Reklama
Reklama

Štvrtá priemyselná revolúcia

Počet zobrazení: 3217

Raz sa už  odohrala v Zlatom veku antiky. Prvý medený robot Talos patril krétskemu kráľovi, Bola to zbraň, mal za úlohu trikrát každý deň obísť ostrov ako strážca. Homér spomína androidky ako služobné zo zlata.

Štvrtá priemyselná revolúcia bola témou Svetového ekonomického fóra v Davose 2016. Prvú technologickú revolúciu stelesňuje ťažná sila vody a pary, druhá využíva silu elektriny na masovú výrobu, v tretej sa používa elektronika a informačné technológie na automatizáciu výroby. Digitálna revolúcia sa začala v polovici minulého storočia. Dochádza k fúzii technológií, strácajú sa hranice medzi fyzikálnou, digitálnou a biologickou sférou. Pre nástup štvrtej revolúcie sú charakteristické rýchlosť, rozsah pôsobnosti a systémový prístup. Jej tempo je exponenciálne, zásadne mení systémy výroby, manažmentu a vládnutia. Možnosti  miliárd ľudí vyzbrojených mobilnými komunikátormi sú ohľadom prístupu k znalostiam neobmedzené. Budú ešte znásobené prevratnými technológiami v oblastiach umelej inteligencie, robotiky, The Internet of Things, autonómnymi dopravnými prostriedkami, 3-D tlačiarňami, nanotechnológiami, biotechnológiami, materiálovej vedy, skladovania energie a kvantových počítačov. Už dnes inžinieri, dizajnéri a architekti kombinujú počítačový dizajn, aditívna výroba (iný výraz pre 3-D tlač), materiálové inžinierstvo a syntetická biológiu; vytvára sa symbióza medzi mikroorganizmami, našimi telami, spotrebnými tovarmi a obydliami. Náklady na dopravu, komunikácie a obchod klesnú, otvoria sa nové trhy a naštartuje ekonomický rast.

Štvrtá revolúcia prinesie väčšiu nerovnosť, dokáže narušiť trh práce, prehĺbi sa priepasť medzi výnosmi z kapitálu a výnosmi z práce. Nahradenie robotníkov technológiami môže zvýšiť priemerný príjem v bezpečných a dobre ohodnotených zamestnaniach. Talent a nie kapitál by sa mal stať rozhodujúcim faktorom výroby. Najväčším rizikom je nerovnosť, zdrojom  prospechu bude intelektuálny a fyzický kapitál: inovátori, akcionári a investori, prehĺbi sa tak  priepasť v bohatstve medzi závislými od kapitálu a od práce. Technológia  zapríčiňuje hlavnú príčinu stagnácie a poklesu príjmov pre väčšinu obyvateľstva vo vyspelých krajinách. Dopyt po vysoko kvalifikovaných zamestnancoch narastá zatiaľčo dopyt po menej kvalifikovaných robotníkoch klesá, v meridiane ostala diera. Uvedené vysvetľuje, prečo stredné triedy pociťujú nespokojnosť a nespravodlivosť, čo vedie k chorej demokracii a devastácii. Viac ako tridsať percent globálnej populácie užíva sociálne média, čo má pozitívne aj negatívne dôsledky. Aj tí z nás, čo sú najlepšie informovaní, sú vystavení zrýchľovaniu tempa inovácií a rastúcej nespokojnosti, takže nedokážu anticipovať, syzú vystavení trvalým prekvapeniam. Ponuka a dopyt sú navzájom späté v kombináciách, čo likviduje existujúce priemyselné štruktúry už dnes, napríklad ekonomika podieľania.  Konvergencia troch svetov (fyzického, digitálneho a biologického) umožňuje občanom, aby sa angažovali vo vládnutí a vyjadrovali svoje názory. Schopnosť vládnych systémov a verejných autorít prispôsobiť sa súťaži, redistribúcii a decentralizáci moci určuje ich prežitie. Agilné vlády podľa vzoru súkromného sektoru a regulatívne orgány budú musieť úzko spolupracovať s podnikateľmi a občianskou spoločnosťou. Zásadné sú zmeny v oblasti bezpečnosti, ľahšie dostupné budú autonómne a biologické zbrane. Technológie a nespokojnosť nie sú silami, nad ktorými by ľudia nemali kontrolu, všetko sa týka ľudí a hodnôt.

Ľudstvo sa môže robotizovať a tak sa zbaviť tela a duše alebo vytvoriť nové kolektívne a morálne vedomie na základe spoločne sdieľaného údelu.

Toľko z textu Klausa Schwaba, zakladateľa a výkonného predsedu Svetového ekonomického fóra.

Nové heslo je  Mysli globálne, vyrábaj lokálne.

Digitálna revolúcia umožňuje výrobu výrobkov podľa dopytu hocikedy a na mieste potreby. Prvý numericky kontrolovaný stroj, počítač spojený s mlynčekom, vytvorili na MIT v roku 1952. V osemdesiatych rokoch vstúpila na trh aditívna výroba. Ide o schopnosť premeniť dáta na veci a veci na dáta. Osobná výroba bola predmetom scifi TV série Star Trek. Dnes vedci pracujú na skutočnom assemblere, ktorý dokáže umiestniť atómy a molekuly do žiadúcej štruktúry. Nebudú produkovať súčiastky, ale kompletný fungujúci výrobok bez odpadu pri dokonalej recyklácii. Assembler dokáže reprodukovať sám seba. Táto technológia sa dá použiť aj na výrobu individuálnych zbraní.

Neil Gershenfeld, profesor na MIT, položil na záver otázku: Ako budeme žiť, učiť sa, pracovať a hrať keď každý môže všetko a to hocikde?

Predkladám na diskusiu na prednáške pre FSS dňa 23.2. t.r. (pozvánka viď Podujatia)
Nástup „Civilizačnej singularity“ 2050. Úvodné slovo: doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.

 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy