Poznámky k priamej demokracii.
pondelok 30. december 2013~~V novembri som napísal úvahu o sociálnej demokracii v článku na ktorý sa odvolávam, som nazval "Budúcnosť sociálnej demokracie"
Vyslovil som názor, že samotná sociálna demokracia historicky končí. Jej história sa začala Francúzkou revolúciou a tak ako každé sociálne usporiadanie sa stane prežitkom i systém sociálnej demokracie týmto prežitkom už je. Myslím, že tento svôj názor si musím poopraviť. Náučný slovník rozlišuje demokraciu na
- "reprezentatívnu", inými slovami tiež "nepriamu" alebo "zastupiteľskú" (medzi ktoré patrí sociálna demokracia, a väčšina takzvaných "demokratických" strán). Zastupiteľské demokracie sú dominantné v Európe,
- "priamu demokraciu" ktorá sa uplatňuje zatiaľ len vo Švajčiarsku.
Už toto členenie demokracie naznačuje o čo vlastne ide - vysvetlím na príklade Slovenska. Po druhom kole komunálnych volieb ktoré sa konali 23. novembra 2013 v Slovenských médiách nastalo zdesenie. V strede Slovenska - Banskobystrickom kraji zvíťazil politik a post krajského hajtmana získal mladý politik, médiami označovaný ako extrémistický. Keď Slovenská televízia názorne porovnávala toto hnutie k obdobným hnutiam v iných štátoch ktorých zvykneme nazývať pravicovo-extrémistické, objavil sa pri výpočte týchto strán klip na ktorom boli aj predstavitelia hnutia "Úsvit priamej demokracie" v Čechách. Chápem to ako útok na hnutie ktoré si dalo do svojho programu rozvoj priamej demokracie.
Je to asi zo strachu aby nedaj bože sa začala rozširovať na Slovensku myšlienka priamej demokracie. Víťazstvo extrémistického politika na Slovensku v komunálnych voľbách chápem skôr ako formu protestu voličov a ich bezmocnosť vyriešiť problémy, ktoré ich pália. Orgány zastupiteľskej demokracie sú voči skutočným problémom hluché a tak voliči sa radikalizujú.
Doterajšia práca teoretikov zastupiteľskej demokracie, výsledky ich úsilia strácajú hodnotu. Je to prirodzený vývoj už nefunkčných sociálnych vzťahov. Pocit márneho obrovského úsilia voličov, a neadekvátnych výsledkov dosiahnutých volenými zástupcami je pravdepodobne ten fenomén, ktorý zvolené orgány a osobný záujem ich núti zotrvávať na svojich pôvodných teoretických východiskách, na ktorých si vybudovali kariéru a o správnosti ktorých presviedčali svoje okolie.
Keďže majú sále v rukách moc a tím i možnosť rozhodovať, darí sa im z času na čas zastaviť riešenie nových požiadaviek, ktoré sú na ne kladené. No nové požiadavky sa aj tak nezadržateľne presadzujú. Bude to asi tým, že jestvujúce štruktúry majú sklon "vedecky" obhajovať mocenský systém a spoločenskovední teoretici, ktorí vstupujú do mocenských štruktúr, bránia rozvoju teórií, ktoré majú tendenciu narušiť hierarchiu jestvujúcej moci.
Dnes obhajujú najmä pojmy "zastupiteľská demokracia", kým v nedávnej minulosti obhajovali pojmy "diktatúry proletariátu". Situácia je o to zložitejšia, že v kvase stretávaní názorov nie je možné opierať sa o teoretikov nedávnej minulosti a noví teoretici sa ešte len dostávajú do povedomia. A tak každé nové mocenské zoskupenie sa vracia k presadzovaní jestvujúcej ideológie a názorov, aby zdôvodnilo svoje postavenie.
Na druhej strane iniciatíva občianskych združení priamej demokracie môže šíriť pozitívne myšlienky hnutia priamej demokracie ktoré sa postupne rozvíjajú. Ale mám obavy o ich účinnosti. Keď študujem materiály, ktoré publikujú na svojich webových stránkach, nemôžem sa zbaviť názoru že sú zaťažené doterajším systémom zastupiteľstva.
A aby sa presadili myšlienky priamej demokracie, bude potrebné vyvolať široký konsenzus pre nové vízie a tlak spoločnosti, nie zvrchu systému, ale od jej základne. Ja myslím že stojíme pred obrovskou úlohou - meniť moloch osobných záujmov v každom článku štátnej exekutívy, lebo ten bude svoje záujmy hájiť. Pred kým vlastne stojíme? Nejde o parlament alebo rozhodovanie v nejakých parlamentných voľbách, ale o obrovský systém záujmov ľudí s ktorým sa systémom stáva chlebodarcom v okamihu keď skončí voľby a zasadnú do pripravených kresiel na všetkých úrovniach riadenia štátu - obciach a mestách, okresoch a krajoch. Parlament, vláda a súdna moc sú tou strechou ktorá nedovolí aby sa niečo také ako je priama demokracia mohlo realizovať. Asi by bolo potrebné hľadať spojencov na tom najnižšom stupni systému, lebo či chceme alebo nechceme moc sa začína tu a dá sa najlepšie sprehľadniť v mestách a obciach. Myslím že usilovať sa o post prezidenta alebo člena parlamentu a exekutívy je pre túto úlohu kontraproduktívne.
Najskôr je asi potrebná široká osvetová práca. Vďaka internetu to moc nestojí. Elektronické voľby, referendum, plebiscity, elektronické občianske preukazy. Tieto nástroje vytvárajú podmienky pre nezadržateľný postup elektronizácie spoločnosti a budú dobrým nástrojom pre realizáciu priamej demokracie.
Stanislav Dobrovodský 30. 12. 2013