Preč s TRHom, nech nám vládne HOMO SAPIENS

Počet zobrazení: 2284

Zachytil som diskusiu medzi takzvanými ľavicovými stranami a skupinami o ľavici a ich možnej spolupráci. Myslím si, že ide o diskusiu ktorá nikam nepovedie. Čosi podobné skúsila SDS CZ (chceli takto sformovať program, pozri TU ) a smerovalo to „nikám“. Je to ako debata pri pive „o všetkom a ničom“.

Zaujímavá v tejto diskusii „ľavice“ je len otázka „zmena systému alebo nie“, tá má sebe racionálne jadro.

Myslím si, že trocha teórie a historickej skúsenosti nezaškodí. Existujú pre analýzu a projekciu, dve protichodné vedecké metódy, metóda základnej bunky a metóda systémovo sieťová.

Začnem systémovo sieťovou metódou: každý problém sa analyzuje a hľadá sa riešenie na jeho odstránenie. Ide relatívne o jednoduchú metódu ktorú zvládne pravdepodobne aj obyčajne amatér a používa sa hlavne v „opravárstve“. Zistím chybu, túto odstránim a idem ďalej. Pre bežný život je potrebná. Vo vzťahu k „systému“ je táto metóda pro systémová pretože sa snaží udržať systém v prevádzke za každú cenu. Každý kto vyznáva túto metódu na ochranu a opravy systému za akúkoľvek cenu mal by byť považovaný za pravičiara.

Metóda základnej bunky: tvorí základ marxizmu, ktorý už pred 150 rokmi dospel k záveru, že kapitalizmus prehlbuje priepasť medzi chudobou a bohatstvom, a medzi človekom a prírodou, preto smeruje nezastaviteľne! ku kolapsu. Ak by sa bol vývoj atómovej zbrane urýchlil tak sme to už mohli mať za sebou počas II. Svetovej vojny.

Základ tejto metódy tvorí hľadanie spoločného koreňa (bunky) rôznych negatív. Ide o zložitý neviditeľný skelet ktorý po likvidácii základnej bunky sa rozpadá a tým sa likviduje celá rada problémov. Platí aj obrátené, ak obnovíme základnú bunku tak sa nám problémy začnú objavovať „ako huby po daždi“ či pýr v zahrade. Marx za základnú bunku celej rady problémov kapitalistickej spoločnosti stanovil „súkromné vlastníctvo“ výrobných prostriedkov. Odstránenie tejto bunky tvorilo „stratégiu“ komunistického hnutia okolo ktorej sa zjednocovalo vnútroštátne i medzinárodne. Všetko ostatne (teoretický) spadalo do oblasti taktiky (politiky) ktorá sa formovala na základe konkrétnych historických, prírodných a spoločenských podmienok. Stratégia bola záväzná, taktika nie. Treba však jedným dychom dodať, že táto stratégia nebola samoúčelná a tiež, že v ostatnom nemohlo isť o absolútnu liberalizáciu. Stratégia znamenala len vytvorenie pevnej základne (výškový tábor) na ceste k spravodlivosti a ľudskosti v celosvetovom priestore a v tom bola a je entita marxizmu! Táto entita vyplýva z viery v človeka mysliaceho a spoločenského, a je jednoznačným protipólom súčasného sveta a jeho predátorskych manier . „Tato s přírodou neslučitelná (pozn. predátorská) idea není součástí lidského genomu“ Josef Šmajs TU

Poznámka: Objav penicilínu je veda, jeho použitie taktika v boji s konkrétnou chorobou. Rovnako sa je potrebné pozerať aj na marxizmus. Stanovenie základnej bunky a požiadavka na jej odstránenie je veda, dokonca overená praxou. Všetko ostatné je politika (taktika) ako to dosiahnuť v konkrétnych územných a historických podmienkach. Tak ako penicilín ani „spoločenské vlastníctvo“ nie je všeliek na všetky neduhy spoločnosti, ale zaberá na určitú skupinu spoločenských neduhov ktoré vedú ku kolapsu organizmu. Ak nejaký blbec – diktátor zneužije spoločenské vlastníctvo na vyvolanie III. Svetovej vojny tak to nebude vina vedy ale jej zneužitia, rovnako ako prípadná otrava penicilínom.

