„TOVAR“ - ideový vírus ktorí spôsobil epidémiu zvanú kapitalizmus.
štvrtok 18. jún 2015V blogu Kapitalizmus som populárnym spôsobom poukázal na bezcharakternosť a historické miesto kapitalizmu vo vývoji spoločnosti. Teraz na základe logiky a matematiky sa budem zaoberať základnou bunkou ktorá je tomu na vine.
Na začiatok za potrebné považujem povedať aj pár slov o metóde ktorú použijem
Prevažná väčšina kritikov kapitalizmu, socializmu či ekonomických pomerov v spoločnosti používa metódu systémovo sieťovú, inými slovami spisuje problémy a hľadá pre ne riešenie. Čo problém to riešenie. Pohybujú sa v rovine 2D. Karol Marx ako správny dialektik prešiel z 2D roviny do priestoru 3D a začal sa pýtať na príčinu a jej následky (takzvaná metóda základnej bunky). Krok za krokom sa pred ním vytváral kužeľ vo vrchole (lepšie povedané základe) ktorého objavil základnú bunku kapitalistickej spoločnosti a to súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Predpokladal, že ak sa odstráni súkromné vlastníctvo, ekonomické a z nich plynúce ďalšie problémy pominú. Socializmus preukázal, že mal pravdu ale len čiastočnú. Antagonistický rozpad spoločnosti sa zastavil ale ostala celá rada ekonomických problémov s ktorými si ani socialistická spoločnosť nevedela rady. Nuž a tak je namieste otázka: na príčine je kapitalizmus alebo ekonómia. Aby sme získali jednoznačnú odpoveď posunieme sa teraz z 3D priestoru do 4D, teda časopriestoru. Otázka potom znie: čo bolo skôr kapitalizmus alebo ekonómia? Dnešná ekonomická teória začala vznikať so vznikom peňazí ako peňažná ekonómia a svoj vrchol dosiahla v kapitalizme. Kapitalizmus je teda produktom a vyvrcholením peňažnej ekonómie, a nesie so sebou všetky jej neduhy. O pozitívach nebudem hovoriť toto prenechám básnikom a pochlebovačom.
Trocha histórie.
Pôvodná ekonómia (pod názvom oikonómia) bola prírodnou vedou ktorá sa zaoberala hospodárením s reálnymi hodnotami potrebnými pre život spoločnosti. Oikonómia je spojenie dvoch slov: „oikos“, čo znamená dom alebo domáce hospodárstvo a „nomos“, čo znamená zákon. Pôvodná ekonómia bola teda veda, ktorá sa zaoberala zákonmi domáceho hospodárstva. Bola to exaktná veda lebo hospodárila s reálnymi hodnotami a bola pod dennou kontrolou človeka.
So vznikom medzi rodových ekonomických kontaktov vzniká nová ekonómia, ktorá sa už nezaoberá len hospodárením v domácnosti (rodoch) ale zaoberá sa aj novo vznikajúcim medzi rodovým ekonomickým priestorom - vzniká obchod, ako integrálna súčasť ekonómie. Jedna sa o mimoriadne závažnú zmenu (revolučný krok – prvá negácia).
Obchod priniesol do ekonómie nový prvok, obrázky (idei) reálnych hodnôt (peniaze) a položil základy dnešnému celosvetovému ekonomickému systému.
Žiaľ tak, ako väčšina revolučných krokov (negácia) v prvej fáze svojho nástupu znamená porušenie prirodzenej rovnováhy, aj tento krok znamenal začiatok „zmätočného“ vývoja (vznik lúpežného obdobia v ekonómii). Je predpoklad, že po období „hľadania“ sa vývoj vráti k pôvodným princípom avšak na novej vyššej (celosvetovej) úrovni: Som pevne presvedčený, že pôjde o návrat k ľudskosti a hospodáreniu s reálnymi hodnotami za pomoci objektívnych obrázkov reálnych hodnôt – uskutoční sa teda negácia negácie.
