Reklama
Reklama

Prečo práve učitelia?

Počet zobrazení: 2780

Toľko rozhorčených hlasov zmanipulovanej verejnosti ako v týchto dňoch som už dlho nepočul: prečo práve učitelia, prečo práve oni chcú viac, a vždy podotázka: a čo si myslia, že my nechceme?

Ešte aj ľavicové kruhy a straníci strany Smer-Sociálna demokracia odmietavo krútia hlavami a pohoršujú sa, že "tí učitelia, to nemohli ešte chvíľu vydržať?...

Nuž: a mohli? Bol som aktivistom počas predvolebnej kampane Smeru-Sociálna demokracia a dokonca som mal možnosť sledovať to nadšenie ľudí, ktorí išli k volebným schránkam desiateho marca tohto roku. Videl som, ako sa ľudia tešia, že "Konečne sme povalili tú hnusnú pravicovú chásku". Veľmi, veľmi veľa učiteľov bolo medzi týmito nadšencami. Isteže, všetci sme mali očakávania, ale pretože mám príbuzných z učiteľského prostredia, viem, ako boli trpezliví a ako sú učitelia viac ľavičiari a národniari ako to ostatné. Vždy ustúpili, boli trpezliví. Ale po nastúpení vlády Smeru-Sociálnej demokracie už tie očakávania boli naozaj skôr zúfalými prosbami. Učiteľ totiž nemá "hodiny" pri odchode z práce - kantor, to je poslanie a toto povolanie si učiteľ nosí všade so sebou, je to práca so živými ľuďmi, deti sú veľmi tvrdou hodnotiacou skupinou "zákazníkov", pod tým tlakom, v akom učitelia žijú, sú azda už len lekári.

Prosby však neboli "vyslyšané". Isteže, treba šetriť, treba udržať proporcie štátneho rozpočtu - a učitelia sú štátnymi zamestnancami.

Lenže: učitelia sú aj premýšľaví a inteligentní ľudia - vidia, ako to u nás chodí. Vidia, ako podnikateľská sféra dokáže prelievať tržby, náklady, výnosy tak, aby štát dostal z toho najmenej. A teda aby bolo aj menej prostriedkov na učiteľské platy. A vidia, že ani po 10. marci sa v tomto smere nič ani len v Smere nezmenilo. Podnikateľská sféra naďalej dostáva "motivačné podnety pre investície" na udržanie pracovných miest, odklady platenia daní, toť akýsi Talian pošle zamestnancov na dovolenku a zdrhne i s celou fabrikou poza chrbty daňovej štátnej mašinérie, všeličo sa dotuje, všeličo "treba" podporiť, ale vy, učitelia, no veď poočkajte, čo ste takí netrpezliví...

Ale tá kvapka už pretiekla. Nehovorím, trochu podkúrili i opoziční podpaľači nálad, ale Smer-SD si jednoducho neustrážil nálady a ochotu učiteľov čakať... kto konkrétne? No, nemyslím, že predseda vlády musí dovidieť na všetko. Ale má tu svojho zástupcu - ministra školstva, myslím, že hneď po voľbách som tu na Slove upozorňoval, že minister Čaplovič, to nie je dobrá voľba pre časy, ktoré nás čakajú...

A ukázalo sa, že je to tak. Nuž, vo svete manažmentu je to tak, manažér, ktorý nezvládol situáciu a vymkla sa mu z rúk, by už nemal zostávať na svojej pozícii. A pán minister Čaplovič svoju funkciu ministra školstva zjavne nezvládol. Lebo už po prvom rokovaní vlády mal apelovať na to, že treba už konečne riešiť platy učiteľov a mal mať trochu razantnejší postoj vo vláde, keď videl, kam všade sa štátne peniaze prerozdeľujú... a teraz je už neskoro. Ostrý štrajk je pre manažéra vždy čevenou kartou v organizácii... a bolo to celé zbytočné - pretože po prvých 5 percentách z prvého polroka už mohlo byť kľudnejšie, dnes už ťažko povedať, keď sa ostrý štrajk začal, o koľko percent sa bude jednať ...

Teraz to chce osobnosť štátnika a politika - ak chce predseda vlády normálnu situáciu v spoločnosti, mal by učiteľom tie platy zdvihnúť. Aj za cenu, že podnikateľom zdaní dividendy. Blíži sa koniec fiškálneho roku. Alebo za cenu, že "ten benzín ešte bude mesiac drahší" ako v Rakúsku.

Je to už na predsedovi vlády. Teraz sa ukáže, nakoľko je sociálnym demokratom, alebo nakoľko sa stal politikom vo vláde jednej malej nevýznamnej stredoeurópskej krajiny, ktorá chce byť predovšetkým "najlepšia" z malých tigríkov...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy