Roman Laml: Problém historickej pamäte v Nemecku...

New York Times prináša esej Davida de Jonga, v ktorej sa zamýšľa nad ignorovaním nacistickej minulosti zakladateľov nemeckého automobilového priemyslu: „Ferdinand Porsche presvedčil Hitlera, aby začal vyrábať Volkswagen. Jeho syn Ferry Porsche, ktorý vybudoval spoločnosť, bol dobrovoľným dôstojníkom SS. Herbert Quandt, ktorý postavil BMW do dnešnej podoby, spáchal vojnové zločiny. Rovnako tak aj Friedrich Flick, ktorý ovládol Daimler-Benz. Na rozdiel od pána Quandta bol pán Flick odsúdený v Norimbergu.“ Tieto skutočnosti sú v Nemecku známe, ale „veselo sa to ignoruje“. Autor eseje upozorňuje, že tieto obrovské osobnosti priemyslu, ktorí zohrali ústrednú úlohu pri budovaní povojnového „ekonomického zázraku“ krajiny, sú stále široko uznávané a oslavované pre ich obchodné schopnosti. Súčasne je ale ignorované ich prepojenie s nacizmom a ani ich potomkovia nemajú záujem o skutočnú historickú reflexiu minulosti ich rodín. Napríklad významná Nadácia Ferry Porsche je pomenovaná po mužovi, ktorý sa v roku 1938 dobrovoľne prihlásil do SS, v roku 1941 sa stal dôstojníkom a do konca života o tom klamal. Počas vojny Porsche viedol spoločnosť Porsche v Stuttgarte, ktorá využívala stovky nútených pracovníkov. Ako šéf Porsche v povojnových desaťročiach sa obklopil bývalými vysokými dôstojníkmi SS. Podobne ako Nadácia Friedrich Flick je pomenovaná po odsúdenom nacistickom vojnovom zločincovi. Friedrich Flick ovládal počas Tretej ríše jeden z najväčších nemeckých oceliarskych, uhoľných a zbrojárskych konglomerátov. V roku 1947 bol odsúdený na sedem rokov väzenia za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Pri pohľade na webovú stránku nadácie sa ale o tejto poškvrnenej minulosti bohatstva rodiny Flickových nič nedozviete. David de Jonga sa preto pýta: „Ako je možné, že tri z najmocnejších nemeckých podnikateľských rodín, ich spoločnosti a ich charitatívne organizácie sú tak v rozpore s vychvaľovanou kultúrou pamäti v krajine?“ Nemecko na jedenej strane deklaruje vyrovnanie s minulosťou, ako ústrednú zložku nemeckej spoločnosti: „Naprieč nemeckými mestami a dedinami nájdete, mosadzné a betónové kocky s menami a dátumami života obetí nacistického prenasledovania.“ V týchto prípadoch ale toleruje prekrúcanie dejín, keď sa pripomínajú osobnosti bez toho, aby spomínali ich aktivity z obdobia nacizmu. Autor v záverečnej často svojej eseje píše: „Čím viac času som trávil štúdiom týchto obchodných dynastií, ich poškvrnenej minulosti, bohatstve a ich túžbe ignorovať alebo zakrývať zapletenie ich patriarchov do Tretej ríše, tým viac som začínal pochybovať o tom, aké hlboké, úprimné a trvalé to s «kultúrou pamäti» v Nemecku skutočne je.“

Článok v angličtine TU

(Status na FB 20. apríla 2022, titulok SLOVO)