S nástupom idealizácie reálnych hodnôt formou peňazí vzniká protirečivý proces medzi reálnymi hodnotami a ich virtuálnym zobrazením pomocou peňazí alebo ináč „čertovými obrázkami“. Tento proces „protirečenia“ (záverečná kastrácia ekonómie ako reálnej vedy) bol ukončený v 70 tich rokoch keď peniaze stratili akýkoľvek kontakt s realitou. Odtrhnutím USD od zlatého základu sa stratilo spojenie s ľudskou prácou potrebnou na obstaranie reálneho produktu – zlata. Stratením kontaktu s realitou, ekonómia sa stala obyčajnou ideológiou bez reálneho základu. Takto vznikla pre ekonómiu možnosť samo-rozmnožovania, bez väzby na ľudskú prácu a jej výsledky pre potreby spoločnosti. Táto ekonómia už nepotrebuje reálne hodnoty, naopak reálne hodnoty (človek) sú jej na obtiaž nakoľko jej zaberajú priestor na seba-rozmnožovanie. Človek stratil v tejto absolútne idealizovanej ekonómii akúkoľvek hodnotu, skôr naopak možno hovoriť o tom, že získava čoraz viac zápornú hodnotu (vzniká anti človek – človek sa stava dlžobou)! Grécko je EÚ potrebné len na rozmnožovanie úverov a z nich plynúcich úrokov ale nie na produkciu reálnych hodnôt pre živobytie Gréckeho ľudu. Na reálnych hodnotách treba šetriť aby bolo čo najviac priestoru pre rozmnožovanie virtuálnych hodnôt (peňazí a ich klonov).
Pokiaľ sa ekonómia zaoberala hlavne produkciou pre ľudí bolo ju možné považovať ako tak za vedu. Dnes je však reálna produkcia pre ľudí len vedľajším produktom ekonómie (5-10%). 90-95% ekonomickej „produkcie“ predstavujú operácie s ideovými obrázkami (skromný odhad). Naviac celý tento proces neriadi ekonómia ale spolieha sa a odvoláva sa na svojho ideového boha „TRH“. Ďalším dôkazom o jej ideologickej podstate je cieľ jej snaženia. Ekonómia nemá snahu uspokojovať hmotné a duchovné potreby ľudí ale produkovať „ZISK“ a zisk nie je reálna hodnota ale ako neskôr preukážem ide o ideu ktorá spôsobuje stratu na reálnej hodnote vyjadrenú v ideových obrázkoch (peniazoch). Produkcia pre človeka ktorá neprináša zisk je pre ekonómiu neprijateľná.
Proces odcudzenia ekonómie realite je nielen nevyvrátiteľný ale prebieha podľa exponenciálnej funkcie kde koeficientom zrýchlenia je miera ziskov. Táto skutočnosť je ekonomickej obci známa zo štatistických ukazovateľov a známi by jej teda mal byť aj dôsledok tohto vývoja a to „ekonomická explózia“ a samo zničenie súčasnej ekonómie. Nakoľko ide o ideové jadro ľudskej spoločnosti (teda jej myslenia a následného konania) môže to mať katastrofické následky aj na celosvetovú spoločnosť. Len blázon alebo absolútny idealista a jeho teória môže takýto vývoj nielen podporovať ale ešte aj fedrovať. V roku 2013 napriek tejto logike svetové banky prešli od dočasnej dohody o swape (vzájomná výmena) na likviditu, na swapovu dohodu s neobmedzenou platnosťou aby mohli tlačiť nekryté peniaze neobmedzene a tak devalvovať (pančovať) reálne hodnoty.
Ak na začiatku tohto procesu teda pri vzniku peňazí ekonómia sa zaoberala 100% reálnymi hodnotami tak dnes sa otvorila cesta aby sa reálne hodnoty z ekonomických procesov vylúčili úplne!!! Že je to blbosť? no je ale čo s tým?
Toto bol pohľad na vývoj ekonomickej teórie a praxe v čase.
Prejdem teraz k logickej analýze, teda obmedzím sa na priestor 3D.
Definícia podmienok pre uskutočnenie ekonomickej analýzy:
Ak chcem podrobiť vedeckej analýze ekonomické vzťahy v spoločnosti potom ich musím analyzovať v ekonomický sterilnom, časovo a priestorovo uzatvorenom prostredí, zbavenom individuálnych aktivít a politických zásahov (žiadna politická ekonómia ale číra ekonómia).
