Prečo sa hovorí o finančnej kríze

Počet zobrazení: 2098

Lekcia, ktorá odznela v relácii RTVS z úst povolaného experta EÚ, nemala byť, pretože bola veľmi poučná a otvorila pre poslucháča tému deflácie, o ktorej sme (aspoň niektorí) vedeli len to ,že pre obyčajného konzumenta a ekonomicky málo vzdelaného občana znamená pokles cien všeobecne, čo by malo byť skoro dobré. Opak je ale súčasná pravda. S tou hrozbou je spájaných v spoločnosti i v podnikateľskej sfére viac negatív ako pozitív, dokonca nebezpečenstva. V spoločnosti, ktorá je založená na konzume, spotrebe, pokles cien znamená, že ľudia odkladajú nákupy tovarov „zbytných“ (drahších) a nehnuteľností na zajtra s tým, že budú ešte lacnejšie ako dnes. To však je zlé, pretože klesá spotreba, dopyt a tým aj výroba, obchod a s tým je spojené prepúšťanie zamestnancov, teda v konečnom dôsledku vysoká miera nezamestnanosti. Aj banky bývajú znepokojené situáciou, keď sa im začína vymykať z pôsobnosti a nevedia, čo a ako s úrokmi, pôžičkami, ako podnecovať finančný a podnikateľský život.

Inflácia, aj keď znamená znehodnocovanie meny, je prijateľná, dokonca podnikateľsky zaujímavá a podnetná na experimentovanie. Roztvára totiž povestné nožnice, rozdiel medzi ziskami podnikateľov a príjmami zamestnancov v nich. Aj keď časť ziskov z dôvodov existenčných a prosperity musia venovať na obnovu a modernizáciu výrobných fondov,  nikdy nedochádza k predchádzajúcemu stavu v % v rozdelení dopadov inflácie na dve hlavné spoločenské skupiny zamestnávateľov a zamestnancov. Cítime to aj my, verejnosť, aj keď nepriamo a často vídame protestujúce skupiny raz učiteľov, zdravotné sestry, inokedy leteckých dispečerov či zamestnancov verejnej správy, ktorí demonštrujú za vyššie mzdy. Súčasne sa však nedozvedáme, prečo tomu tak je na pozadí ročných výkazov o ziskoch a dividendách. Preto sa môže divák pýtať, prečo demonštrujú, veď sa nemajú až tak zle, iní sa majú ešte horšie, alebo vyššia miera inflácie sa dotkla ich životnej úrovne?

Pretože len súčasná a vyspelá časť sveta je založená na konzume, na spotrebe, jej prosperitu môže zabezpečiť iba rast a čím väčší, tým lepšie, čo pozorne sledujú rôzni analytickí experti, aby výkyvy ihneď hlásili a nabádali dotknutých k opatreniam a riešeniam. Ale ich hľadanie  je ťažké v tom, že svet sa v posledných rokoch dramaticky zglobalizoval a dôsledky v jednom kúte sveta (aj keď je guľatý) sa rýchle prenášajú reťazovou reakciou ďalej a keď začína platiť, keď jeden, tak všetci.

No poučenie z tejto súčasnej finančnej krízy, ktorá akože doznieva a objavujú sa príklady rastu produkcie, spotreby a obchodu, ale aj opaku – vyčkávania s nákupmi a obáv z deflácie, ako o nej hovoril spomínaný expert EÚ. Stalo sa tak za mohutnej a dlhodobej podpory jednotlivých inštitúcií štátov a EÚ. Čo ich k tomu viedlo?

Aj keď sa to príliš hlasito neoznamovalo, nie je ťažké pochopiť, že finančné domy ako obchodníci s peniazmi v snahe udržať vysokú dynamiku produkcie, výroby i spotreby poskytovali úvery na rôzne podnikateľské účely, nie vždy zdravé, alebo sa podnikateľský sektor prehrieval a peniaze sa nevracali. V tom sa prejavili choroby totality súkromného podnikania s rizikom a bez kontroly štátu .Liberálni politici to počúvajú neradi, no ich recepty slobodného podnikania s vysokou návratnosťou bankových úverov sú ľahko zraniteľné, ako sa stalo a potom musí ich sanovať štát s použitím legislatívnych nástrojov a mechanizmov a priamymi zásahmi do finančného sveta. Prejavilo sa to už aj v tom, že krach bankových spoločností budú znášať len ich majitelia, fyzické osoby, nie ako doteraz, banka ako anonymná spoločnosť bez dosahu na jej majiteľov. Rovnako aj splácanie ich dlhov, majitelia a adresne. To sú určite isté zmeny, ktoré sú v rozpore so situáciou pred touto nazývanou finančnou krízou. Trvalo to pridlho, kým sa v EÚ rozhýbali.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984