Šolochov, rabovanie a 21. storočie

Počet zobrazení: 3507

Myslím si, že Šolochov, dokázal vo svojom Tichom Done veľmi výstižne popísať, ako vyzerá rabovanie počas vojny. Zanechal svedectvo o tom, ako kozáci, bielogvardejci i červenoarmejci prepadávali vlaky s potravinami, plienili všade, kde sa len dalo, robili trestné výpravy po dedinách a usadlostiach, vraždili, znásilňovali... hlavne však rabovali. Brali všetko, čo sa len dalo. Krajinou putovali plné vozy naplnené nakradnutého tovaru, kone boli ovešané vakmi prehodenými cez sedlo, ako dajakí kupci zvlačovali a vymieňali si svoje úlovky. Robili tak vojaci označení  bielou páskou cez baranicu, ale aj červenou hviezdou na čapici.

- Ty, čo máš, spytoval sa jeden druhého.

- Tak rôzne... všeličo, znela odpoveď.

- Tiež si naraboval?

- Prečo naraboval, zlostil sa oslovený. Ja som neraboval, ukoristil som podľa zákona. Veliteľ povedal - Ak dobyjete mesto, dva dni si v ňom môžete robiť, čo sa vám len zachce. Bral som, iní robili aj horšie veci.

Rabovačka bola v tých časoch, ako píše Šolochov, to najlepšie na vojne. Stalo sa doslova remeslom kozákov, bielogvardejcov i bojovníkov ČA. Ľudia boli vyzliekaní a okrádaní priamo na ulici, bolo celkom bežné, že ak dobili nejaké územie vojaci ČA, za  nimi išla trestná výprava a za ňou rabujúca luza, ktorá doslova vyplienila každú domácnosť. Ak dobili nejaké územie bielogvardejci, zopakovalo sa to isté. Keď si Stalin prečítal prvé dva diely Tichého Donu, okamžite si dal predvolať M.Šolochova.

- Prečo tak škaredo popisuješ vojakov ČA, spýtal sa ho. Bolo to v tých časoch veľmi riskantné a odvážne, takto písať. Šolochov sa však vynašiel:

- Tým vojakom vtedy velil Trockij, povedal. Stalin sa uškrnul a podpísal povolenie na vydanie tretieho a štvrtého dielu. Všetci vieme, aké vzťahy boli medzi Stalinom a Trockým.

S rabovaním sa však v tejto veľkej krajine neprestalo ani po občianskej a ani po druhej svetovej vojne. Nabralo to iba iné obrátky. Nedávno napr. skupina poslancov v ruskej Dume, ktorú zastupoval Viktor Baburin, podala návrh, aby každému Rusovi bolo vyplatených 4 milióny rubľov ako odškodné, za nespravodlivú privatizáciu z 90. rokov minulého storočia. Túto sumu vraj, ako píše ruská tlač, vypočítal profesor Lvov, z Ruskej akadémie vied. O toľko vraj bol každý Rus okradnutý. Bola to obrovská lúpež, rabovanie vo veľkom, len sa to inak pomenovalo. Samozrejme, že tento návrh neprešiel, v Dume pravdepodobne sedí dostatok úspešných privatizérov alebo poslancov, ktorí ich záujmy strážia a obhajujú.

Žijeme v inom storočí a v inej krajine, o ktorej písal autor Tichého Donu. Sú takí, čo tvrdia, že náš svet je oveľa civilizovanejší, no jedno máme s Rusmi spoločné. Rabovalo sa vždy aj u nás, keď sa naskytla k tomu príležitosť. Spomeňme si na arizáciu... na divokú privatizáciu, na to, koľko je príkladov, keď aj našinec sa nedokázal ovládať a priam slintal po majetku iných. Vari nemáme aj v našom parlamente dostatok takých, čo tam dohliadajú na záujmy privatizérov, zbohatlíkov...? Len si všimnime, koľko trafených husí zagágalo v súvislosti s SPP, keď sa niekto snaží znova ho dostať pod kontrolu štátu. Šolochovovi môžeme vyčítať, že sa zaplietol s bývalým režimom, no treba mu priznať aj to, že mal viac odvahy ako tí ostatní, keď písal svoj Tichý Don. Privatizácia, rozpredávanie a rozdávanie spoločného majetku, bol „rabung“, aký nemá v tejto krajine obdobu. Možno sa aj u nás zrodí literát, ktorý z tejto témy stvorí veľkú epopeju.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984