Marx na základe ľudskej skúsenosti povedal, že kapitalista okráda pracujúceho. Na tomto predpoklade napísal celý Kapitál. Ja nebudem skúmať ľudské vlastnosti (dobročinnosť, zlobu či hlúposť), pretože, nechcem naprávať ľudí, ale chcem objasniť systémovú chybu, ktorá spôsobuje, že ekonómia v podobe chorej ideológie a hlúpych obrázkov vytvára tlak na ľudí aby sa správali k sebe horšie ako zvery. V čom je úplne iný prístup ku skúmaniu ako použil Marx. Marx skúmal vzťahy medzi kapitalistom a pracujúcim. Ja idem skúmať vzťahy medzi reálnym svetom - ľudskou spoločnosťou, jej produkciou a spotrebou na jednej strane a virtuálnym svetom – teda peniazmi a ich virtuálnymi tvorcami, a majiteľmi ako sú štát, banky, obchodné spoločnosti a pod.
Takto sformulované protipóly spoločnosti a ich protirečenie sú oveľa hlbšie. Politické, morálne a triedne záujmy sú následkom a nie príčinou protirečenia v spoločnosti!!!
Ako bude teda vyzerať samotný experiment?
Uzatvorená ekonomická jednotka (štát, svet – lepšie svet) sa bude skladať z dvoch samostatných jednotiek.
Reálna jednotka „A“ ktorú tvorí celá spoločnosť počnúc deťmi a končiac starenkami a starcami (proste všetcí reálny občania) ktorá produkuje reálne hodnoty hmotnej a duchovnej potreby a zároveň ich spotrebúva v plnom rozsahu.
Virtuálna jednotka „B“ ktorej zamestnancami sú občania z jednotky „A“ (kapitalisti, predavači, tlačiari a pod.) ktorá tlačí peniaze, kupuje od reálnej jednotky reálnu produkciu a spätne jej predáva.
Je veľmi dôležité aby sme pochopili, že protirečenie ktoré vzniklo pri vzniku peňazí medzi realitou a virtuálnym svetom peňazí je hlboko zakorenené v každom z nás. Na jednej strane som príslušníkom národa a dieťaťom našej prírody a na druhej strane za peniaze plním funkciu vo virtuálnom svete peňazí a teda som nútený konať v ich mene. Toto je príčinou, že mnohí z nás sa správajú k svojim súkmeňovcom a prírode horšie ako zvery. Zvery takéto protirečenie nemusia riešiť a konajú len a len podľa vlastného svedomie a pudov ktoré im dala príroda.
Tak a teraz v uzatvorenej jednotke vykonáme obchodné transakcie presne v zmysle princípov súčasnej ekonómie.
Reálna jednotka „A“ výroby 1000 reálnych jednotiek (RJ) - (reálnych hmotných i duchovných produktov) ktoré odpredá virtuálnej jednotke „B“ za 1000 peňažných jednotiek (PJ).
Virtuálna jednotka „B“ predá reálnej jednotke „A“ tovar za 1000 PJ. Nakoľko virtuálna jednotka „B“ musí vykázať zisk tak reálnej jednotke „A“ dodá len 950 RJ a 50 RJ jej ostane na sklade ako zisk! Touto cestou sa produkt ktorý vyrobila reálna jednotka „A“ mení na kategóriu zvanú TOVAR ( v literatúre uvádzaný aj ako cena = hieroglyf) ktorý sa nepodarilo rozlúštiť ani Marxovi v Kapitále. Súčasná ekonómia pohyb RJ neskúma, skúma len pohyb PJ a tak virtuálne jednotka vykáže zisk ale rozptýlená reálna jednotka „A“, teda občania ako celok žiadnu stratu nevykážu i keď stratili 50 RJ. Ak by obchod takto pokračoval tak po 20 cykle by už reálna jednotka „A“ vyprodukovala 1000 RJ ale nedostala by za to už nič.
Možné pokračovanie alternatíva a:
Ak chce jednotka „A“ získať znova 1000 PJ musí vyrobiť z 950 RJ 1000 RJ, teda vytvoriť nadhodnotu vo výške 50 RJ. Tak dosiahne znova na TRHu 1000 PJ ale pri spätnej kúpe za ne dostane len 950 RJ. Reálna jednotka „A“ znova nevykazuje stratu nielen na pôvodnej a reálnej produkcii ale teraz už aj na vytvorenej nadhodnote.
