Reklama
Reklama

Poznámky k priamej demokracii.

Počet zobrazení: 2826

~~V novembri som napísal úvahu o sociálnej demokracii v článku na ktorý sa odvolávam, som nazval "Budúcnosť sociálnej demokracie"
Vyslovil som názor, že samotná sociálna demokracia historicky končí. Jej história sa začala Francúzkou revolúciou a tak ako každé sociálne usporiadanie sa stane prežitkom i systém sociálnej demokracie týmto prežitkom už je. Myslím, že tento svôj názor si musím poopraviť.  Náučný slovník rozlišuje demokraciu na
- "reprezentatívnu", inými slovami tiež "nepriamu" alebo "zastupiteľskú" (medzi ktoré patrí sociálna demokracia, a väčšina takzvaných "demokratických" strán). Zastupiteľské demokracie sú dominantné v Európe,
 - "priamu demokraciu" ktorá sa uplatňuje zatiaľ len vo Švajčiarsku.
Už toto členenie demokracie naznačuje o čo vlastne ide - vysvetlím na príklade  Slovenska. Po druhom kole komunálnych volieb ktoré sa konali 23. novembra 2013  v Slovenských médiách nastalo zdesenie. V strede Slovenska - Banskobystrickom kraji zvíťazil politik a post krajského hajtmana získal mladý politik, médiami označovaný ako extrémistický. Keď Slovenská televízia názorne porovnávala toto hnutie k obdobným hnutiam v iných štátoch ktorých zvykneme nazývať pravicovo-extrémistické, objavil sa pri výpočte týchto strán klip na ktorom boli aj predstavitelia hnutia "Úsvit priamej demokracie" v Čechách. Chápem to ako útok na hnutie ktoré si dalo do svojho programu rozvoj priamej demokracie.
Je to asi zo strachu aby nedaj bože sa začala rozširovať na Slovensku myšlienka priamej demokracie. Víťazstvo extrémistického politika na Slovensku v komunálnych voľbách chápem skôr ako formu protestu voličov a ich bezmocnosť vyriešiť problémy, ktoré ich pália. Orgány zastupiteľskej demokracie sú voči skutočným problémom hluché a tak voliči sa radikalizujú.
Doterajšia  práca   teoretikov zastupiteľskej demokracie,  výsledky  ich   úsilia  strácajú hodnotu.  Je  to   prirodzený  vývoj už nefunkčných sociálnych vzťahov. Pocit  márneho  obrovského  úsilia voličov, a neadekvátnych výsledkov dosiahnutých volenými zástupcami je  pravdepodobne ten  fenomén, ktorý zvolené orgány a osobný záujem ich  núti zotrvávať  na  svojich  pôvodných  teoretických  východiskách, na ktorých si vybudovali kariéru a o správnosti ktorých presviedčali svoje  okolie.
Keďže  majú sále  v rukách  moc a  tím i možnosť rozhodovať,  darí sa im z  času na čas zastaviť riešenie nových  požiadaviek, ktoré sú na ne kladené.  No nové požiadavky   sa   aj   tak   nezadržateľne   presadzujú.  Bude to  asi tým, že  jestvujúce štruktúry majú  sklon "vedecky" obhajovať  mocenský  systém  a  spoločenskovední teoretici, ktorí vstupujú  do mocenských  štruktúr, bránia  rozvoju teórií, ktoré majú tendenciu  narušiť hierarchiu jestvujúcej moci.
Dnes obhajujú najmä   pojmy "zastupiteľská demokracia", kým v nedávnej minulosti  obhajovali pojmy "diktatúry proletariátu".  Situácia  je  o  to  zložitejšia,  že v kvase stretávaní názorov nie  je možné opierať sa  o teoretikov nedávnej minulosti a noví teoretici sa  ešte len dostávajú do povedomia.  A tak každé nové mocenské zoskupenie sa  vracia k presadzovaní  jestvujúcej   ideológie a názorov,  aby zdôvodnilo svoje postavenie.
Na druhej strane iniciatíva občianskych združení priamej demokracie môže šíriť pozitívne myšlienky hnutia priamej demokracie ktoré sa postupne rozvíjajú. Ale mám obavy o ich účinnosti. Keď študujem materiály, ktoré publikujú na svojich webových stránkach, nemôžem sa zbaviť názoru že sú zaťažené doterajším systémom zastupiteľstva.
A aby sa presadili myšlienky priamej demokracie, bude potrebné vyvolať široký konsenzus pre nové vízie a tlak spoločnosti, nie zvrchu systému, ale od jej základne. Ja myslím že stojíme pred obrovskou úlohou - meniť moloch osobných záujmov v každom článku štátnej exekutívy, lebo ten bude svoje záujmy hájiť. Pred kým vlastne stojíme? Nejde o parlament alebo rozhodovanie v nejakých parlamentných voľbách, ale o obrovský systém záujmov ľudí s ktorým sa systémom stáva chlebodarcom v okamihu keď skončí voľby a zasadnú do pripravených kresiel na všetkých úrovniach riadenia štátu -  obciach a mestách, okresoch a krajoch. Parlament, vláda a súdna moc sú tou strechou ktorá nedovolí aby sa niečo také ako je priama demokracia mohlo realizovať. Asi by bolo potrebné hľadať spojencov na tom najnižšom stupni systému, lebo či chceme alebo nechceme moc sa začína tu a dá sa najlepšie sprehľadniť v mestách a obciach. Myslím že usilovať sa o post prezidenta alebo člena parlamentu a exekutívy je pre túto úlohu kontraproduktívne.
Najskôr je asi potrebná široká osvetová práca. Vďaka internetu to moc nestojí. Elektronické voľby, referendum, plebiscity, elektronické občianske preukazy. Tieto nástroje vytvárajú podmienky pre nezadržateľný postup elektronizácie spoločnosti a budú dobrým nástrojom pre realizáciu priamej demokracie.
   Stanislav Dobrovodský        30. 12. 2013

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy