Proruskí separatisti ovládajú viac ako 70 percent území, kde sa ťaží ukrajinské uhlie.

Normálny život nie je v Ukrajine možný. Súčasna inflácia obnáša v krajine neuveriteľných 272 percent a inflácia ďalej exploduje. Platy sotva vystačujú na to, aby ľudia aspoň živorili. Ukrajina nemá peniaze – až 46 baniek vyhlásilo v uplynulom roku konkurz.

Okrem toho je v Ukrajine  veľká a všade prítomná korupcia, dokonca ešte extrémnejšia ako na našom Slovensku. To celé je o to brizantnjšie, že národu bolo na Maidane sväto sväte sľubované, že keď padne vlada Janukovyča, tak sa nová vláda hneď bude starať o to, aby ju postupne potlačila. Opak je však pravdou – korupcia za Porošenka ešte viac narástla.

V bojoch medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou  bolo zabitých mnoho tisíc ukrajinských vojakov. Keď sa Jochen natrvalo vracal v októbri minulého roku späť do Hamburgu, tak ich bolo podľa jeho informácii už viac ako 30 000. Videl veľa ich mrtvol. Viac ako tri štvrtiny z nich nebolo nikdy identifikovaných, čo bolo pre ich rodiny obrovskou tragédiou. Niečo také pociťujú tamojší ľudia ako dvojnásobnú stratu a ako dvojnásobnú bolesť.

V celej krajine je obrovská chudoba a hlad. Veľa príslušníkov ukrajinskej armády išlo bojovať len z donútenia. Mnohí to odmietli, nechceli zabíjať svojich slovanských bratov a zaplatili za to životom – o tom západné médiá ale mlčia. V Ukrajine nie je už vôbec nič, čo možno nazvať normálnym.

Jochen mal vlhké oči, keď mi to všetko rozprával a mne sa neviedlo inakšie.

Ukrajina má obrovské dlhy – takmer 100 miliard dolárov. EÚ prisľúbilo Kyjevu finančnú pomoc, ale európske firmy odchádzajú z krajiny vo veľkom.  V Ukrajine je viac ako 600 nemeckých firiem. Minulý rok odišla už stovka a v súčasnosti uvažuje veľa zo spomínaných 600 o odchode. To sú mimoriadne zlé prognózy pre ukrajinskú ekonomiku.

S odstupom najdôležitejším partnerom pre import i export pre Ukrajinu bolo Rusko. Tieto obchodné susedské vzťahy sú extrémne na dne. Ukrajinská ekonomika sa potápa a tento trend pokračuje.

Neexistuje nikto, kto  by Ukrajinu dokázal spojiť. Na ukrajinskej zástave lpie obrovké množstvo preliatej krvi a zločinov proti ľudskosti – ukrajinský „Balkán“ je brutálnejší, ako bol brutálny rozpad Balkánu Juhoslávie. Žiadny politik, ktorý by vo voľbách sľuboval zjednotnie Ukrajiny, by nehovoril pravdu.

Určite bude aj v budúcnosti existovať "akási Ukrajina", ale nikdy viac to nebude Ukrajina pôvodná – tá je mŕtva, dobitá a zabitá.

Navždy utopená v oceáne bezodnej nenávisti a deštruktivity.

Čím skôr to pochopia proamerickí politici v Kyjeve, tým viac životov bude možné zachrániť a tým skôr sa zastaví ničenie Ukrajiny.