Alternatíva b. Reálna jednotka „A“ žiadnu nadhodnotu nevytvára čo je prípad prevažnej časti obyvateľov. Dnes nedokáže robotník vykopať lopatou viac ako pred 100 rokmi.
Aby si reálna jednotka „A“ mohla kúpiť späť 1000 RJ musí si požičať od virtuálnej jednotky 50 PJ povedzme na 5% úrok. Ako to skočí? Po 40 rokoch práce reálna jednotka má trhovú hodnotu -5040 PJ a to napriek tomu, že jej reálna hodnota ani výsledky práce sa nezmenili!!!!!
Rozdám Vám niekoľko výtlačkov vrátane tabuliek a grafov kde som to dokumentoval v teoretickej rovine a zároveň tendencie z nej plynúce porovnal s realitou.
Teraz prejdem do časti ekonómie ktorú možno považovať za jej exaktnú časť a tou je účtovníctvo. Ak v oboch prípadoch teda v jednotke „A“ aj „B“ zabezpečíme poctivé vedenie účtovníctva a v závierkach objektivizujeme na konci účtovného obdobia ceny RJ podľa vstupnej cenovej reality potom jednotka „B“ dosiahne zisk ktorý bude rovný strate v jednotke „A“. Samozrejme zisk môže dosiahnuť aj jednotka „A“ ak po skončení uzatvoreného cyklu sa jej vrátia všetky RJ a naviac získa aj PJ. V takom prípade v rovnakej výške dosiahne stratu jednotka „B“. Celá jednotka „A“+“B“ žiaden zisk nedosiahne napriek tomu, že bola vytvorená nadhodnota alebo zisk. V účtovníctve platí tiež zásada, že vnútropodnikové operácie sa uskutočňujú vo vnútropodnikových nákladoch a teda aj podľa tejto zásady v celosvetovej jednotke nemôže vzniknúť zisk jedine ak by sme obchodovali s Marťanmi. Treba jasne povedať, že tak ako vo fyzike neexistuje perpetuum mobile nemôže logický existovať ani v ekonómii. To je to čo som povedal na začiatku
„Zisk je len idea ktorá spôsobuje stratu na reálnej hodnote vyjadrenú v ideových obrázkoch (peniazoch).“
Ďalším logickým výstupom je skutočnosť, že zisk a nadhodnota sú dva rozdielne nielen pojmy ale aj skutočnosti, zisk je protipólom straty reálnej hodnoty vyjadrenej v PJ a nadhodnota stratou hodnoty PJ vyjadrenej v RJ.
Zisk rozkladá spoločnosť nie lineárne ale exponenciálne pričom miera zisku je koeficientom zrýchlenia.
Na základe týchto skutočnosti možno spraviť jednoduchý ale mimoriadne závažný názor. Ak má v štáte alebo na svete platiť ekonomická spravodlivosť tak štát (OSN) ako najvyšší orgán virtuálnych inštitúcii produkujúcich a obhospodarujúcich peniaze musí zabezpečiť aby suma peňazí na trhu zodpovedala sume RJ vyjadrených v peniazoch. Naviac vykázaná strata alebo zisk musia mať verejne čitateľnú príčinu a následok, ináč je to potrebné považovať za lúpež.
Obdobie keď štát núti jemu podriadené a nim povolené virtuálne jednotky dosahovať zisky aby z podielu na ňom profitoval musí skončiť. Nie je to nič iné ako ekonomické korzárstvo pod kuratelou najvyššej virtuálnej inštancie a to je historická hanba.
Bolo by namieste aby každý živnostenský list začínal replikou z dekrétu Henricha III, anglického kráľa:
,,
áva sa na známosť, že sme povolili a udelili právo subjektu XYZ prenasledovať našich občanov na mori i na súši a tak sa budú s nami deliť o polovicu všetkých svojich ziskov.
Rekapitulácia a zároveň upresnenie pohľadu na Marxa.
Karol Marx síce za základnú bunku kapitalizmu považuje súkromné vlastníctvu výrobných prostriedkov. Vo svojich dielach však spomína aj inú bunku a to TOVAR. Považuje ho za kategóriu alebo inač povedané cenu či hieroglyf ktorý sa zatiaľ nikomu nepodarilo rozlúštiť a v podstate preto podľa môjho názoru Kapitál nedokončil a hodil to na krk Engelsovi. Príznačné preto je, že nedokončená ostala stať o peniazoch.
