Robert Hajšel: Odrezávanie od ruského plynu nás vyjde draho

Európska komisia konečne predstavila detaily svojho 300 miliardového plánu postupného odstrihávania od dovozu ruských fosílnych palív. Ide samozrejme o súčasť snahy EÚ skoncovať s dovozom nielen uhlia, ale aj ruskej ropy a najmä plynu, čo je výsostne politické rozhodnutie, prijaté v dôsledku vojny na Ukrajiny.

S niektorými navrhovanými opatreniami – ako to urobiť – možno len súhlasiť, pretože umožnia zamerať sa na úspory energie cez zvyšovanie energetickej účinnosti a podporujú výraznejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov.

Za správne považujem navrhované spoločné nákupy plynu, čo napríklad pre Slovensko môže pomôcť zabezpečiť dostatok suroviny na zimu alebo zvyšovanie domácej produkcie biometánu, čo pomôže aj dekarbonizácii. Mám ale niekoľko poznámok, s ktorými som dnes vystúpil aj v pléne europarlamentu v Bruseli.

1) Nehovorme o balíku za 300 miliárd eur, ako to uvádzajú rôzni politici alebo médiá, lebo zbytočne vyvolávame falošné očakávania. Tu vôbec nejde o nové peniaze, ale iba o presuny z už existujúcich zdrojov a dokonca najmä v podobe pôžičiek a menej už z grantov a hlavne ide o Fond obnovy, ktorý mal slúžiť na financovanie iných projektov, a tým pádom tieto peniaze budú chýbať niekde, kde sa s nimi už počítalo.

2) Musíme byť úprimní k našim občanom. Ak chceme oveľa rýchlejšie znižovať energetickú závislosť od Ruska, bude to stáť veľa peňazí, ktoré z veľkej časti zaplatia naši občania, či už vyššími účtami za kúrenie, elektrinu alebo benzínu a nafty na čerpacích staniciach.

3) Toto politické rozhodnutie nás napriek naším zeleným predsavzatiam núti znova investovať do plynárenskej infraštruktúry, proti čomu bol v Bruseli už niekoľko rokov veľký odpor a o to viac ma prekvapuje veľmi pozitívny postoj aj niektorých oveľa zelenších kolegov zo Slovenska. Ak totiž chceme inú, ako ruskú ropu a iný, ako ruský plyn, vyžaduje si to dostavbu LNG terminálov a plynárenských prepojení. Obnoviteľné zdroje nám totiž nepomôžu hneď, musíme na potrebné preklenovacie obdobie nájsť alternatívy k ruskej rope a najmä k ruskému plynu.

4) Treba mať na pamäti, že nie všetky krajiny, z ktorých by sme plyn alebo ropu dovážali, sú demokraciami, naopak, často ide o autokratické režimy a navyše chcú mať s EÚ dlhodobé kontrakty, aj keď my kvôli klimatickým cieľom chceme fosílne palivá už len na kratšie obdobie. Preto tvrdím, že nemožno závislosť na ruskom plyne nahrádzať závislosťou na iných režimoch a je nutné dohliadnuť na skutočnú diverzifikáciu, ak nechceme ohroziť našu energetickú bezpečnosť.

5) Pre vnútrozemské krajiny, ako je moje Slovensko, alebo Česká republika a Maďarsko, ktoré sú na konci všetkých alternatívnych plynových ciest, je veľmi dôležité zabezpečiť dostatočné investície do LNG terminálov a nových plynárenských prepojení, na čo Bruselom navrhovaných 10 miliárd stačiť asi nebude.

6) Robustnejšia podpora obnoviteľných zdrojov energie je isto potrebná, ale napríklad pri väčšom dopyte po solárnych paneloch alebo teplovzdušných čerpadlách treba eliminovať riziko nadmerného zvyšovania ich cien.

Pri dôraze na tieto okolnosti by sa odpútanie od ruského plynu za 3-4 roky mohlo zdať reálnejším, ale určite nie skôr.

(Status na FB 19. mája 2022)