Život jednoznačne preukázal správnosť použitia tejto metódy i jej zistenia, nakoľko za socializmu odpadla celá rada problémov ktoré sužujú kapitalistickú spoločnosť. Možno spomenúť: prepad medzi chudobou a bohatstvom na základe vlastníctva kapitálu a nie vzťahu k práci a spoločnosti, odstránenie cyklických kríz spoločnosti, nezamestnanosť, život časti obyvateľstva pod hranicou chudoby aj v tých „najvyspelejších“ štátoch, exekúcie, a na strane druhej počas socializmu využitie prírodných podmienok na plnú sebestačnosť vo výrobe potravín, bezplatne školstvo, zdravotníctvo, z podstaty spoločnosti prijatý dekrét o mieri, vyššia miera spravodlivosti atď. Medzi pozitíva socializmu (spoločenského vlastníctva) prináležiaci aj fakt, že sa dokázal ubrániť, a tým aj svet pred fašizmom a v oblastiach ktoré si stanovil ako prioritu napriek tomu, že sa udomácnil v malo rozvinutej časti sveta dobehnúť „najvyspelejšie“ (najbohatšie) štáty sveta s ich vykorisťovaným zázemím. Naviac, socializmus mal pozitívny vplyv aj na kapitalizmus pod vplyvom ktorého sa začala aj v kapitalistických štátoch formovať sociálna politika ktorá sa dnes stáva minulosťou.

Opodstatnenosť tejto teórie a teda i spôsob použitia metódy potvrdzuje aj likvidácia socializmu. Od chvíle, keď prestala platiť „komunistická stratégia – spoločenské vlastníctvo “ živelne sa začínajú uplatňovať kapitalistické maniere v politike i ekonomike.

Prečo teda bol socializmus likvidovaný? Postupne sa k moci v socialistických štátoch dostavali vysoko aktívni amatéri – údržbári pre ktorých malo spoločenské vlastníctvo rovnakú cenu ako náboženstvo, politika, kultúra, morálka, osobné bohatstvo a pod. Jednoducho bazírovali na všetkom a na ničom. Keď si nevedeli už s ďalšími opravami socializmu rady tak nakoniec odmietli aj tú časť marxizmu ktorá bola spracovaná metódou základnej bunky (produkt vedy) a zlikvidovali spoločenské vlastníctvo (u nás v 15.6.1988).

Vzhľadom na uvedené je zrejme prečo považujem otázku „zmena systému alebo nie“ za racionálnu a tým aj za prvý strategický cieľ ktorý by si mala novo formujúca ľavica stanoviť. Na tejto otázke by sa mala stanoviť deliaca čiara medzi ľavicou - požadujúcou odstránenie systému, ktorý nás vedie ku kolapsu a pravicou - údržbármi kapitalistického systému v ich rôznorodosti. To, že niekto sa prehlasuje za komunistu ešte neznamená, že je ľavičiar. Ide o pohrobkov socialistickej pravice, teda bezduchých údržbárov socializmu ktorí ho priviedli až ku kolapsu. Autentická ľavica predstavuje postoj ktorý sa neuspokojí so žiadnym systémom a teda ani socializmom pokiaľ nebude zodpovedať tým najlepším prvkom ľudskosti.

Nenavrhujem aby ľavica ihneď prijala Marxom stanovený strategický cieľ „zospoločenštime“, ktorý bol v očiach spoločnosti znevážený (i keď nepravom). Postupovať treba dôsledne (preto navrhujem jednoznačnú deliacu čiaru medzi ľavicu a pravicu) ale opatrne a cieľavedome. História vývoja spoločensko ekonomických formácii nás učí, že „základnú bunku“ môžeme odstrániť ale aj jednoducho ju môžeme preskočiť. Samozrejme k preskočeniu by bola potrebná poctivá, metódou základnej bunky spracovaná a spoločnosťou odobrená analýza socializmu a projekcia post-socializmu. Nuž a takýto materiál zatiaľ neexistuje.

Žiaľ s likvidáciou socializmu ČLOVEK stratil sebadôveru a oddal sa sľubovanej „objektívnej všemocnosti TRHu“. Čas však ukázal, že išlo o planú chiméru a preto ako ďalší „postupový strategický cieľ” pre ľavicu navrhujem:

Prestaňme vyznávať TRH a začnime veriť HOMO SAPIENS

 

TRH je tá najhoršia viera akú človek kedy navliekol na seba. V storočí v ktorom človek priam explodoval v celej rade vedných disciplín, totálne znevážil sam seba pri tak jednoduchej ľudskej činnosti, ako je rozumné a objektívne rozdelenie, a užitie svojej produkcie.

Je načase aby ČLOVEK začal vážne myslieť, ako rozumne riadiť svoj osud a starať sa o prostredie v ktorom žije. Buď TRH alebo človek a ja verím človeku a jeho genetickej výbave. Tento postoj novej ľavice by mal otvoriť slobodný priestor na objektívne hodnotenie vývoja spoločnosti a zabrániť tak kolapsu, ktorý sa neodvratne blíži.

Kapitalizmus to nie je totiž prirodzený produkt, vyplývajúci z ľudského genofondu. Je to spoločenský zhubný nádor, ktorý vznikol z chyby človeka a preto túto chybu treba nájsť a odstrániť skôr ako bude neskoro. Politické hry v posledných desaťročiach nielen, že nebránili jeho rastu ale naopak robili všetko preto aby jeho rast urýchlili neuvedomujúc si jeho nebezpečenstvo.


 


 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984