V čom je podstata tohto hieroglyfu?
Súčasná ekonómia si pletie zisk a nadhodnotu a zároveň zisk považuje za samostatnú veličinu. Ako som konštatoval zisk je veličina z oblasti peňazí a nadhodnota z oblasti reálnych hodnôt. Vzájomne vôbec nesúvisia, skôr súvisia s ich protipólmi teda nadhodnota s finančnou stratov vyjadrenou v reálnych jednotkách a zisk so stratou na reálnej hodnote vyjadrenej v peniazoch. Inač povedané vzájomné pančovanie hodnoty.
Zisk nie je samostatná veličina ale je protipólom straty a jej veľkosť sa rovná ňou spôsobenej strate. Zisk a strata navzájom tvoria reálne nulu podčiarkujem absolútnu nulu ktorá v ekonómii robí šarapatu a zakladá v spoločnosti exponenciálny nárast antagonizmu. O absurdných protirečeniach ktoré z toho plynú v spoločnosti vrátane vojnových ťažení nehovorím toto nech si každý zrekapituluje sám.
Politicko ekonomický záver.
Kapitalista neokráda svojich pracujúcich! TRH , teda súčasná ekonómia okráda všetkých občanov od deti cez kapitalistov až po starenky a starcov, a nakradnuté rozdeľuje svojím najlepším bojovníkom. Netreba bojovať proti vojakom ale proti vojne ako takej a jej príčinám. Z toho potom plynie, že netreba bojovať na ulici ale na akademickej pôde proti ekonomickej pavede.
Ak do života vstúpi nová ekonómia ako exaktná veda tak kapitalizmus zanikne ako burina v púšti. Naviac nebudeme sa musieť plahočiť ani v socializme ktorý jednoducho preskočíme a vstúpime do úplne novej spoločenskej formácie. Či to bude komunizmus neviem nie som jasnovidec.
Nová ekonómia musí byť duálna v ktorej budu mať rovnoprávne postavenie peniaze i reálne hodnoty (ľudia).
Z logiky berúc v úvahu konečnosť celosvetovej spoločnosti jasne plynie, že tak ako vo fyzike ani v ekonómii nemôže existovať perpetuum mobile.
V prílohách je porovnanie tejto teórie v podobe matematických operácii s realitou
Toľko medzinárodné štatistiky ktoré hovoria, že exponenciálny vývoj nerovnosti vo svete zodpovedá matematickému modelu založenému na zisku neberúc v úvahu straty ktoré tým spôsobuje. Treba ešte tento pohľad doplniť aj o skutočnosť, že na podobnom princípe sa vyvíjajú aj národné ekonomiky kapitalistických štátov a priepasť medzi bohatstvom a chudobou exponenciálne narastá aj v tých najbohatších štátoch.
Veľká Británia: Projekt o chudobě a vyloučenosti informuje, že 33 procentům britských domácností chyběly v roce 2012 alespoň tři základní podmínky k životu: bydlet v dostatečně vytápěném bytě, jíst zdravě a vlastnit základní oděvy a padnoucí obuv. V roce 1983 tak bylo postiženo 14 procent britských domácností. (http://www.blisty.cz/art/68007.html )
Na Slovensku: Podľa informácií Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) sa počet dôchodcov žijúcich pod hranicou chudoby zvýšil v období rokov 2008-2012 o vyše 193 000 a v súčasnosti dosahuje zhruba 280 000 (stačilo 5 rokov - absurdné), čo predstavuje takmer 28 % celkového počtu dôchodcov! Podľa zástupcu IVRA Martina Halása sú najviac postihnutou kategóriou poberatelia dôchodkov vo veku nad 70 rokov (tzv. Starodôchodcovia).
USA: Vždyť příjem běžného muže zaměstnaného na plný úvazek je nižší, než kdy byl za víc než čtyři desetiletí. (http://www.project-syndicate.org/commentary/the-sluggish-pace-of-post-crisis-financial-reform-byjoseph-e-stiglitz/czech )
Poznámka na záver: Som si vedomí, že som verejne obvinil jednú z vedných disciplín SAV a preto predpokladám, že SAV podrobí túto analýzu interdisciplinárnej diskusii a poskytne verejnosti na základe jej výsledkov stanovisko.
